BIEŁ Ł RUS

«Adzin z ludziej u čornym zakryčaŭ, što jon z Rasii». U Hrodnie pačaŭsia sud za bojku z amapaŭcami

12.01.2021 / 16:11

Nashaniva.com

Padziei ŭ Hrodnie 6 vieraśnia

12 studzienia ŭ sudzie Leninskaha rajonu Hrodna sudziać 5 čałaviek za padziei 6 vieraśnia. Adna z padsudnych zajaviła, što nieviadomyja ŭ čornym, jakich u sudzie nazvali amapaŭcami, kryčali, što pryjechali z Rasiei, piša «Radyjo Svaboda».

Na łavie padsudnych — braty Uładzimier i Jury SiedzianieŭskijaAlaksandar Jakuboŭski, siostry Žanna Zacharkievič i Nadzieja Ściapancava. Ich abvinavačvajuć pa artykułach 342 Kryminalnaha kodeksu (Arhanizacyja abo ŭdzieł u hrupavych dziejańniach, jakija hruba parušajuć hramadzki paradak) i pa artykule 364 Kryminalnaha kodeksu (Niepadparadkavańnie supracoŭnikam pry vykanańni imi słužbovych abaviazkaŭ). Sprava raspačata za padziei ŭ Horadni 6 vieraśnia, piša «Viasna».

Praces viadzie sudździa Hanna Lavusik. Dziaržaŭnym abvinavaŭcam vystupaje staršy pamočnik prakurora Alina Čužaziemiec.

U spravie fihurujuć 11 paciarpiełych supracoŭnikaŭ MUS. Pryčym nichto ź ich na pieršaje sudovaje pasiedžańnie nie pryjechaŭ. Sud pastanaviŭ vyklikać ich na druhoje. Pry hetym proźviščy amapaŭcaŭ u spravie źmienienyja, heta tłumačycca «mierami biaśpieki».

Chto abvinavačanyja i što napisana ŭ pratakołach?

Što kažuć abvinavačanyja?

Alaksandar Jakuboŭski skazaŭ, što ŭ toj dzień (šostaha vieraśnia) jon nakiroŭvaŭsia ŭ kamputarnuju akademiju «Šah», kab zapisvacca na kursy, i ŭbačyŭ hrupu ludziej na vulicy Harnavych. Jakuboŭski śćviardžaje, što nijakich zaklikaŭ da masavaha mierapryjemstva nia čuŭ i nichto ź ludziej nie parušaŭ hramadzki paradak. Nichto nikoha nie papiaredžvaŭ ab jakich-niebudź parušeńniach zakanadaŭstva. Jaho asabista schapiŭ nieviadomy ŭ bałakłavie, biez usialakich apaznavalnych znakaŭ, paciahnuŭ, udaryŭ, potym adpuściŭ. Nijakich metavych dziejańniaŭ ludzi nie rabili, prosta intuityŭna ŭzialisia za ruki, kali na ich nalacieli nieviadomyja ŭ čornaj vopratcy. Jakuboŭski adkazaŭ na pytańni prakurora i zajaviŭ, što ŭ mirnych hramadzian nie było nijakaj ahresii i zaklikaŭ da hvałtoŭnych dziejańniaŭ. Naadvarot, byŭ hvałt u dačynieńni da mirnych ludziej, jaho asabista taksama zatrymali i zavieźli ŭ Kastryčnicki RAUS, paźniej aštrafavali na 20 bazavych vieličyń pa artykule 23.34.

Dalej adbyŭsia dopyt Nadziei Ściapancavaj. Jana skazała, što akramia rodnaj siastry Žanny Zacharkievič, inšych troch abvinavačanych raniej nie viedała. 6 vieraśnia źbirałasia pajechać u handlovy centr, na vulicy Harnavych ubačyła hrupu ludziej, jakaja mirna išła pa tratuary, ničoha nie parušajučy. Nichto nikoha ni pra što nie papiaredžvaŭ, ubačyła ludziej u čornym i bałakłavach, jakija pyrskali na ludziej hazam. Raspaviała, što pieražyła tady šok ad raspylenaha hazu i brutalnych dziejańniaŭ ludziej u čornym. Kali bolšaść ludziej raźbiehłasia, pačałasia bojka ź ludźmi ŭ čornym (amapaŭcami).

Adzin ź ludziej u čornym zakryčaŭ, što jon z Rasiei, potym heta kryčali i inšyja i pry tym jany «brudna» łajalisia matam. Nichto ź ludziej nie nanosiŭ udaraŭ nieviadomym, naadvarot, heta jany bili ludziej. Ściapancava bačyła, jak adzin ź ich dušyŭ čałavieka kalenam.

Nijakich udaraŭ im Ściapancava nie ździajśniała. U jaje spaŭzła sumka z pravaha plača i daviałosia ździejśnić ruch, kab utrymać sumku, — mienavita heta dziejańnie śledztva paličyła čamuści «ŭdaram». Tolki 10 listapada Ściapancavu vyklikali ŭ Śledčy kamitet, i tady jana daviedałasia, što prachodzić pa kryminalnaj spravie.

Paśla hetaha ŭ pasiedžańni abviaścili pierapynak.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła