BIEŁ Ł RUS

Čužyja prablemy na našuju hałavu

29.01.2007 / 15:13

Nashaniva.com

Minułaj subotaj stała viadoma pra toje, što Miensk naviedaje prezydent Iranu Mahmud Ahmadynedžad. Udzieł u palityčnaj rehijanalnaj hulni ŭ siońniašnich umovach moža być niebiaśpiečnym dla takoj krainy jak Biełaruś.

Minułaj subotaj stała viadoma pra toje, što Miensk naviedaje prezydent Iranu Mahmud Ahmadynedžad. Pra heta ŭ časie presavaj kanferencyi paviedamiŭ pradstaŭnik iranskaha MZS. Niahledziačy na toje, što biełaruski bok nie davaŭ anijakich kamentaroŭ na hety kont, varta dumać, što infarmacyja pra vizyt sapraŭdnaja i što ŭrad Biełarusi praciahvaje raźvivać stasunki ź Iranam, jaki znachodzicca ŭ samym, badaj, prablemnym rehijonie planety.

Uvieś minuły tydzień naviny, tak albo inakš źviazanyja ź Blizkim Uschodam ci krainami musulmanskaha śvietu, zastavalisia ŭ top‑śpisach navinavych ahiencyj. Miaciažy apazycyi ŭ Libanie, jakija nie acichli dahetul. Supiarečlivaja infarmacyja pra jadravuju kampaniju Iranu, a taksama plany asvajeńnia kosmasu hetaj krainaj. Uvieś čas adbyvalisia terakty ŭ Iraku.

Asnoŭnaja prablema jość u tym, što sproby stabilizavać sytuacyju ŭ rehijonie pryvodziać tolki da taho, što stan rečaŭ tolki ŭskładniajecca.

Siońnia ŭrady viadučych suśvietnych dziaržaŭ nia mohuć vypracavać skaardynavanuju palityku što da novaha prablemnaha rehijonu, i heta pahražaje davoli surjoznymi paśledkami. Da taho času, pakul Zachad, Kitaj i Rasieja nia vypracujuć stratehiju, jakaja zadavalniała b usie baki, hvałt i radykalizacyja ŭ musulmanskim śviecie buduć tolki bolšać.

U hetkaj sytuacyi ŭdzieł u palityčnaj rehijanalnaj hulni moža być niebiaśpiečnym dla takoj krainy jak Biełaruś. Nia śled pierabolšvać naš mižnarodny ŭpłyŭ i mahutnaść. Biezumoŭna, adstojvać ułasnyja ekanamičnyja intaresy ŭ Iraku j Iranie varta było b, bo heta abiacaje dobryja prybytki dla nacyjanalnaj ekanomiki. Adnak udziełu ŭ palityčnych razborkach miž Zachadam dy Iranam varta było b unikać, bo składana sabie ŭjavić štości horšaje za toje, što Biełaruś apyniecca ŭciahnutaj va ŭsio bolš mocny kanflikt. Pakolki raźvićcio padziej vyhladaje absalutna niepradkazalnym, u palityčnym planie Miensku varta było b trymacca jak maha dalej ad čužych sprečak, kab u vypadku ŭźniknieńnia surjoznaha vajskovaha supraćstajańnia, jakoje moža pakinuć miežy Azii, zaŭždy mieć mahčymaść zajavić: «Heta nia našaja vajna».

Pavodle:
Anton Anin, «Ježiednievnik»

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła