Jak padrychtavacca da CT va ŭmovach pandemii?
Raskazvaje dyrektar adukacyjnaha centra «Fabryka viedaŭ» Alaksandr Łucevič.
— Alaksandr, va ŭmovach epidemii ŭ abituryjentaŭ i ich baćkoŭ vielmi šmat pieražyvańniaŭ adnosna ŭstupnaj kampanii hetaha hoda. Jakija najbolš złabadzionnyja pytańni ŭźnikajuć u vašych vučniaŭ?
— Tak, na samaj spravie hetaja ŭstupnaja kampanija nietypovaja. Ale my starajemsia rabić usio, kab ustojlivaja padrychtoŭka da CT u našych vučniaŭ nie była parušanaja. Jašče ŭ sakaviku my pierajšli na pracu anłajn, kab całkam zaścierahčy jak našych vučniaŭ, tak i vykładčykaŭ. Hety farmat navučańnia dazvalaje brać udzieł u zaniatkach navat z balnic. U nas jość niekalki takich precedentaŭ siarod našych vučniaŭ.
U mianie taksama jość błoh u instahramie, dzie ja padtrymlivaju kantakt bolš čym z 3 tysiačami abituryjentaŭ pa ŭsioj Biełarusi — mnie tam vypuskniki pastajanna zadajuć pytańni i dzielacca svaimi pieražyvańniami.
Ja pravioŭ apytańnie i vyśvietliŭ, što kala 20% abituryjentaŭ sutyknulisia ź situacyjaj, kali ad ich admovilisia repietytary. Heta značyć, vykładčyki ŭziali na siabie adkaznaść za navučańnie dziaciej, adnak kinuli ich i nie daviali da kanca. Tak što nie tolki dziaržaŭnaja sistema adukacyi nie zachacieła pierabudoŭvacca, ale i mnohija pryvatnyja repietytary. Dla mianie heta dziŭna. My ŭ «Fabrycy viedaŭ» prykłali ŭsie namahańni, kab nie pakidać dziaciej na paŭdarohi i davieści ich da CT pry lubym raskładzie.
Tak vyhladajuć pasty z błoha Alaksandra ŭ instahramie, stvoranaha, kab dapamahać dzieciam rychtavacca da CT.
— Što vy rekamiendujecie vučniam, jakija adčuvajuć siabie jašče niedastatkova padrychtavanymi da CT?
— Pakul havorki pra pieranos ustupnaj kampanii nie idzie — heta značyć, što da CT zastałosia zusim mała času. Tamu ja zaprašaju ŭsich abituryjentaŭ naviedać naš 4,5-hadzinny supierintensiŭ pierad CT. Heta śpiecyjalny ŭrok, na jakim za niekalki dzion da CT my paŭtarajem i abahulniajem dla vučnia ŭvieś materyjał. Taksama vučań moža zrabić «zakaz» na razbor mienavita taho materyjału, jaki jamu nieabchodny. Intensiŭ padychodzić jak vučniam, jakija rychtavalisia ŭvieś hod i prosta chočuć usio paŭtaryć i abahulnić, tak i tym, kamu treba «choć niejak» paśpieć niešta vyvučyć. Pa vodhukach vučniaŭ minułych hadoŭ, mienavita dziakujučy intensiŭnaści jany pavialičyli svaje bały na CT na 5—15 punktaŭ.
Naviedać supierintensivy možna budzie anłajn. Kali buduć pieranosicca terminy CT, to my taksama hatovyja adaptavacca i pasunuć uroki dla dasiahnieńnia maksimalnaha efiektu. A heta ich papiaredni raskład:
Daviedacca bolš padrabiazna pra supierintensivy možna na sajcie abo ŭ našaj supołcy Ukantakcie.
— Jakija jašče mahčymaści vy dajacie dla navučańnia anłajn?
— My ŭžo daŭno adkryli dla siabie anłajn-adukacyju, nie pieršy hod pracujem u hetym klučy. Pravodzim zaniatki ŭ skajpie, arhanizujem śpiecyjalnyja viebinarnyja ekspres-kursy. Ciapier akazalisia zapatrabavanyja i videakursy. Akramia hetaha, ja zdymaju sučasnyja roliki dla abituryjentaŭ pa historyi Biełarusi i hramadaznaŭstvie i vykładvaju ich u adkryty dostup.
A jašče, dziakujučy karancinu, zavioŭ akaŭnt u papularnaj siarod dziaciej sacsietcy TikTok. Tam pryniata nakładvać siužet na papularnyja huki i muzyku. Vyrašyŭ tak padtrymlivać matyvacyju dziaciej da navučańnia — rablu karotkija roliki pa historyi i słavutaściach Biełarusi, pakazvaju śmiešnyja situacyi z našaha navučalnaha žyćcia.
Raju raskazać ab hetym svaim dzieciam — chaj padpisvajucca. Sučasnyja prablemy patrabujuć sučasnych rašeńniaŭ.
Samy papularny rolik, darečy, pra Vitaŭta i Jahajłu. Jon nabraŭ užo bolš za 23000 prahladaŭ i amal 2000 łajkaŭ.
Hladzicie, «Naša Niva» zapuściła akcyju:
Vaš biznes paciarpieŭ praz pandemiju? NN.by daść vam značnuju źnižku i bonusy pry zamovie rekłamy.