Daśledavańnie: jak žyvuć i zarablajuć biełarusy ŭ Polščy
Dobra adukavanyja, pracujuć, vałodajuć polskaj — Nacyjanalny bank Polščy pradstaviŭ daśledavańnie pra žyćcio mihrantaŭ ź Biełarusi ŭ 2025 hodzie.
Varšava. Fota: lookby.media
U asnovie dakłada «Žyćcio i ekanamičnaja situacyja mihrantaŭ ź Biełarusi ŭ Polščy» — źviestki apytańnia, praviedzienaha Nacbankam Polščy z 7 krasavika pa 20 červienia 2025 hoda. Było atrymana 750 ankiet ad biełarusaŭ, starejšych za 18 hadoŭ. Daśledavańnie achoplivaje siem vajavodstvaŭ Polščy, u jakich pražyvaje kala 85% biełaruskaj supolnaści. Da jakich vysnoŭ prychodziać aŭtary, piša DW.
Bolš za pałovu respandentaŭ biehli ad represij u Biełarusi
Biełarusy — druhaja pa kolkaści hrupa mihrantaŭ u Polščy paśla hramadzian Ukrainy. Pavodle źviestak Upraŭleńnia pa spravach zamiežnikaŭ (UdSC) Polščy, na 30 vieraśnia 2025 hoda dazvoł na znachodžańnie ŭ krainie mieli amal 146 tysiač hramadzian Biełarusi. Dla paraŭnańnia ŭ 2020‑m — usiaho 16 tysiač.
Jak vyśvietliŭ Nacbank, 62% biełaruskich mihrantaŭ majuć dazvoł na časovaje znachodžańnie ŭ krainie. Amal tracina, u asnoŭnym, ludzi z polskimi karaniami, atrymali pastajanny vid na žycharstva. 7% znachodziacca ŭ Polščy na padstavie statusu dadatkovaj abarony.
Bolšaść biełarusaŭ (kala 56%) emihravali z-za palityčnaj situacyi ŭ RB i strachu represij. Ekanamičnyja pryčyny nazvali 32% apytanych.
Siarod biełaruskich mihrantaŭ mužčyn bolš, čym žančyn — 58% i 42% adpaviedna.
Amal pałova respandentaŭ pražyvaje ŭ Polščy z mužam ci žonkaj, čverć — ź dziećmi, małodšymi za 18 hadoŭ.
Stanovišča mihrantaŭ ź Biełarusi na polskim rynku pracy palepšyłasia?
Aŭtary daśledavańnia śćviardžajuć, što ŭ 2025 hodzie stanovišča mihrantaŭ ź Biełarusi na polskim rynku pracy palepšyłasia: uzrovień biespracoŭja źniziŭsia (87% respandentaŭ pracaŭładkavanyja, bolšaść majuć pastajannuju pracu), pavialičyłasia dola samazaniatych (14%).
Kala 62% respandentaŭ majuć vyšejšuju adukacyju.
Žančyn z vyšejšaj adukacyjaj bolš, čym mužčyn — 67% i 59% adpaviedna, tym nie mienš, jany čaściej za mužčyn vykonvajuć prostyja pracy (30% žančyn suprać 20% mužčyn).
Dziakujučy dobramu ci svabodnamu vałodańniu polskaj movaj (pra što paviedamili bolš za 63% apytanych) rabotnikaŭ ź Biełarusi možna sustreć u śfiery adukacyi, kultury, finansaŭ, markietynhu, u achovie zdaroŭja. 17% apytanych pracujuć u IT.
Bolš za pałovu respandentaŭ atrymlivajuć 3—6 tysiač złotych (709—1418 jeŭra) u miesiac. 14% — bolš za 10 tysiač złotych (kala 2365 jeŭra). Jak praviła, heta IT-śpiecyjalisty i daktary.
Amal 67% apytanych płanujuć zastacca ŭ Polščy
Jašče adzin błok daśledavańnia Nacbanka Polščy pryśviečany tamu, jak mihranty z RB bačać svaju budučyniu.
