Videa z tehieranskaha morha śviedčać pra vielmi žorstkaje padaŭleńnie pratestaŭ u Iranie
U internecie źjavilisia novyja šakavalnyja videa z tehieranskaha morha: doŭhija šerahi cieł u miaškach, zalityja kryvioju padłohi i mnostva ludziej, jakija šukajuć cieły svaich rodnych i blizkich. Heta nastupstvy vielmi žorstkaha padaŭleńnia ŭładami Irana masavych pratestaŭ.
Aściarožna! Tekst moža vyklikać šok
Słužba pravierki faktaŭ Bi-bi-si BBC Verify i Piersidskaja słužba Bi-bi-si praanalizavali i vieryfikavali hetyja videa, ale nie publikujuć ich, pakolki jany ŭtrymlivajuć nadzvyčaj žorstkija, kryvavyja kadry.
Hetyja videazapisy źjaŭlajucca adnymi z samych vyraznych dastupnych śviedčańniaŭ taho, nakolki žorstka ŭłady Irana padaŭlajuć pratesty, jakija pačalisia 28 śniežnia ŭ Tehieranie, a zatym achapili ŭsiu krainu.
Analiz videa pakazvaje, što ŭ kadr trapili amal 200 cieł, raskidanych pa ŭsioj terytoryi trupiarni. Na mnohich ciełach vidać rany. Na mnohich miaškach paznačany daty naradžeńnia, a adnamu z zahinułych było ŭsiaho 16 hadoŭ.
Bi-bi-si vieryfikavała videazapisy chvalavańniaŭ z 68 nasielenych punktaŭ Irana. Nasamreč pratesty, vierahodna, achapili značna bolšuju kolkaść haradoŭ i pasiołkaŭ. Adnak infarmacyi pra ich vielmi mała: ułady całkam adklučyli internet pa ŭsioj 90‑miljonnaj krainie.
Kolki ŭsiaho ludziej zahinuła padčas chvalavańniaŭ, nieviadoma. Pravaabarončaja arhanizacyja Human Rights Activists News Agency (HRANA), jakaja pracuje ŭ ZŠA, aceńvaje kolkaść zahinułych bolš jak 2500 čałaviek. Adzin iranski čynoŭnik na hetym tydni paviedamiŭ ahienctvu Reuters, što zahinuli kala dźviuch tysiač čałaviek, abvinavaciŭšy ŭ ich śmierci «terarystaŭ».
X@vahid. Na miašku ź ciełam napisana data pa iranskim kalendary. Zahinułamu ŭsiaho 16 hadoŭ
Videa, praanalizavanyja BBC Verify i Piersidskaj słužbaj Bi-bi-si, byli apublikavanyja ŭ aŭtorak, 13 studzienia, iranskim błohieram Vachidam, jaki žyvie ŭ ZŠA. Pavodle jaho słoŭ, hetyja kadry byli źniatyja 10 studzienia ŭ Centry sudovaj miedycyny Kachryzak na poŭdni Tehierana. Vachid, jaki apublikavaŭ užo dziasiatki videa ź Irana, piša, što čałaviek, jaki zdymaŭ hetyja kadry, paśla prajechaŭ 1000 km da miažy, kab padklučycca da mabilnaj sietki susiedniaj krainy i vykłaści videa ŭ internet.
Spadarožnikavy zdymak tehieranskaha Centra sudovaj miedycyny i maršrut, jakim ruchaŭsia pa terytoryi centra aŭtar videa
Na dvuch videa bačny šerahi cieł u miaškach. Apieratar idzie ŭzdoŭž ich pa darožcy ŭ paŭnočnaj častcy vialikaha kompleksu Kachryzak. Potym jon prachodzić praz dvor, zachodzić u vialiki anhar i zaziraje ŭ niekalki susiednich pamiaškańniaŭ — usie jany taksama zapoŭnieny ciełami ŭ miaškach.
U niejki momant aŭtar zdymak nazyvaje toje, što adbyvajecca, apakalipsisam. U inšym miescy čuvać, jak jon kaža: «Siońnia subota, praź dzień paśla zakliku». Jon maje na ŭvazie zaklik Rezy Piechlevi, syna apošniaha šacha Irana, jaki žyvie ŭ ZŠA, vychodzić na vulicy.
Jašče dva klipy — padborki fatahrafij cieł u miaškach. Adno ź cieł vyhladaje abharełym.
BBC Verify i Piersidskaja słužba naličyli jak minimum 186 cieł u piacichvilinnym videa i jak minimum 178 cieł u 16‑chvilinnym klipie. Častka cieł, vierahodna, trapiła ŭ abodva videa, tamu dakładnuju ahulnuju kolkaść vyznačyć składana, ale jana vidavočna bolšaja za 186.
