Piercy pryvieźli, i inšyja zamaročki
Kastryčnik — čas ciapier kupić ci sabrać samaje smačnaje i zachavać da zimy-viasny samym zdarovym i ekanomnym sposabam. Novy artykuł z cykłu «Naša strava» — piša Natałka Babina.
Kastryčnik — čas ciapier kupić ci sabrać samaje smačnaje i zachavać da zimy-viasny samym zdarovym i ekanomnym sposabam. Novy artykuł z cykłu «Naša strava» — piša Natałka Babina.
Fota Belcook.com
Nu što, siezon? Siezon. U kramie pradavačka dušu raździraje paziachańniem, raźličvajučy mianie na kasie. U vioscy ŭsie znajomyja i ŭsio pryjazna, tamu pytajusia, u čym pryčyna niedasypu? «Usiu noč zakručvała hryby. Tryccać litraŭ zakruciła, i jašče koš zastaŭsia!» — z prychavanym (i absalutna zakonnym) honaram tłumačyć jana i adsiorbvaje kavy.
Taki siezon! Terminova ŭbok kamputar, i za realnuju pracu! Bo, jak kazaŭ toj hieroj mulcika: «A što vy budziecie jeści zimoj? Nie huziki ž ad štanoŭ».
Usio-taki ciapier možna kupić ci sabrać samaje smačnaje i zachavać da zimy-viasny samym zdarovym i ekanomnym sposabam.
Sposaby zachavańnia praduktaŭ vielmi źmianilisia z časoŭ našych babul. Bulbu, harodninu, zimovyja jabłyki zachoŭvali tady ŭ jamach, jakija kapali na pahorkach — kab nie padychodziła vada. U jaminy ad myšej kłali pałyn abo tlejučy vuhielčyk. Kapusta i jabłyki pad viasnu nabyvali smak ziamli... Ciapier, kali harodninu i sadavinu zachoŭvajuć u śpiecyjalnych schoviščach, u atmaśfiery, uzbahačanaj etylenam, takoha smaku my ŭžo nie ŭviedajem. Jak nie ŭviedajem smaku salonaha miasa — kumpiaka abo łapatki, jakija vymočvali ŭ krutym salanym rastvory abo prosta kruta-kruta salili adrazu pa razbory viepruka i padviešvali ad myšej na belku ŭ kamory abo zakopvali ŭ sol u skryni tam ža. Ja vam skažu, letam nastupnaha hoda heta było ŭžo niešta śpiecyfičnaje. Viadoma, nie trynaccacihadovaja akuła — nacyjanalny dalikates isłandcaŭ, jaki, pierš čym jeści, zakopvajuć u ziamlu na 6 miesiacaŭ i jaki nievynosna tchnie hnilinaj — ale niešta blizkaje... Nielha skazać, što ja škaduju, što miasa tak bolš nichto nie zachoŭvaje...
Ziamla, choład i sol — voś asnoŭnyja «kansiervanty» našych prodkaŭ. Nu, i cukar, i vocat — ale heta ŭžo tolki dla tych, chto bahaty, chto kłapaciŭsia nie pra toje, kab nie haładać, a pra toje, kab jeści smačna.
Asablivaść staradaŭnich receptaŭ u tym, što jany nie isnujuć u piśmovym vyhladzie. Ich treba zapaminać u dziejańni. Kolki ni dabivałasia ad mamy i taty, kab dali recept biaźmierna smačnaj kvašanaj kapusty, jakuju robiać štovosień, — ničoha nie vyjšła. Našynkavać kapustu, na voka soli, na voka kropu, troški ciortaj morkvy i žuravinaŭ, a na dno cebryka — skarynačku chleba i jabłyčak, dać pastajać try dni, pierakłaści ŭ słoiki i trymać u lochu — voś i ŭsio, čaho dabiłasia!
A voś ad śviakroŭki pieraniała dakładny i vielmi smačny recept, jakomu siabroŭka dała dakładnuju nazvu «syreńni» — pa anałohii z vareńniami. Heta jahady, jakija ŭ roŭnaj praporcyi pieracirajucca z cukram i ŭ słoikach zachoŭvajucca ŭ ladoŭni. Tak možna zachoŭvać maliny, sunicy, bruśnicy, bujaki, žuraviny. Sma¬kata i vodar — nieimaviernyja! Plus — usie vitaminy syrych jahad. Zakručvać ich nie treba.