Amal 67% respandentaŭ płanujuć zastacca ŭ Polščy nazaŭsiody ci bolš čym na hod. Čaściej pra takija płany kažuć tyja, chto pryjechaŭ pa palityčnych pryčynach i praz strach pierad represijami.
Uzrost respandentaŭ taksama ŭpłyvaje na ich płany adnosna dalejšaha znachodžańnia ŭ krainie. Najčaściej pra heta kažuć ludzi 45—59 hadoŭ i 18—26 hadoŭ (tyja, chto pryjechaŭ z metaj atrymać adukacyju). Siarod ludziej, starejšych za 60 hadoŭ, — najbolšy pracent achvotnych zastacca ŭ Polščy na stałaje miesca žycharstva ci daŭžej za adzin hod.
Najbolš zapatrabavanyja formy dapamohi ŭ mihrantaŭ ź Biełarusi: spraščeńnie lehalizacyi znachodžańnia, biaspłatny dostup da sistemy achovy zdaroŭja, arhanizacyja kursaŭ polskaj movy i palahčeńnie pracedury nastryfikacyi dypłomaŭ.
Ekanamist: «Mihracyja ź Biełarusi maje stanoŭčy efiekt dla Polščy»
Vyniki daśledavańnia DW paprasiła prakamientavać ekanamista, staršaha navukovaha supracoŭnika daśledčaha centra BEROC Anastasiju Łuzhinu. Pavodle jaje słoŭ, u Polščy, jak i ŭ Biełarusi, nazirajucca demahrafičnyja prablemy, nizkaja naradžalnaść, jość niedachop rabočaj siły. Adno z rašeńniaŭ — padtrymka rynku pracy za košt mihrantaŭ.
«Zvyčajna ludzi, jakija vyrašajucca na pierajezd, aktyŭnyja, bolš hnutkija, mohuć, kali jość nieabchodnaść, pieravučycca, pierakvalifikavacca», — źviartaje ŭvahu ekśpiert.
Taksama Łuzhina adznačaje, što z RB, u bolšaści svajoj, pryjechali ludzi pracazdolnaha ŭzrostu (tych, kamu 60 hadoŭ i bolš, pavodle źviestak daśledavańnia, usiaho 2%). Jany płaciać padatki, padtrymlivajuć piensijnuju sistemu, pry hetym sami jašče doŭha nie buduć mieć patrebu ŭ piensijnych vypłatach.
«Mihracyja ź Biełarusi ŭ čystym vyniku maje vielmi stanoŭčy efiekt dla Polščy», — ličyć Anastasija Łuzhina.
«Jakasnaja dyjaspara»
«Novaja dyjaspara, jak by cynična heta ni hučała, jakasnaja, z vysokim uzroŭniem čałaviečaha patencyjału, z vysokim adukacyjnym i prafiesijnym uzroŭniem», — adznačaje, u svaju čarhu, sacyjołah Hienadź Koršunaŭ.
Jon vyłučaje dźvie chvali emihracyi ź Biełarusi. Kali emihracyja 2020—2021 hoda była vyklučna «palityčnaj», to ŭ 2022 hodzie dadaŭsia ekanamičny składnik. «Źjechali ludzi, jakim naŭprost nie pahražała niebiaśpieka, ale tyja, chto stratehična pahladzieŭ na pierśpiektyvy svajho znachodžańnia ŭ Biełarusi», — kaža Koršunaŭ.
Pavodle jaho słoŭ, pačatak poŭnamaštabnaj vajny va Ukrainie źmianiŭ jak staŭleńnie da biełarusaŭ, tak i ich samaadčuvańnie. Surazmoŭca taksama adznačaje, što ŭ apošnija hady ŭ Polščy, jak i ŭ inšych jeŭrapiejskich krainach, nazapasiłasia peŭnaja stomlenaść, nie stolki ad biełarusaŭ, kolki ad mihrantaŭ u cełym.
«Ad režymu maksimalnaj prychilnaści Polšča viartajecca da bolš žorstkaj sistemy kantrolu i ŭzajemadziejańnia ź mihranckaj supolnaściu», — ličyć sacyjołah.