Na ich ihrali ŭ Vialikim Kniastvie
Pinski majstar Juryj Dubnavicki robić lutni.
Pieršy instrumient vyjšaŭ z ruk majstra jašče ŭ 1999 hodzie. Z tych časoŭ jon zrabiŭ bolš za try dziasiatki siaredniaviečnych instrumientaŭ, a jaho baročnaja lutnia vystaŭlenaja ŭ ekspazicyi Mirskaha zamka.
Zrabicca majstram hitarnych, a paśla i lutnievych spravaŭ Juryju Dubnavickamu, tady jašče tolki vykładčyku hitary ŭ pinskaj muzyčnaj škole, dapamahło niaščaście.
- U muzyčnuju škołu kupili darahuju hitaru za 600 rubloŭ. Varjackija dla 1990 hoda hrošy, - uspaminaje majstar. - Ja hraŭ na hetym instrumiencie i adnojčy, viartajučysia z repietycyi, paśliznuŭsia na vulicy (byŭ hałalod žudasny) i złamaŭ hetuju darahuju hitaru.
Źviartajučysia da majstroŭ, muzyka čuŭ adno i toje ž: košt ramontu budzie roŭny koštu novaj hitary. Možna było «zdacca» administracyi vučylišča i adpracavać košt hitary, ale surazmoŭca vyrašyŭ sam adramantavać instrumient.
- Mianie zaprasili jak hościa na hitarny fiestyval «Vydvižienije», jaki adbyŭsia tady ŭpieršyniu ŭ Minsku, - uspaminaje jon. - Ja pačaŭ razmaŭlać z majstrami, jakija robiać hitary. Byli słušnyja parady, i ŭ vyniku hitaru ja adramantavaŭ.
Tady ž zrazumieŭ, što na ramoncie adnaho instrumienta nie spyniusia, pačaŭ rabić hitary sam. Bałazie, deficyt na dobryja instrumienty ŭ 90-ja byŭ žudasny.
Dzieviać hadoŭ Juryj pryśviaciŭ vyrabu tolki akustyčnych hitar, pracavaŭ u adzinočku i ŭ suaŭtarstvie ź inšymi majstrami.
- Mnie zaŭsiody było cikava ź ludźmi technična piśmiennymi, ja ž sam humanitaryj, - žartuje jon. -
My stvarali niejkija fantastyčnyja stanki dla pracy.Za hetyja hady majstar zrabiŭ kala paŭsotni akustyčnych hitar, ale da kanca 90-ch jany pierastali karystacca popytam z pryčyny nasyčeńnia rynku instrumientami, da taho ž
Dubnavicki surjozna zachapiŭsia baročnaj muzykaj, dla vykanańnia jakoj u Biełarusi prosta nie było instrumientaŭ.Akramia taho,
za hod da stvareńnia pieršaj biełaruskaj lutni Pinsk naviedaŭ z kancertam znakamity anhielski lutnist Brajan Rajt, jaki natchniŭ hitarnaha majstra na stvareńnie siaredniaviečnaha instrumienta.
- Usie muzyki trochi hrašać, vykonvajučy na sučasnych instrumientach staradaŭniuju muzyku, - ličyć Juryj Dubnavicki. - Pijanisty hrajuć muzyku, napisanuju dla kłaviesina, hitarysty - dla lutni. Ja vyrašyŭ zrabić instrumient, dla jakoha muzyka pisałasia pieršapačatkova.
U 1999 hodzie ŭ Pinsku źjaviłasia pieršaja biełaruskaja lutnia, a praz hod Brajan Rajt naviedaŭ Pinsk druhi raz, mocna ździviŭšysia, što tam užo jość taki redki instrumient. Lutniaj adrazu zacikavilisia kalehi-muzyki, žurnalisty. Juryj Dubnavicki ličyć takuju ŭvahu apraŭdanaj. Bo
ŭ epochu Vialikaha Kniastva Litoŭskaha lutnia była šyroka raspaŭsiudžanym instrumientam, dla jaje pisałasia muzyka, a pry dvarach šlachty ličyłasia dobrym tonam trymać lutnista.
Siońnia vykładčyk Pinskaj dziciačaj muzyčnaj škoły № 1 płanuje maksimalna skaracić hadziny vykładańnia, pakinuŭšy za saboj tolki kalektyŭ staradaŭnich instrumientaŭ, i maksimalna ščylna zaniacca vyrabam staradaŭnich instrumientaŭ.
