«Vyjšaŭ pa cyharety i źnik». Małady režysior piać miesiacaŭ siadzić na Vaładarcy
10 žniŭnia małady režysior Ihnat Sidorčyk vyjšaŭ u kramu kala doma. Dva dni jaho baćki nie mahli znajści syna. Pra toje, što na jaho zaviedziena kryminalnaja sprava, daviedalisia sa zvanka śledčaha. Praŭda, dahetul nie razumiejuć, za što. Pra Ihnata, jaki pisaŭ vieršy, zdymaŭsia ŭ kino, a ciapier siadzić na Vaładarcy, raspavioŭ jaho baćka.
Zdymaŭsia ŭ rasijskich sieryjałach, pravodziŭ paetyčnyja viečary
Ihnat z tvorčaj siamji. Baćka Ihar Jaŭhienavič byŭ akcioram Teatra junaha hledača, ciapier na piensii, viadzie kursy ŭ pryvatnaj tvorčaj studyi. Starejšy brat śpiavaje ŭ chory.
Debiut Ihnata na scenie zdaryŭsia ŭ 10 hod.
«U Teatry junaha hledača byŭ śpiektakl «Maleńki łord Faŭntleroj». Chłopčyk, jaki hałoŭnuju rolu vykonvaŭ, padros i nie moh jaje hrać. Režysior mnie kaža: u ciabie ž syn, davaj pasprabujem. I Ihnat dva siezony adyhraŭ hałoŭnuju rolu ŭ śpiektakli», — uspaminaje baćka.
Jany z małodšym synam vielmi blizkija. Šmat byvali ŭ pachodach z pałatkami, railisia ŭ tvorčych pytańniach.
Chłopiec vučyŭsia ŭ Akademii mastactvaŭ na režysiora telebačańnia. Na paru miesiacaŭ jon trapiŭ na stažyroŭku va Usierasijski dziaržaŭny instytut kiniematahrafii jak adzin z najlepšych studentaŭ. Kali viarnuŭsia, byŭ razhubleny. «Tam takaja baza! Šmat videakamier, aparatury, možna zdymać pa try filmy na tydzień. A ŭ nas ciažka adzin za dva miesiacy, bo tam čarha na techniku», — dzialiŭsia jon tady ŭražańniami z baćkam.
Ihar Jaŭhienavič z uśmieškaj raskazvaje, jak syn studentam zapisvaŭ muzyčny klip.
«Jany damovilisia ź siabroŭkaj, jakaja ŭziała klučy ad šykoŭnaj kvatery znajomych. A im treba było, kab hetaja kvatera pieratvaryłasia ŭ pustyniu. Navieźli piasok z karjeru. Kali ja ŭvajšoŭ tudy, dumaŭ, serca stanie: a raptam haspadar pryjedzie? Jany sypali piasok na stoł, kresły, jon byŭ paŭsiul».
Dziciem Ihnat zdymaŭsia ŭ filmie «Duniečka», paźniej — u rasijskich sieryjałach (naprykład, u «Muchtar. Novy śled»). Paśla akademii jon pracavaŭ videamantažoram na «Biełaruś 3», a potym syšoŭ u svabodnaje płavańnie.
U filmie «Duniečka»
«Niejak jeździŭ u Picier. Jany tam kampanijaj zrabili internet-partał. Ich pachvalili — i kinuli, nie zapłacili ni kapiejki. Chłopcam daviałosia myć posud u bary, kab prosta dajechać dadomu», — zhadvaje baćka.
Ihnat pisaŭ vieršy i arhanizoŭvaŭ paetyčnyja viečary. Byŭ svaim u minskaj bahiemnaj tusoŭcy. U 2016 hodzie jany z pryjacielami pastavili śpiektakl «Učyniena» i vystupili ź im u DK imia Šarko. Apošnim časam pracavaŭ u rekłamnaj kampanii videamantažoram.
«Ihnat dabradušny i adkryty chłopiec. I maksimalna niekanfliktny: jon nie lubiŭ udzielničać u sprečkach, paźbiahaŭ ich. Časta prapanoŭvaŭ kamuści z kaleh biaspłatnyja kvitki ŭ teatr, jakija moh dastać pa znajomstvie. Niekatoryja kalehi na spatkańni tak navat chadzili. Ihnat lohki na ŭzdym, byŭ adnym z hałoŭnych tusoŭščykaŭ u kampanii: vystavy, rejvy — jamu heta cikava», — raspavioŭ pra chłopca jaho były kaleha.
Padstavaj dla kryminalnaj spravy staŭ siabroŭski čat?
Blizkija nie pamiatajuć, kab Ihnat cikaviŭsia palitykaj. Ale ŭ dzień vybaraŭ chvalavalisia za jaho: bačyli, jak maładych ludziej zatrymlivali na vulicach.