Kansiervy ž, jakija treba zakručvać, — marynady, kampoty, sałaty — heta sapraŭdy najvyšejšy piłataž kulinaryi. Bo tut tolki adchisnuŭsia ŭbok ad pracesu, zabyŭ pakłaści patrebny inhredyjent abo daŭ złamysnaj musie sieści na prasterylizavany słoik — taho i čakaj, uzarviecca, i ŭsia tvaja praca na śmietnik! A kali nie dadać dosyć vocatu, isnuje imaviernaść batulizmu... A jašče ž treba hladzieć, kab nie tresnuŭ haračy słoik ad kropli chałodnaj vady, kab nie łopnuła škło padčas zakrutki...
Aptymalny sposab zachoŭvańnia mnohich vidaŭ harodniny i hryboŭ — zamarozka. Chutka i zručna. Skažam, sałodki pierac, jaki masava pryvoziać z Małdovy, vielmi zručna marozić, vyčyściŭšy siaredzinki i składajučy piramidkami adzin ŭ adzin. A zimoj — kali łaska: dastajem i faršyrujem abo robim rahu ci sałaty. Dobra nadajucca na zamarozku pamidory, sparžavaja fasola, harošak. Musić, budučynia zahatovak na zimu — mienavita zamarozka.
***
Marynavanyja pamidory
Pamidory dla zapaŭnieńnia 3-ch litrovaha słoika, vada, 2 stałovyja łyžki soli, 2 stałovyja łyžki cukru, 3 stałovyja łyžki vocatu, časnok, pierac haroškam.
Prasterylizavać słoik. Na dno słoika pakłaści niekalki zubkoŭ časnaku, harošynki piercu. Pamidory vymyć, zapoŭnić słoik. Zakipiacić vadu, kipniem zalić pamidory. Źlić kipień u rondal, dadać tudy sol, cukar, zakipiacić. U słoik nalić vocat, zalić kipniem, zakrucić. 20 chvilin patrymać pad koŭdraj, zatym vynieści ŭ prachałodnaje miesca, dzie pamidory musiać zachoŭvacca.
Močanyja bruśnicy
Zapoŭnić bruśnicami słoik. Zalić rasołam. Rasoł maje być nasyčanym na smak. Dla atrymańnia takoha rasołu na 1 ł vady dastatkova ŭziać 1 stałovuju łyžku soli i 1 stałovuju łyžku cukru. Možna dadać u rasoł trochu karycy. Močanyja bruśnicy — dobry dadatak da stravaŭ ź miasa i piečani.
Zamarožanyja hryby
Lubyja jadomyja hryby pačyścić (u apieńkaŭ adrezać nožki), vialikija hryby narezać łustačkami, advaryć na praciahu 15—20 chvilin, vyniać z advaru i achaładzić. Achałodžanyja hryby padzialić na porcyi i zamarozić u maraziłcy ŭ polietylenavych pakietach. Zamarožanyja hryby možna vykarystoŭvać jak dadatak da lubych straŭ.
Kvašanyja ahurki
Ahurki dla zapaŭnieńnia 3-litrovaha słoika, vada, 100 mł soli, list chrenu, pa 2—3 listy čornaj parečki, višni, dubu, 3—4 zubki časnaku, nasieńnie abo zielanina kropu, parašok harčycy.
Ahurki staranna vymyć, ščylna napoŭnić 3-litrovy słoik, na dno jakoha pakłaści zielaninu i liście, a taksama zubki časnaku. 100 mł soli raspuścić u chałodnaj vadzie (prykładna 300 mł), zalić ahurki, dadać vady tak, kab jana zakryvała ahurki całkam. Zachoŭvać pad kapronavaj kryškaj u ladoŭni abo ŭ lochu. Kali ahurki prasolacca i ŭ słoik možna budzie pakłaści jašče adzin — zrabić heta, a taksama dasypać źvierchu trochu parašku harčycy — jana ratuje ad pleśni.
Marynavanyja piercy
3 kh čyščanaha sałodkaha piercu, 1 šklanka vady, 1 šklanka cukru, 1 šklanka vocatu, 1 šklanka aleju, 2 stałovyja łyžki soli.
Z aleju, vady, vocatu, soli, cukru zrabić marynad, zakipiacić jaho. U marynad, jaki kipić, pakłaści razrezanyja na 4 častki piercy i błanšavać 5—7 chvilin. Prasterylizavać 3-litrovyja słoiki, raskłaści ŭ ich błanšavany pierac razam z marynadam, zakrucić.
«Syreńnie» ź jahad
Uziać u roŭnaj praporcyi jahady (bruśnicy abo maliny, abo bujaki, abo žuraviny) i cukar. Pieracierci razam taŭkačykam abo (lepš) z dapamohaj miksiera. Pieraciortyja jahady pierakłaści ŭ čysty posud (rondal) i dać pastajać niekalki hadzin (možna pakinuć na noč), paśla čaho raskłaści pa čystych słoikach i zachoŭvać pad kapronavymi kryškami ŭ ladoŭni.