Usie vypuskniki kołasaŭskaha liceju pastupili ŭ VNU
Kalektyŭ źlikvidavanaha ŭładami humanitarnaha liceju imia Jakuba Kołasa padsumoŭvaje vyniki ŭstupnych ekzamenaŭ. Pałova sioletnich vypusknikoŭ liceju pastupili ŭ zamiežnyja navučalnyja ŭstanovy, astatnija – u biełaruskija dziaržaŭnyja ŭniversytety. Vykładčyki liceju kanstatujuć, što ichnyja navučency prademanstravali vysoki ŭzrovień adukacyi.
Kalektyŭ źlikvidavanaha ŭładami humanitarnaha liceju imia Jakuba Kołasa padsumoŭvaje vyniki ŭstupnych ekzamenaŭ. Pałova sioletnich vypusknikoŭ liceju pastupili ŭ zamiežnyja navučalnyja ŭstanovy, astatnija – u biełaruskija dziaržaŭnyja ŭniversytety. Vykładčyki liceju kanstatujuć, što ichnyja navučency prademanstravali vysoki ŭzrovień adukacyi.
Try hady tamu Nacyjanalny humanitarny licej imia Jakuba Kołasa źlikvidavali pavodle zahadu Ministerstva adukacyi. Kalektyŭ pazbavili budynku na vulicy Kirava. Ale licej zachavaŭsia j pierajšoŭ na nielehalnaje stanovišča.
Sioleta z 28 vypusknikoŭ kołasaŭskaha liceju 14 čałaviek pastupili va ŭniversytety Polščy. Da ich dałučylisia troje vypusknikoŭ, jakija letaś skončyli licej i vučylisia ŭ biełaruskich universytetach. Jašče niekalki čałaviek pastupili ŭ kaledžy Narvehii j Italii. 12 vypusknikoŭ paśpiachova zdali ŭstupnyja ispyty ŭ biełaruskija ŭniversytety. Havoryć dyrektar liceju Ŭładzimier Kołas:
(Kołas: ) «Vielmi paśpiachova jany zdali eksternam svaje vypusknyja ekzameny –i paćvierdzili licejski ŭzrovień u časie zdačy ŭstupnych ispytaŭ. Dastatkova nazvać taki fakt, što siaredni prachadny bał uva ŭniversytet byŭ 23, a ŭ našych vypusknikoŭ siaredni bał – 34. Heta śviedčyć pra ŭzrovień licejskaj adukacyi. Niekatoryja pastupili nia tolki na humanitarnyja specyjalnaści, a ŭ radyjotechničny j navat u politechničny instytuty».
Spadar Kołas paviedamiŭ «Svabodzie», što sytuacyja sioleta nia źmienicca, i licej budzie praciahvać pracu ŭ nielehalnych umovach.
(Kołas: ) «Perspektyvy, na vialiki žal, pakul što nie mianiajucca. My viedajem, što ŭ budynku liceju byŭ praviedzieny narešcie ramont i narešcie znajšłasia ŭstanova, jakaja nie pahrebavała i ŭ jakoj chapiła sumleńnia ŭvajści ŭ budynak, adabrany ŭ dziaciej, adabrany ŭ budučyni Biełarusi. Hetaja ŭstanova nazyvajecca sud Centralnaha rajonu».
Namieśnik dyrektara liceju Lavon Barščeŭski ličyć, što byłyja liceisty buduć pracavać na Biełaruś, niezaležna ad miesca ichnaha znachodžańnia.
(Barščeŭski: ) «Tvorčaja praca, praca humanitaryja nie zaležyć ad fizyčnaha miesca znachodžańnia čałavieka. Možna, siedziačy za miažoj, dziakujučy internetu, dziakujučy jašče šmat čamu, być u kursie taho, što robicca ŭ duchoŭnym žyćci, udzielničać u hetym, pisać tvory, vykładać, pisać padručniki, rabić internet-staronki, vykonvać roznyja prajekty».
Vypusknica Liza Patockaja pastupiła ŭ kaledž u Narvehii. Jejnaja maci ličyć, što dačka zasłužyła vučobu ŭ zamiežžy. Havoryć Maryja Patockaja:
(Patockaja: ) «Pajechać tudy vučycca nia nadta lohka. Treba było zdać 15 ispytaŭ, praź dzień. Heta vytrymaje nia kožny vučań. Dzieci, jakija jeduć z našaha liceju vučycca za miažu, – upeŭniena – usie viernucca. Ale, kab jany siudy viarnulisia, my, darosłyja, baćki, pavinny stvaryć nieabchodnyja ŭmovy dla viartańnia na Radzimu. Pad čas vybarčaj kampanii kolki maładych ludziej było vyklučana z VNU, kinuta ŭ turmy! Baćki nasili im pieradačy… Ja ŭvieś čas dumała: «A dzie ž byli baćki?» Baćki jakraz pavinny rabić śvietłuju budučyniu svaim dzieciam, a nie spadziavacca na dziaciej».
Naprykancy žniŭnia adbudziecca dadatkovy nabor abituryjentaŭ dla zdačy ekzamenaŭ na pieršy, druhi j treci kursy źlikvidavanaha ŭładami liceju. Sioleta siarod abituryjentaŭ byŭ konkurs dva z pałovaj čałavieki na miesca.