Biełaruś – Ałbanija – 2:0
Dzień 12 kastryčnika staŭ sapraŭdnym futbolnym śviatam.
Ad hulni sa zbornaj Ałbanii zaležała šmat. Paśla ničyjoj u Luksiemburhu była zabytaja navat pieramoha nad Francyjaj i nad niamieckim trenieram Bierndam Štanhie pačynali zhuščacca chmary. Niamiecki śpiecyjalist i sam adznačaŭ na pieradmatčavaj
Pierad pačatkam sustrečy zasmuciła nievialikaja kolkaść hledačoŭ — kala 9 tysiač. Heta značna mienš, čym na hulniach BATE ŭ LIzie Jeŭropy.Pryčyn tamu moža być niekalki — ad niaŭdałaj hulni ŭ Luksiemburhu, da lutaha choładu, što apanavaŭ stalicu Biełarusi viečaram 12 kastryčnika. Adnak fakt zastajecca faktam — navat fanacki siektar biełaruskaj zbornaj byŭ zapoŭnieny tolki napałavinu.
Hulnia pačałasia badziora. Za paŭhadziny da startavaha śvistka ŭ Barysavie skončyŭsia matč moładzievych zbornych Biełarusi i Italii. U im našy ziemlaki bliskuča pieramahli ź likam 3:0 i vyjšli ŭ hrupavy etap Čempijanatu Jeŭropy siarod moładzievych kamand. Napeŭna, mienavita hety pośpiech natchniŭ Vitala Radzivonava, jaki ŭžo na 10 chvilinie matču, paśla niaŭdałaha štrafnoha, prabitaha Kiślakom, skarystaŭsia mituśnioj pierad varotami ałbancaŭ i ź blizkaj adlehłaści zahnaŭ miač u sietku.
Chutki pośpiech akryliŭ biełarusaŭ i ataki na ałbanskija varoty pasypalisia adna za adnoj. Što praŭda, amal biez vastryni — brakavała zaklučnaha ŭdaru.Dy i ałbancy, niahledziačy na pamyłki na svajoj pałovie pola, paśpiavali viarnucca ŭ hłuchuju abaronu. Realny šaniec vyrašyć vynik hulni jašče ŭ pieršym tajmie haspadary mieli na 30 i 32 chvilinach, kali spačatku Kałačoŭ, a potym Radyjonaŭ nie zdoleli skiravać miač u pustyja varoty. Paśla ŭdaru apošniaha miač trapiŭ u štanhu.
A voś pad kaniec pieršaha tajma šaniec zraŭniać lik źjaviŭsia ŭ haściej — paśla ŭdaru Ahali
Druhi tajm pačaŭsia spakojna. Ałbanskija futbalisty pastupova pačali vyciaśniać biełarusaŭ u centralnuju častku pola, ale nie bolš taho. U biełarusaŭ atrymlivałasia značna mienš, čym u pieršaj pałovie hulni. Heta, vidavočna, niepakoiła hałoŭnaha treniera. Štanhie amal nie siadzieŭ na łaŭcy, a ŭvieś čas niešta kryčaŭ futbalistam. Tyja staralisia, adnak marna — naviesy ŭ štrafnuju stanavilisia lohkaj zdabyčaj ałbanskaha hałkipiera i abaroncaŭ.
Tak praciahvałasia da 77 chviliny, kali S.Kryviec, što vyjšaŭ na zamienu litaralna niekalki chvilin tamu, z centra štrafnoj pryhoža ŭdaryŭ hałavoj pa ałbanskim varotam.Lik staŭ 2:0 za 13 chvilin da kanca sustrečy. Mała ŭ kaho zastavalisia sumnievy ŭ pieramozie biełaruskaj kamandy.
Naprykancy hulni biełarusy mahli zabić jašče adzin hoł — ź blizkaj adlehłaści biŭ Radyjonaŭ ale varatar ałbancaŭ Biekaj spyniŭ miač na samaj linii varot. Dahulvali jany ŭžo ŭ mienšaści. Na 90 chvilinie za druhuju žoŭtuju kartku byŭ vydaleny Armiend Dałku.
Takim čynam biełarusy atrymali druhuju pieramohu paśla pačatku kvalifikacyjnaha raŭnda i iznoŭ zdoleli nie prapuścić.
Siońnia taksama zbornaja Francyi atrymała pieramohu doma nad kamandaj Luksiemburha — 2:0 i zachavała za saboj pieršaje miesca ŭ hrupie.
***
Stanovišča kamand: Francyja — 9 bałaŭ (4 hulni), Biełaruś — 8 (4 hulni), Ałbanija — 5 (4 hulni), Bośnija i Hiercahavina — 4 (3 hulni), Rumynija — 2 (3 hulni) i Luksiemburh — 1 (4 hulni).
Hulni adboračnaha etapu Čempijanatu Jeŭropy praciahnucca ŭžo ŭ novym siezonie.
26 sakavika Biełaruś zhulaje ŭ haściach z Ałbanijaj.