Pamior Vacłaŭ Haveł
dapoŭniena
Apošnim, što jon zrabiŭ dla Biełarusi, była padtrymka vyłučeńnia Bialackaha na Nobieleŭskuju premiju miru.
Haveł uručaje Bialackamu premiju «Homo homini» («Čałaviek - čałavieku»).
Haveł na vypadkovym fota ŭ cišotcy salidarnaści sa Svabodnaj Biełaruśsiu.
Stanisłaŭ Šuškievič i Vacłaŭ Haveł. Praha, kaniec 1990-ych hadoŭ. Svaboda.org.
Vasil Bykaŭ i Vacłaŭ Haveł u Pražskim Hradzie, 2001 hod. Svaboda.org.
Andrej Dyńko, Vacłaŭ Haveł i Madlen Ołbrajt. 2003 hod. Havieł pieradaŭ Dyńko premiju imia Hanny Elenbohien. Praguesociety.org.
Vacłaŭ Haveł, Alaksandr Milinkievič i Ina Kulej, 2006 hod. Svaboda.org.
Ivonka Surviła i Vacłaŭ Haveł, adznačeńnie 80-hodździa BNR. Praha, 2008 hod. Svaboda.org.
Vacłaŭ Haveł i ŭdzielniki «Volnaha teatru»: Uładzimir Ščerbań, Mikałaj Chalezin i Natalla Kalada. Praha, 2009 hod. Europeanbelarus.org.
Zaharadny dom Haveła ŭ Hradečku, dzie jon pamior. Fota blesk.cz
Pierš čym stać prezidentam, jon adsiedzieŭ 4,5 hoda ŭ turmie.
U niadzielu ŭ 75 hadoŭ pamior apošni prezident Čechasłavakii (1989–1992) i pieršy prezident Čechii (1993–2003) Vacłaŭ Haveł.
Palityk i dramaturh Vacłaŭ Haveł pamior u vyniku ŭskładnieńniaŭ, vyklikanych praciahłaj chvarobaj.
Vacłaŭ Haveł naradziŭsia 5 kastryčnika 1936 hoda ŭ Prazie ŭ zamožnaj siamji. Skončyŭ Akademiju mastactvaŭ.
Paśla padziej Pražskaj Viasny 1968 h. nieadnarazova aryštoŭvaŭsia. U 1975 h. napisaŭ «Adkryty list Hustavu Husaku» [kiraŭniku tahačasnaj vasalnaj Čechasłavaččyny], byŭ adnym ź inicyjataraŭ padpisańnia znakamitaj
U 1979 h. suprać Vacłava Haŭła i piaci inšych češskich dysidentaŭ było vyłučana abvinavačvańnie ŭ padryŭnoj dziejnaści. Haveł byŭ kinuty ŭ turmu i asudžany na 4,5 hoda źniavoleńnia.
Z vystupu pražskich studentaŭ hłybokaj vosieńni 1989 hoda ŭ Čechasłavakii pačałasia «Aksamitnaja revalucyja».Haveł staŭ adnym ź inicyjataraŭ stvareńnia «Hramadzianskaha forumu».
29 śniežnia 1989 h. na sumiesnym pasiadžeńni abiedźviuch pałat fiederalnaha schodu Čechasłavackaj Savieckaj Respubliki jon byŭ abrany prezidentam. Paśla taho jak Čechija i Słavakija mirna stali samastojnymi dziaržavami ŭ 1993 hodzie, Haveł staŭ pieršym prezidentam niezaležnaj Čechii, kiravaŭ krainaj da 2003 hoda.
Haveł viadomy jak adzin z samych jarkich palityčnych dziejačaŭ Jeŭropy pieryjadu, jaki paśledavaŭ za razbureńniem Bierlinskaj ściany.Jamu ŭdałosia pravieści paśpiachovyja ekanamičnyja reformy ŭ postsacyjalistyčnaj krainie, jakija supadali ź ideałami demakratyi i humanizmu, jakija vyznavaŭ Haveł. Pry im čechi dabilisia vyvadu savieckich vojskaŭ. Revalucyjnyja pieramieny adbylisia biez adzinaj čałaviečaj achviary.
Haveł pryjazna staviŭsia da biełaruskaha demakratyčnaha hramadstva, simpatyzavaŭ biełarusam, rezka krytykavaŭ Łukašenku, vystupiŭ u abaronu Alesia Bialackaha, patrabavaŭ vyzvaleńnia biełaruskich palitviaźniaŭ, razumieŭ i padtrymlivaŭ zmahańnie biełarusaŭ za svaju movu, kulturu, bačańnie historyi.
U 2003 hodzie Haveł pieradaŭ redaktaru «Našaj Nivy» svaju premiju «Za hramadzianskija zasłuhi» imia Hanna Elenbohien. «Našu Nivu» jon nazvaŭ tady «vostravam niezaležnaści» siarod dyktatury.Taja padtrymka była niaźmierna važnaj dla haziety.
Apošnim, što jon zrabiŭ dla Biełarusi, była padtrymka vyłučeńnia Bialackaha na Nobieleŭskuju premiju miru.Miesiac tamu Haveł dałučyŭsia da «Kamiteta Bialackaha». Simvalična, što ŭ svoj čas Haveł atrymaŭ tyja samyja 4,5 hoda turmy, što ciapier — Bialacki. Zastaniecca nieviadomym, ci jon paśpieŭ dasłać u Nobieleŭski kamitet svoj naminacyjny list.