Dva videa składajucca jak minimum ź dzieviaci zmantažavanych razam klipaŭ. Raźmiaščeńnie cieniaŭ dazvalaje mierkavać, što hetyja častki byli źniatyja ŭ rozny čas na praciahu dnia.
Žurnalisty supastavili kadry sa spadarožnikavymi zdymkami ŭ Google i identyfikavali charakternyja detali kompleksu Kachryzak, u tym liku asobnyja budynki, aharodžy i čyrvony dach anhara.
Padčas zdymak apieratar zachodzić z dvara ŭnutr centra i bačyć novyja cieły na nasiłkach i na padłozie. Niekatoryja miaški całkam zašpilenyja, inšyja napałovu adkrytyja abo zusim nie zašpilenyja, tak što vidać tvary zahinułych i, u niekatorych vypadkach, ich rany. U adnaho, naprykład, vidać hłybokaja rana žyvata. Niekatoryja cieły lažać zusim nieprykrytyja.
Pa ŭsim kompleksie bačny raskidanyja akryvaŭlenyja ručniki i praściny, a taksama strumieńčyki kryvi na padłozie.
X@vahid. Miaški ź ciełami ŭ dvary Centra sudovaj miedycyny ŭ Tehieranie
Da niekatorych miaškoŭ prymacavanyja papierki z asabistymi źviestkami: imia, asabisty numar, data naradžeńnia i śmierci. Na niekatorych miaškach hetyja źviestki napisanyja biełym markieram. Ź ich vidać, što siarod zahinułych, jakija trapili ŭ kadr, jość jak minimum adna žančyna i adzin padletak. Dva čałavieki paznačanyja jak nieapaznanyja.
Na troch miaškach u jakaści daty śmierci paznačana 9 studzienia. Na adnym ukazana data naradžeńnia pavodle iranskaha kalendara: 1/1/1388 — heta 21 sakavika 2009 hoda, to-bok zahinułamu było 16 hadoŭ.
U niejki momant u 16‑chvilinnym videa apieratar pavaročvaje kamieru telefona ŭ bok budynka pobač i kaža: «Tam unutry šmat [cieł]. Tudy nielha zajści… Tam žanočaja častka».
U iranskich morhach pavodle relihijnych pravił cieły mužčyn i žančyn trymajuć asobna.
U inšym frahmiencie my bačym miašok ź ciełam u katafałku i mužčynu pobač, jaki kaža čynoŭnicy, što heta jaho siastra. Na videa na terytoryi morha vidać niekalki karet chutkaj dapamohi, katafałkaŭ i furhonaŭ; miascovyja supracoŭniki ahladajuć rady cieł, biaruć u zahinułych mazki na analiz, razmaŭlajuć ź ludźmi, jakija šukajuć cieły svaich blizkich.
Nie zusim zrazumieła, čamu cieły zabitych padčas padaŭleńnia pratestaŭ pryvieźli mienavita ŭ Centr sudovaj miedycyny. Vidavočcy raspaviadali Piersidskaj słužbie Bi-bi-si, što balnicy pierapoŭnienyja paranienymi i zabitymi ŭ chodzie sutyknieńniaŭ.
Pavodle źviestak HRANA na 15 studzienia, zahinuli 2435 udzielnikaŭ pratestnych akcyj, 153 čałavieki, źviazanyja z uładami, dzieviać vypadkovych hramadzian i 12 dziaciej. Pravaabaroncy padkreślivajuć, što zahinułych, chutčej za ŭsio, značna bolš — heta tolki tyja, pra kaho ŭ ich jość dakładnyja źviestki.
Na videa vidać mnostva ludziej, jakija zachodziać na terytoryju morha i vychodziać ź jaje. Mnohija ź ich, vidavočna, šukajuć cieły svaich rodnych i blizkich. Pastajanna čuvać płač i stohny.
«Niekatorych najlepšych z nas zabili», — kaža za kadram aŭtar zdymak.
Iranskaje dziaržaŭnaje telebačańnie zajaviła, što bolšaść z «značnaj kolkaści» zahinułych, dastaŭlenych u Kachryzak, — heta supracoŭniki siłavych struktur abo vypadkovyja prachožyja, jakija nie mieli nijakaha dačynieńnia da demanstrantaŭ.
Bolšaści zamiežnych srodkaŭ masavaj infarmacyi, u tym liku Bi-bi-si, zabaroniena pracavać u Iranie, tamu pry aśviatleńni ciapierašnich padziej nam davodzicca abapiracca na vieryfikavanyja videa i fota z sacyjalnych sietak.