«9 žniŭnia, kali pačałasia stralanina, ja telefanavaŭ synu. Jon tady skazaŭ: tata nie chvalujsia, my ź siabrami sustrelisia, siadzim kala stadyjona «Dynama» na nabiarežnaj, tut usio cicha. Havaryli amal da troch nočy.
Na nastupny dzień niedzie ŭ siem viečara jon pajšoŭ u kramu, kab cyharet kupić (jon žyvie niedaloka ad cyrka). I źnik. Dva dni my nie viedali, dzie jon znachodzicca. A potym nam pašancavała — 12 žniŭnia chłopiec, jaki vyjšaŭ z turmy, patelefanavaŭ nam i skazaŭ, što Ihnat u Žodzina.
Ja jeździŭ tudy, čakaŭ, što jaho adpuściać. Tam vielmi šmat ludziej sabrałasia. U sieradu čałaviek 100, a ŭ piatnicu, moža, try tysiačy, usie čakali svaich rodnych. Było šmat vałancioraŭ. Kava, ježa, koŭdry… I śpis telefonaŭ kiroŭcaŭ aŭto, jakija vyzvalisia ŭ lubuju kropku krainu davieźci.
Ja takoha nie bačyŭ nikoli ŭ žyćci. I nie bačyŭ nikoli stolki źbitych ludziej.
U piatnicu pad viečar patelefanavaŭ śledčy, skazaŭ, što syn trapiŭ pad padazreńnie pa 293-m artykule».
Paźniej siamja daviedałasia, što syna zatrymali niedaloka ad doma. Z saboj u jaho była kartka, klučy ad kvatery, telefon i pašpart (maci, jakaja viarnułasia dadomu, papiaredziła, što dakumienty praviarajuć). U dvary stajała milicyja — Ihnat pakazaŭ svoj pašpart, što jon tut žyvie. Jaho prapuścili. Kali chłopiec pierajšoŭ praśpiekt, da jaho padbiehli amapaŭcy, skrucili i pasadzili ŭ aŭtazak.
Padstavaj dla kryminalnaj spravy, nakolki zrazumieli baćki, moh stać čat, jaki Ihnat stvaryŭ 9 žniŭnia dla sustrečy ź siabrami. Chłopiec nazvaŭ jaho «Prahułka».
«Ale jany kožnuju niadzielu sustrakalisia ź siabrami, Ihnat naohuł kampaniejski čałaviek», — razhubleny baćka.
Maładoha režysiora sudzili i pa administracyjnaj spravie. U pratakole było šmat pamyłak: napisali, što Ihnat biespracoŭny, što ŭ jaho siaredniaja adukacyja. Dali štraf 540 rubloŭ.
Kryminalnuju spravu paźniej pierakvalifikavali — artykuł 293 (arhanizacyja masavych biesparadkaŭ z pahromami, padpałami, uzbrojenym supraciŭleńniem pradstaŭnikam ułady) źmianili na 342 (arhanizacyja hrupavych dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, abo aktyŭny ŭdzieł u ich), pa jakim miakčejšaje pakarańnie.
Baćka pierapisvaje synu vieršy Brodskaha
Niekalki teatraŭ nakiroŭvali chadajnictvy ŭ abaronu Ihnata, ale chłopca da suda pakinuli ŭ SIZA.
«My dvojčy sustrakalisia z synam: u kastryčniku i ŭ śniežni. Na ŭmovy jon nie skardziŭsia. Usie kažuć, što ŭ paraŭnańni z Akreścina Žodzina — heta pijanierski łahier, a Vaładarskaha jašče bolš cyvilizavanaje miesca.
Mnie padabałasia, jak jon vyhladaje, dumaŭ, budzie horš. Ale kali sustrelisia druhi raz, to ja zrazumieŭ, što ŭ pieršy jon vyhladaŭ drenna. Byŭ krychu zapałochany. Ihnat nie słužyŭ, tamu ja jamu kazaŭ: staŭsia, byccam heta zamiest armii».
Chłopiec atrymlivaje šmat listoŭ — ź Biełarusi, Rasii, Izraila. Nie paśpiavaje ŭsim adkazvać. U adnoj z kamier, dzie jon siadzieŭ, było niedastatkova śviatła i stajaŭ tolki adzin stoł, za jakim usie pisali pa čarzie.
Za kratami režysior šmat čytaje. U turemnaj biblijatecy znajšoŭsia Dastajeŭski, Hančaroŭ, Markies, Kartasar.
«Niama Brodskaha, a syn vielmi lubić jaho. Ja ŭ listach časam pierapisvaju niekalki vieršaŭ. U adnym ź listoŭ dasłaŭ jamu refierat pra Piščałaŭski zamak. Napisaŭ, kab nie sumavaŭ vielmi, bo ŭ hetaj turmie siadzieŭ i Dunin-Marcinkievič, i Jakub Kołas. Ich imionami nazvany vulicy Minska, tamu ŭ hetych chłopcaŭ, jakija tam siadziać, jašče ŭsio napieradzie».