40 samych mocnych fotazdymkaŭ stahodździa
Kalekcyja kultavych fatahrafij apošnich 100 hadoŭ, jakija demanstrujuć trahiedyi i tryumf čałaviečaha duchu.
Fatahrafija zaŭsiody pakidała i budzie pakidać hłyboki śled u dušy čałavieka. Mnohija fatohrafy damahlisia taho, čaho nie moža da hetaha času damahčysia ni adzin kinaapieratar — heta zachavanyja na viečnuju pamiać tyja doli siekund, jakija ŭzrušyli i pieraviarnuli śviet, prymusili vyprabavać pačućci, uśmichnucca i navat zdryhanucca ad taho samaha śvietu, u jakim my žyviem.
Try siastry, try adrezki času, try fota.
Dva lehiendarnyja kapitany, Piele i Bobi Mur, abmieńvajucca majkami na znak uzajemapavahi. Čempijanat śvietu pa futbole, 1970.
Vaśmihadovy Kryścijan prymaje ściah padčas paminalnaj słužby pa jaho baćku, jaki byŭ zabity ŭ Iraku za niekalki tydniaŭ da taho jak pavinien byŭ viarnucca dadomu.
Vieteran kala tanka T34-85, na jakim vajavaŭ padčas Vialikaj Ajčynnaj Vajny.
Rumynskaje dzicia ŭručaje pavietrany šaryk palicyjantu padčas pratestaŭ u Buchareście.
Kapitan palicyi Rej Ljuis aryštavany za toje, što ŭdzielničaŭ u pratestach na Uoł-stryt u 2011.
Manach pobač z pažyłym čałaviekam, jaki raptoŭna pamior, čakajučy ciahnika ŭ Šańsi Tajuań, Kitaj.
Sabaka na imia Leau, jaki dva dni siadzić la mahiły haspadara, što zahinuŭ u žudasnych apoŭźniach. Rya-de-Žaniejra, 15 studzienia 2011.
Afraamierykanskija atlety Tomi Śmit i Džon Karłas padymajuć kułaki ŭ žeście salidarnaści. Alimpijskija hulni, 1968.
Habrejskija viaźni ŭ momant ich vyzvaleńnia z łahiera. 1945.
Pachavańnie prezidenta Džona Kienedzi 25 listapada 1963, u dzień naradžeńnia Džona Kienedzi-małodšaha. Pa ŭsim śviecie tranślavalisia kadry, dzie Kienedzi-małodšy salutuje trunie svajho baćki.
Chryścijanie abaraniajuć musulman padčas malitvy. Jehipiet, 2011.
Čałaviek z Paŭnočnaj Karei (sprava) machaje rukoj z aŭtobusa paŭdniovakarejcu paśla siamiejnaj sustrečy kala hary Kumhanh 31 kastryčnika 2010. Ich razłučyła vajna 1950-1953 hh.
Sabaka sustreŭsia z haspadarom paśla cunami ŭ Japonii. 2011.
«Pačakaj mianie, tata». Fota maršu Pałka Brytanskaj Kałumbii. Piacihadovy Uoren Biernard uciok ad maci da baćki, šarahoŭca Džeka Biernarda, z krykam «Pačakaj mianie, tata».
Śviatar Łuis Padzilja i sałdat, paranieny snajpieram, padčas paŭstańnia ŭ Vieniesuele.
Aŭstralijec Skot Džons całuje svaju kanadskuju siabroŭku Aleks Tomas. Kanadcy buntavali paśla taho, jak spartyŭnaja kamanda Vancouver Canucks straciła Kubak Stenli.
Maci i syn u Kankordzie, Ałabama, kala ich chaty, całkam razburanaj tarnada. Krasavik 2011.
Chłopiec hladzić siamiejny albom, jaki znajšoŭ u druzie jaho staroj chaty paśla ziemlatrusu ŭ Syčuani.
Filis Sihał, 76 hadoŭ, i Koni Kopiełaŭ, 84 hady. Pieršaja adnapołaja para, jakaja zarehistravała šlub u Manchetenie.
4-miesiačnaja dziaŭčynka paśla cunami ŭ Japonii.
Francuzskija hramadzianie padčas uvachodu nacystaŭ u Paryž u Druhuju suśvietnuju.
Sałdat Haracyj Hryśli supraćstaić Hienrychu Himleru padčas ahladu łahiera, dzie jon byŭ źniavoleny. Hryśli šmat razoŭ pakidaŭ łahier, kab sustrecca ź niamieckaj dziaŭčynaj, u jakuju byŭ zakachany.
Pažarny daje vadu kaale padčas lasnych pažaraŭ. Aŭstralija, 2009.
Baćka zahinułaha syna la miemaryjała 9/11 padčas 10-j štohadovaj cyrymonii na terytoryi Suśvietnaha handlovaha centra.
Žaklin Kienedzi na prysiazie Lindana Džonsana padčas ustupleńnia na pasadu prezidenta ZŠA. Adrazu paśla hibieli muža.
Taniša Blevin, 5 hadoŭ, trymaje za ruku paciarpiełuju ad urahanu Katryna Nitu Łahard, 105 hadoŭ.
Dziaŭčyna, što znachodzicca ŭ časovaj izalacyi dla vyjaŭleńnia i ačystki ad radyjacyi, hladzić na svajho sabaku praz škło. Japonija, 2011.
Žurnalisty Juna Li i Łora Linh, aryštavanyja ŭ Paŭnočnaj Karei i prysudžanyja da kataržnych prac na 12 hadoŭ, uźjadnalisia sa svaimi siemjami ŭ Kalifornii paśla paśpiachovaha dypłamatyčnaha ŭmiašańnia ZŠA.
Sustreča maci z dačkoj paśla słužby ŭ Iraku.
Małady pacyfist Džejn Roŭz Keśmir z kvietkaj na štychach achoŭnikaŭ u Pientahonie. Padčas pratestu suprać vajny ŭ Vjetnamie. 1967.
Kultavaje fota nieviadomaha buntaŭnika, jaki stajaŭ pierad kałonaj kitajskich tankaŭ. Ciańańmeń, 1989.
Niadaŭna znojdzienaje fota, što pakazvaje inšy aśpiekt akta pratestu, ciapier na adlehłaści. Čałaviek, što spyniaje tanki, pamiž drevami, źleva.
Harald Vitlz čuje ŭpieršyniu ŭ žyćci: doktar tolki što pastaviŭ jamu słychavy aparat.
Chielen Fišer całuje katafałk, jaki pieravozić cieła jaje 20-hadovaha kuzena, šarahoŭca Duhłasa Chalideja.
Vojski ZŠA vysadžvajucca na bierah u dzień "D". Narmandyja, 6 červienia 1944.
Źniavoleny Druhoj suśvietnaj, vyzvaleny Savieckim Sajuzam, sustreŭsia z dačkoj. Dziaŭčynka ŭpieršyniu bačyć baćku.
Sałdat narodnaj vyzvalenčaj armii Sudana na repietycyi paradu da dnia niezaležnaści.
Hreh Kuk abdymaje svajho znojdzienaha sabaku. Ałabama, paśla tarnada ŭ sakaviku 2012.
Fotazdymak, zrobleny astranaŭtam Uiljamam Andersam padčas misii «Apałon-8». 1968.