Ukraina spyniła śpiecrasśledavańnie pa imparcie naftapraduktaŭ
Mižviedamasnaja kamisija pa mižnarodnym handli Ukrainy (MKMH) paviedamiła ab «spynieńni śpiecyjalnaha rasśledavańnia pa imparcie asobnych praduktaŭ pierapracoŭki naftavaj syraviny (bienzinu marak
U paviedamleńni, apublikavanym 28 śniežnia ŭ haziecie «Uriadovij kurjer» («Uradavy kurjer»), havorycca, što kamisija razhledzieła padadzienuju Ministerstvam ekanamičnaha raźvićcia i handlu Ukrainy spravazdaču i vysnovy z vynikaŭ rasśledavańnia i ŭstanaviła, što ŭ pieryjad rasśledavańnia (2007–2010 hady) nazvanyja naftapradukty nie impartavalisia «ŭ takich abjomach i na takich umovach, jakija b pryčyniali abo pahražali pryčynieńniem značnaha ŭronu nacyjanalnamu vytvorcu padobnaha tavaru», i «nacyjanalnyja intaresy nie patrabujuć prymianieńnia da takoha impartu śpiecyjalnych mier».
Rašeńnie kamisii nabyło moc u dzień publikacyi paviedamleńnia.
Ministerstva enierhietyki i vuhalnaj pramysłovaści Ukrainy ŭ studzieni 2011 hoda prapanavała ŭvieści pošlinu na impartavany bienzin u pamiery 130 jeŭra za tonu, na dyzpaliva — 80 jeŭra. Matyviroŭka: najaŭnaść roźnicy ŭ canie na naftu dla ŭkrainskich NPZ i krain Mytnaha sajuza. Suprać pošlin vystupili bujnyja sietki ŭkrainskich AZS, jakija impartujuć naftapradukty. MKMH pačała śpiecrasśledavańnie ŭ dačynieńni da impartu asobnych vidaŭ naftapraduktaŭ niezaležna ad krainy pachodžańnia.
U 2010 hodzie Biełaruś ekspartavała va Ukrainu naftapraduktaŭ prykładna na 2 młrd. dołaraŭ ZŠA, što skłała 25% usiaho abjomu pastavak na źniešnija rynki. U svaju čarhu dola biełaruskich naftapraduktaŭ na ŭkrainskim rynku pieravysiła 20%.
U žniŭni 2011 hoda ministr enierhietyki i vuhalnaj pramysłovaści Ukrainy Juryj Bojka zajaviŭ, što dola impartnych naftapraduktaŭ pavinna być pamienšana da 15%. «U nas pavinny być takija ž suadnosiny, jakija byli ŭ 2004 hodzie, — 15% impartu, usio astatniaje my vyrablali sami. Tamu što pierapracoŭka nafty ŭ krainie — heta pracoŭnyja miescy, heta padatki tut, a zakupka impartnych naftapraduktaŭ — heta pasiłkoŭvańnie ekanomiki inšych dziaržaŭ», — skazaŭ Bojka.