Amnesty International: Cichanoŭski i Babaryka — viaźni sumleńnia
Biełaruskija ŭłady jašče raz hruba praihnaravali abaviazacielstvy pa pravach čałavieka, uklučajučy svabodu vykazvańnia mierkavańnia. Apazicyjnyja kandydaty i ich prychilniki padviarhajucca pieraśledam i zapałochvańniam. Pra heta havorycca ŭ admysłovaj zajavie Amnesty International, piša tut.by.
«Biełaruskija ŭłady pavinny spynić kryminalny pieraśled, zapałochvańnie i represii suprać apanientaŭ Alaksandra Łukašenki i ich prychilnikaŭ, aktyvistaŭ hramadzianskaj supolnaści i niezaležnych ŚMI», — zajavili ŭ mižnarodnaj pravaabarončaj arhanizacyi.
Situacyja z pravami čałavieka ŭ Biełarusi paharšajecca, adznačaje Amnesty International. Padčas vybarčaj kampanii patencyjnyja kandydaty, členy ich kamand i prychilniki zaznali represii — ad zatrymańniaŭ na vulicach da kryminalnaha pieraśledu i zakryćcia biznesu.
Amnesty International zajaŭlaje, što ličyć Siarhieja Cichanoŭskaha i vosiem čałaviek, aryštavanych razam ź im (Jaŭhiena Reźničenku, Dźmitryja Furmanava, Uładzimira Navumika, Viarhilija Ušaka, Alaksandra Aranoviča, Siarhieja Kałmykova, Vasila Babroŭskaha i Arcioma Sakava), viaźniami sumleńnia, pakolki jany trapili za kraty vyklučna ŭ suviazi ź mirnym ažyćciaŭleńniem svaich pravoŭ. Mižnarodnyja pravaabaroncy zaklikajuć ułady nieadkładna i biezumoŭna vyzvalić źniavolenych.
Akramia taho, u zajavie adznačajecca, što viaźniami sumleńnia stali Viktar i Eduard Babaryki, jakija pieraśledujucca vyklučna za mirnaje vykazvańnie svaich palityčnych pohladaŭ.
Amnesty International taksama asudžaje masavy pieraśled błohieraŭ i žurnalistaŭ, u pryvatnaści Siarhieja Bahrova, Siarhieja Łacinskaha, Ihara Łosika, Uładzimira Niaronskaha, Siarhieja Piatruchina i Uładzimira Cyhanoviča.
«Usie jany — viaźni sumleńnia i pavinny być nieadkładna i biezumoŭna vyzvalenyja», — havorycca ŭ zajavie.
U dakumiencie padkreślivajecca, što ŭzmacnieńnie represij suprać prava na svabodu vykazvańnia mierkavańniaŭ, pravoŭ na mirnyja schody i asacyjacyi ŭ kantekście majučych adbycca vybaraŭ vyjaviła mnohija inšyja prablemy z pravami čałavieka, u tym liku dyskryminacyju žančyn, šyroka tranślavanyja najbujniejšymi dziaržaŭnymi ŚMI.
«Ułady musiać apieratyŭna, hruntoŭna, abjektyŭna, efiektyŭna i prazrysta rasśledavać usie paviedamleńni ab praźmiernym vykarystańni fizičnaj siły supracoŭnikami pravaachoŭnych orhanaŭ i žorstkim abychodžańni z zatrymanymi, a taksama ŭsie vypadki pahroz, napadaŭ i abraz», — adznačajecca ŭ zvarocie.