Śviatar nie rekamienduje biełarusam akunacca ŭ pałonku na Vadochryšča
Tradycyja vadochryščynskich kupańniaŭ była nieviadomaja na Biełarusi da 1990-ch hadoŭ.
Protaijarej, śviatar minskahaPra heta jon zajaviŭ 16 studzienia naŚviata-Duchava kafiedralnaha sabora Sierhij Hardun nie rekamienduje akunacca ŭ pałonku na Vadochryšča.
Pavodle jaho słoŭ, śviata Vadochryšča, jakoje adznačajecca 19 studzienia, važnaje dla carkvy tamu, što ź jaho biare pačatak chryścijanskaje chryščeńnie. Jano źjaŭlajecca tajnaj duchoŭnaha ačyščeńnia i adradžeńnia i biare svoj pačatak u padziei Chryščeńnia Haspodniaha. Napiaredadni śviata vierniki pościać. Zatym jany naviedvajuć uračystuju słužbu ŭ chramie, nabirajuć aśviečanuju vadu, jakaja potym zachoŭvajecca na praciahu ŭsiaho hoda. Rekamiendujecca taksama spaviadacca i pryčaścicca.
Jak paviedamiŭ Hardun,
tradycyja vadochryščanskich kupańniaŭ da niadaŭniaha času była nieviadomaj u Biełarusi, jana pačała raspaŭsiudžvacca tolki paśla raspadu SSSR uŚviatar paraŭnaŭ kupańnie ŭ pałoncy na Vadochryšča z kaladnym hadańniem i pieraapranutymi, što nie ŭchvalajecca carkvoj. Hardun pryvioŭ vytrymku z nastolnaj knihi dla śviataroŭ adnosna kupańnia ŭ pałoncy. «Na ŭschodzie dla bahamolcaŭ heta biaśpiečna tamu, što tam niama takoha choładu i takich marazoŭ, jak u nas. Na karyść hetaj padziei nie moža havaryć i vieravańnie ŭ hajučuju i ačyščalnuju siłu vady, aśviečanaj carkvoj u samy dzień Chryščeńnia Zbaviciela. Bo90-ch hadach.
kupacca zimoj — značyć patrabavać ad Boha cudu ci zusim hrebavać svaim žyćciom i zdaroŭjem», — skazaŭ jon.
U svaju čarhu zahadčyk kafiedry spartyŭnaj miedycyny Biełaruskaj miedycynskaj akademii paśladypłomnaj adukacyi Hienadź Zaharodny zaznačyŭ, što
ź miedycynskaha punktu hledžańnia kupańnie ŭ pałoncy — heta vostry karotkačasovy stres, supastaŭny sa skačkom z parašutam, naviedvańniem kryasaŭny abo dobraj fizičnaj nahruzkaj.Akunacca ŭ pałonku možna całkam zdarovamu čałavieku. Nie varta hetaha rabić ludziam z
Staršynia kłuba zahartoŭvańnia i zimovaha płavańnia «Kamsamolskaje voziera» Uładzimir Šulhan paviedamiŭ, što letaś dla kupańnia ŭ pałoncy 19 studzienia na ratavalnuju stancyju na Kamsamolskim voziery pryjšli 3,5 tys. čałaviek.Chacia zvyčajna ŭ pałonku akunajucca nie bolš jak 100 čałaviek — pastajannych členaŭ kłuba.
Pavodle jaho słoŭ, na ratavalnaj stancyi padrychtavanyja ŭsie ŭmovy dla akunańnia ŭ pałonku: ciopłyja raździavalni, pałonki, miedycynski piersanał,
Šulhan padkreśliŭ, što kateharyčna suprać akunańnia ŭ pałonku niepaŭnaletnich.