Daśledavańnie: imunitet da karanavirusa paśla vakcynacyi budzie zachoŭvacca minimum hod, a moža i ŭsio žyćcio
Navukoŭcy apublikavali vysnovy novych daśledavańniaŭ.
Zhodna z dvuma novymi daśledavańniami, apublikavanymi ŭ časopisie The Nature i na sajcie BioRxiv, imunitet da karanavirusa moža zachoŭvacca nie mienš za 12 miesiacaŭ, a mahčyma navat na praciahu ŭsiaho žyćcia, piša The New York Times.
U abodvuch daśledavańniaŭ byŭ praanalizavany stan ludziej, jakija chvareli na karanavirus hod tamu. Vyjaviłasia, što kletki, jakija zachoŭvajuć pamiać ab virusie, znachodziacca ŭ kaściavym mozhu i mohuć pradukavać antycieły ŭ vypadku nieabchodnaści. Bolš za toje, B-kletki pamiaci praciahvajuć cyrkulavać i ŭzmacniacca na praciahu 12 miesiacaŭ paśla pieršasnaha zaražeńnia.
«Daśledavańni paćviardžajuć mierkavańnie pra toje, što imunitet, jaki čałaviek atrymlivaje paśla infikavańnia karanavirusam abo vakcynacyi, chutčej za ŭsio, zastajecca doŭhaterminovym», — adznačaje imunołah z Univiersiteta Piensilvanii Skot Chienśli. «Pryčyna, čamu my zaražajemsia karanavirusam paŭtorna na praciahu žyćcia, chutčej, źviazanaja z mutacyjami virusa, a nie z praciahłaściu imunitetu», — dadaje Chienśli.
Mišel Nusienćviejh, adzin z kiraŭnikoŭ daśledavańnia, śćviardžaje, što V-kletki pamiaci, jakija ŭtvarajucca paśla infikavańnia kavidam i ŭzmacniajucca vakcynacyjaj, nastolki mahutnyja, što praduchilajuć zaražeńnie novymi varyjantami virusa. Heta značyć, što ludzi, jakija byli infikavanyja, a paśla atrymali pryščepku, buduć mieć doŭhaterminovuju imunnuju reakcyju. Chutčej za ŭsio, im navat nie spatrebicca paŭtornaja vakcynacyja na praciahu žyćcia. Tamu novaje daśledavańnie paćviardžaje nieabchodnaść vakcynacyi navat dla tych, chto ŭžo pierachvareŭ na kavid.
Kab daśledavać V-kletki pamiaci, śpiecyfičnyja dla karanavirusa, navukoŭcy brali analiz kryvi ŭ 77 infikavanych kožnyja try miesiacy paśla zaražeńnia kavidam. Uzrovień antycieł u hetych ludziej padaŭ praz čatyry miesiacy paśla infikavańnia i praciahvaŭ źnižacca. Niekatoryja navukoŭcy interpretavali heta jak prykmietu źnižeńnia imunitetu, ale nasamreč heta naturalnaja reakcyja, bo kali b u kryvi zachoŭvałasia vialikaja kolkaść antycieł da kožnaha virusa, ź jakim sutykaŭsia arhanizm, to kroŭ chutka b pieratvaryłasia ŭ hustuju śliź.
Paśla infiekcyi ŭzrovień antycieł padaje, ale V-kletki pamiaci zastajucca ŭ kaściavym mozhu, i jany hatovyja atakavać virus, kali arhanizm znoŭ ź im sutykniecca.
Kali kamanda daśledčykaŭ atrymała ŭzory kaściavoha mozha ŭ 19 čałaviek praź siem miesiacaŭ paśla zaražeńnia, to vyjaviłasia, što ŭ 15 ź ich byli V-kletki pamiaci, a ŭ čatyroch — nie. Miarkujecca, što ŭ niekatorych ludziej niedastatkova vypracoŭvajecca V-kletak pamiaci, kab jany paśla mahli zachavacca ŭ kaściavym mozhu.