- Ujavicie, što vy paśla 6-7 hadzin pracy ŭ škole prychodźcie ŭ majsterniu, dzie jašče niekalki hadzin majstravać siaredniaviečnuju lutniu - instrumient sam pa sabie vielmi tonki, - narakaje majstar na niedachop času. - Tamu ja chaču maksimalna zasiarodzicca na vyrabie instrumientaŭ.
Pavodle słovaŭ Juryja, siońnia
lutnia nie karystajecca vialikim popytam i ŭ hod pradajecca nie bolš za 3-4 instrumienty. Siaredni košt lutni epochi Reniesansu - 650 dalaraŭ. Asnoŭnyja pakupniki - hości z Rasii.Kali zakazčyk pažadaje nabyć baročnuju lutniu, bahaciej aformlenuju i bolš składanuju ŭ vyrabie, daviadziecca zapłacić jašče bolš.
- Choć dla ručnoj pracy heta nie takija ŭžo vialikija hrošy, - adznačaje surazmoŭca. - Ujavicie, što
vytvorcy z paŭdniova-ŭschodniaj Azii naładzili masavuju vytvorčaść lutniaŭ pa 350 dalaraŭ.Kankurencyja, niahledziačy na pasrednuju jakaść hetych instrumientaŭ, vysokaja.
Pracoŭny dzień u majsterni, pad jakuju pieraabstalavany dom, što zastaŭsia ŭ spadčynu ad baćkoŭ, pačynajecca z paleńnia piečy. U pracy ź lutniaj vilhotnaść pavinnaja być minimalnaj. U dvuch nievialikich pakojach-majsterniach horača i sucha.
- Pinsk znachodzicca ŭ nizinie, vilhotnaść u nas katastrafičnaja, tamu davodzicca sušyć dreva i pracavać z pryładami ŭ maksimalna suchich umovach i aryjentujučysia pa baromietr,- dzielicca sakretami majstar. – Instrumienty ŭ asnoŭnym prostyja - stamieski, rubanki, jość niekalki prystasavańniaŭ, jakija daviałosia vynajści dla spraščeńnia pracesu vyrabu.
Ad pačatku i da kanca lutnia robicca rukami majstra. Navat struny dla pryłady namotvajucca ŭručnuju.
Huk u kłasičnaj reniesansnaj lutni bahaty tembram, ale nie taki hučny, jak u hitary. Tamu i hrali na joj dla nievialikaj kolkaści słuchačoŭ.Zamiest zvykłych not - tabułatury, u jakich nie kožny muzyka adrazu raźbiarecca.
- Maja žonka hraje na vijałančeli, ale kožny raz ździŭlajecca, jak ja i maje vučni razumiejem svaje noty, - śmiajecca Jury.
Paśla pracoŭnaha dnia doma jaho čakaje žonka Volha i vierny Reks, jaki achoŭvaje spakoj haspadara ad nazojlivaha žurnalista.
Paśla dnia razmovaŭ ź Juryjem Dubnavickim razumieješ, što lutnia dla jaho - heta asobny suśviet, pra jaki majstar moža raskazvać hadzinami, tłumačačy niuansy histaryčnaj dakładnaści i tonkaści ramiastva.
- U pryncypie, nijakich sakretaŭ niama, - padsumoŭvaje jon. - Ja šmat hadoŭ pracavaŭ i pracuju ź inšymi majstrami, chtości byŭ maim vučniem, u kahości vučyŭsia ja. Možna ŭbačyć usie maje prystasavańni (chavać ich niama sensu) - chto «ŭ temie» - i sam da ŭsiaho dojdzie. A mienš zachoplenym i padrabiaznaja instrukcyja nie dapamoža.
Dziakujučy pačynańniu Juryja Dubnavickaha
paleskija majstry asvoili amal usiu strunnuju industryju časoŭ Reniesansu i baroka. Ich rukami taksama stvarajucca vijoły, staradaŭnija hitary.Na instrumientach Dubnavickaha & Co hrajuć u Biełarusi, Ukrainie i Rasii. Adradžajecca cikavaść da muzyki minułych stahodździaŭ, jakaja niekali hučała pa ŭsim Vialikim Kniastvie Litoŭskim.