Vaŭkavyscy: Aŭtuchovič nie admaŭlaŭ nikomu
Pra Mikałaja Aŭtuchoviča ŭ Vaŭkavysku časta kažuć, jak pra fundatara: jon dapamahaŭ dziciačym damam, chramam, asobnym ludziam davaŭ srodki na miedycynskija apieracyi, uvažliva staviŭsia da tych, chto źviartaŭsia da jaho pa dapamohu.
Pra Mikałaja Aŭtuchoviča ŭ Vaŭkavysku časta kažuć, jak pra fundatara: jon dapamahaŭ dziciačym damam, chramam, asobnym ludziam davaŭ srodki na miedycynskija apieracyi, uvažliva staviŭsia da tych, chto źviartaŭsia da jaho pa dapamohu.
Pra hety dobra viedaje vaŭkavyski pradprymalnik Mikałaj Kavalčuk:
«Ja viedaju, što heta adzin ź niamnohich pradprymalnikaŭ, jaki dapamahaŭ amal usim, chto da jaho źviartaŭsia.
I adukacyi, i Tavarystvu aŭhancaŭ, i tym, chto z chvarobami išoŭ… Čałaviek, jaki sam zarabiŭ hetyja hrošy, ich nie škadavaŭ dla inšych. Jaho nielha było nazvać žłabom…».
Uzhadvaje byłaja dyrektarka Vaŭkavyskaha dziciačaha doma Ludmiła Paŭlučyk:
«Voś ŭjavicie sabie, što treba vieźci dzicia ŭ minski aeraport. Davieźci niama čym, nichto nie choča napružvacca, nikoha heta nie cikavić.
Telefanuju da Aŭtuchoviča, jon adrazu na heta reahuje i dapamahaje padvieźci. A dla nas heta byli šalonyja srodki.
Da 1 vieraśnia patrebnyja, da prykładu, konturnyja karty dzieciam, a ich tabie nichto nie kupić, bo usim hrošy patrebnyja, a Aŭtuchovič kuplaŭ. Išła ŭ mahazin nabirała, praŭda, jon kantralavaŭ, bo chacieŭ viedać, što dzieciam kuplajuć. Aŭtuchovič lubiŭ adrasnuju dapamohu. A ja zaŭsiody viedała, što kožny vierasień, kali ŭ mianie niečaha niama, to idu da Aŭtuchoviča — jon nie admaŭlaŭ».