U adnoj ź viežaŭ «Bramy Minska» zdajecca dvuchuzroŭnievaja kvatera z šykoŭnaj terasaj
«Brama Minska» zaŭsiody vyklikała cikavaść nie tolki ŭ minčan, ale i ŭ pryjezdžych. Jašče b — centr horada, unikalnaja architektura, historyka-kulturnaja kaštoŭnaść. Ludziam cikavy vonkavy vyhlad budynkaŭ-bliźniat, a taksama toje, što adbyvajecca ŭnutry ich. Asabliva ŭ samich viežach, upryhožanych hadzińnikam, hierbam i skulpturami.
Zaraz u adnoj ź viežaŭ zdajecca ŭ arendu dvuchuzroŭnievaja kvatera. Jak jana vyhladaje i kolki kaštuje, piša Onliner.by.
Kvatera znachodzicca ŭ domie pa adrasie Kirava, 1 — prosta ŭ levaj viežy. Praŭda, jaje vokny vychodziać nie na Pryvakzalnuju płošču, a na supraćlehły bok. Ryełtar nazyvaje abjekt «dvuchuzroŭnievaj kvateraj u sercy historyi».
Najbolš uražvaje zona haścioŭni. Tut vyrašyli ŭvasobić sapraŭdy carski interjer z kaminam, pazałotaj, vienzielami i karcinami na ścienach.
Kłasičnyja detali sustrakajucca i ŭ inšych pamiaškańniach:
— Ujavicie, jak kožnuju ranicu vy pračynajeciesia ŭ atmaśfiery staradaŭniaha asabniaka, dzie vysokija stoli zachoŭvajuć šept minułaha, a za voknami viruje žyćcio stalicy, — piša ryełtar. — Heta nie prosta kvatera — heta kavałačak spadčyny, uvasobleny ŭ sučasnym dyzajnie. Hatovyja pasialicca ŭ lehiendzie?
Płaniroŭka ŭ žylla niazvykłaja — možna zaŭvažyć to vokny ŭ padłohu ŭ spalni, to akno ŭ sanvuźle, to impravizavany mini-bałkon prosta kala leśvicy.
U kvatery praduhledžana dva sanvuzły.
Hałoŭnaj «fiškaj» takoha žylla, viadoma, źjaŭlajecca terasa:
— Vialikaja terasa stanovicca vašym asabistym aazisam. Tut možna pić ranišniuju kavu pad pramianiami ŭzychodziačaha sonca abo ładzić viačernija pasiadziełki ź vidam na ahni horada.
Źniać hetuju kvateru ŭ arendu možna za $850 u miesiac.