BIEŁ Ł RUS

U Narviehii znajšli najbujniejšaje ŭ Jeŭropie radovišča redkaziamielnych mietałaŭ. Heta moža źmienšyć zaležnaść ad Kitaja

13.06.2024 / 22:44

Nashaniva.com

Narviežskaja hornazdabyŭnaja kampanija Rare Earths zajaviła ab adkryćci najbujniejšaha ŭ Jeŭropie paćvierdžanaha radovišča kaštoŭnych redkaziamielnych elemientaŭ. Jahonyja zapasy aceńvajucca prykładna ŭ 8,8 młn ton, piša vydańnie CNBC.

Fota: Nelson Ching / Bloomberg via Getty Images

Radovišča raźmieščana na paŭdniovym uschodzie krainy i adpaviadaje ŭsim patrabavańniam dla mahčymaści pramysłovaj zdabyčy. U tym liku tam možna zdabyć nie mienš za 1,5 młn ton syraviny dla vykarystańnia ŭ vytvorčaści elektramabilaŭ i vietranych turbin, havorycca ŭ paviedamleńni kampanii.

Ciapier redkaziamielnyja mietały ŭ Jeŭropie praktyčna nie zdabyvajucca. Pramysłovaje ich radovišča taksama było nie tak daŭno adkryta ŭ Šviecyi, ale jano pakul nie raspracoŭvajecca.

Miž tym popyt na takuju syravinu ŭ śviecie raście, i jaho asnoŭnym pastaŭščykom u Jeŭrasajuz źjaŭlajecca Kitaj. Raspracoŭka narviežskaha radovišča dazvolić ES u značnaj stupieni pamienšyć zaležnaść ad impartu.

Čytajcie taksama:

Na Homielščynie adkryli novaje radovišča nafty. Łukašenka zahadvaŭ heta zrabić miesiac tamu

«Klijent choča — znojducca tyja, chto jamu heta prapanuje». Navukoviec acaniŭ realistyčnaść maraŭ Łukašenki pra novyja radoviščy

U Biełarusi źbirajucca pačać zdabyču biełaj hliny

Da 2050 hoda soniečnaja enierhija maje stać asnoŭnaj krynicaj elektraenierhii. Čamu heta važna

Kamientary da artykuła