Rasiju padazrajuć u dyviersii — zabrudžvańni azierbajdžanskaj nafty dla Jeŭropy
Rumynskija ŭłady padazrajuć, što Rasija praviała hibrydnuju apieracyju pa naŭmysnym zabrudžvańni vialikaha abjomu azierbajdžanskaj nafty, jakaja pastaŭlajecca ŭ Turcyju pa naftapravodzie «Baku—Tbilisi—Džejchan», a zatym na tankierach transpartujecca ŭ Jeŭropu. Z-za vysokaj kancentracyi chłoru vykarystańnie zabrudžanaj nafty mahło pryvieści da surjoznych paškodžańniaŭ NPZ i paliŭnaha kryzisu ŭ Rumynii, piša «Ahientstvo» sa spasyłkaj na rumynskija ŚMI.
Pieršyja paviedamleńni pra zabrudžvańnie arhaničnym chłarydam syroj nafty z Azierbajdžana, jakaja transpartavałasia pa naftapravodzie «Baku—Tbilisi—Džiejchan», źjavilisia 22 lipienia. Pra atrymańnie zabrudžanaj nafty paviedamlali aŭstryjskaja enierhietyčnaja hrupa OMV, italjanskaja kampanija Eni i češskaja kampanija Orlen Unipetrol.
Pra incydent, źviazany z zabrudžvańniem niekalkich reziervuaraŭ terminała rečyvam, jakoje vyklikaje karoziju, taksama paviedamiła BTC Pipeline Company — daččynaja kampanija British Petroleum i apieratar naftapravoda «Baku—Tbilisi—Džiejchan».
U vyniku partyja azierbajdžanskaj nafty abjomam 184 tysiačy ton, jakaja pavinna była pastupić u rumynski port Kanstanca, nie była pryniata, što pryviało da časovaha niedachopu syraviny na naftapierapracoŭčym zavodzie Petrobrazi.
Zabrudžvańnie nafty mahło stać vynikam adnosna prostaj rasijskaj dyviersijnaj apieracyi na 1700-kiłamietrovym naftapravodzie, paviedamili krynicy G4Media. Pavodle ich słoŭ, dla hetaha spatrebiłasia b zakačać u naftapravod niekalki cystern chłoru.
U paniadziełak Ministerstva enierhietyki Rumynii abviaściła nadzvyčajnuju situacyju ŭ śfiery pastavak syroj nafty i dazvoliła OMV atrymać 80 tysiač ton nafty i 30 tysiač ton dyzielnaha paliva z reziervovych zapasaŭ (ahulny abjom — 676,2 tysiačy ton).
Rasijskija praŭładnyja vydańni «Moskovskij komsomolec» i «Caŕhrad» u sieradu ŭ natatkach pra abvieščany ŭ Rumynii režym NS pryviali kamientar palitołaha Vadzima Siprova. Jon «vykazaŭ sumnieŭ u tym, što zabrudžvańnie nafty adbyłosia vypadkova», i zajaviŭ, što «Rasija nie maje realnych ryčahoŭ upłyvu ŭ hetym kirunku», a za zabrudžvańniem mohuć stajać ZŠA.
Pavodle dadzienych analityčnaj kampanii Kpler, z momantu pieršaha paviedamleńnia pra zabrudžvańnie nafty 22 lipienia da 30 lipienia było adhružana šeść partyj azierbajdžanskaj nafty. 31 lipienia BP paviedamiła, što niezabrudžanaja syraja nafta znoŭ pačała pastupać pa naftapravodzie «Baku—Tbilisi—Džejchan». U lipieni pa hetym naftapravodzie pastaŭlali 423 tysiačy barelaŭ u sutki pry zapłanavanym abjomie ŭ 561 tysiaču barelaŭ, śviedčać dadzienyja Kpler.
Arhaničnyja chłarydy vykarystoŭvajucca ŭ naftavaj pramysłovaści dla pavyšeńnia naftaaddačy na radoviščach, ale ich nieabchodna vydalać da taho, jak nafta trapić u naftapravody, pakolki jany mohuć paškodzić abstalavańnie naftapierapracoŭčych zavodaŭ, pisaŭ Reuters.
Baku i Maskva ŭžo niekalki tydniaŭ znachodziacca ŭ stanie vostraha dypłamatyčnaha supraćstajańnia. Na hetym fonie ŭ noč na sieradu rasijskija bieśpiłotniki atakavali hazakampresarnuju stancyju «Arłoŭka» ŭ Adeskaj vobłaści. Hetaja stancyja — častka maršrutu, pa jakim pastaŭlajecca azierbajdžanski haz va Ukrainu. Rasijskija pravajennyja błohi i praŭładnyja ŚMI nazvali heta ŭdaram pa «azierbajdžanskich palityčnych i ekanamičnych ambicyjach».
Pavodle dadzienych rumynskich śpiecsłužbaŭ, rasijskija ŚMI arhanizavali kampaniju ŭ TikTok u padtrymku pieramožcy pieršaha tura prezidenckich vybaraŭ prarasijskaha kandydata Kelina Džardžesku. Vyniki hałasavańnia byli admienieny, a Džardžesku zatrymany. Paśla hetaha Rasija padtrymlivała kandydata ŭ prezidenty Rumynii ad ultrapravoha «Aljansa za abjadnańnie rumyn» Džordža Simijona, ale jon prajhraŭ vybary.