U Miensku moładzievych aktyvistaŭ pakarali štrafami, u Viciebsku sutkami
Aktyvistaŭ moładzievaha demakratyčnaha ruchu, zatrymanych preventyŭna napiaredadni akcyi 25 sakavika, pakarali aryštami ŭ rajonnych sudach Miensku. Siarod asudžanych — hramadzianka Ŭkrainy Nasta Žyŭkava. Usich ich abvinavacili ŭ drobnym chulihanstvie i raspaŭsiudzie ŭlotak.
U sud Pieršamajskaha rajonu Miensku pryvieźli Kasiu Halickuju, aktyvistku niezarehistravanaj arhanizacyi «Małady front». Jaje zatrymali razam z Nastaj Pałažankaj, Jarekam Hryščeniem i jašče dvuma siabrami. Na ŭsich skłali pratakoły za drobnaje chulihanstva. Niepaŭnaletnich adpuścili, a Kasiu advieźli da sudu ŭ turmu na Akreścina.
Sudździa Jury Harbatoŭski pieranies razhlad spravy na zaŭtra, 27 sakavika, bo nie pryjšli śviedki z boku milicyi. Dziaŭčynu ŭ kabinecie sudździ vyzvalili z‑pad varty.
U sudzie Centralnaha rajonu sudzili zatrymanych za dzień da praviadzieńnia akcyi 25 sakavika Antona Pijava i Alaksieja Rubanava.
Konsuł ukrainskaj ambasady Vasil Sardeha prysutničaŭ na pracesie Nasty Žyŭkavaj, hramadzianki Ŭkrainy, jakuju zatrymali razam z chłopcami. Supracoŭniki patrulna‑pastavoj słužby śviedčyli na sudzie, što Nasta, Anton i Alaksiej razdavali minakam na vulicy ŭlotki z zaklikam pryjści na Kastryčnickuju płošču ŭ Dzień Voli.
Nasta paviedamiła «Svabodzie», što jana studentka i pryjechała z Kijeva da svajho siabra Alaksieja. U milicyi joj nie dazvolili patelefanavać baćkam, admovilisia vyklikać advakata, a taksama konsuła ŭkrainskaj ambasady: «Nia nadta dobra z nami siabie pavodzili. Łajalisia matam, źnievažalna da nas stavilisia, kazali: «Čaho vy pryjechali? Vam va Ŭkrainie ŭłasnaha sała nie chapaje?» Staŭleńnie milicyi było dosyć źniavažlivym, a tyja, chto siadzieŭ sa mnoj u kamery — stavilisia z pavahaj. Heta byli chłopcy i dziaŭčaty z «Maładoha frontu», dzialilisia rečami, spalnikami, i ciapier pryjšli padtrymać».
U sudzie prysutničaŭ siabra Nasty Piotar Pracharenka. Jon udzielničaŭ razam ź niekalkimi hramadzianami Ŭkrainy ŭ akcyi 25 sakavika. U sudzie jon paviedamiŭ «Svabodzie»: «Takoj sytuacyi jak tut ja, ščyra kažučy, jašče nidzie nia bačyŭ. Toje, što było na Płoščy i toje, što było ŭ hazetach — nieba i ziamla. Biełaruski kanał pieradaŭ — kupka ludziej, jakaja pryjšła na płošču, pieraškadžała niejkim tam handlaram... Heta nam pieraškadžali, nie dali prajści, cisnuli da ścien, sioj‑toj atrymaŭ cialesnyja paškodžańni. Heta dezynfarmacyja hramadzian Biełarusi, sucelnaja chłuśnia ŭ srodkach masavaj infarmacyi».
Nastu aryštavali na troje sutak. Antona Pijava i Alaksieja Rubanava sud aryštavaŭ na piać sutak. Anton Pijaŭ raspavioŭ: «Nas zatrymali ŭ subotu, kali my išli praz Kastryčnickuju płošču. Da nas padyšli milicyjanty i paprasili pradjavić dakumenty. My spytalisia, čamu, a jany adkazali, što my ŭ ich vyklikali padazreńnie. Nie dazvolili ni pazvanić blizkim, ni źviazacca z advakatam».
Sud Frunzienskaha rajonu Miensku aryštavaŭ na piać sutak Andreja Ihnatoviča. Jon musiŭ kiravać achovaj mitynhu 25 sakavika, ale 23‑ha jaho zatrymali na vulicy milicyjanty ŭ cyvilnym. Andreja abvinavacili ŭ drobnym chulihanstvie.
Alaksandra Atroščankava aryštavali na 5 sutak u sudzie Frunzienskaha rajonu Miensku. Jaho zatrymali 23 sakavika. Milicyjanty ŭ sudzie śviedčyli, što Alaksandar, idučy pa vulicy, niecenzurna łajaŭsia, machaŭ rukami i, aproč taho, byŭ nieachajna apranuty.
Taciana Ciškievič taksama praviała ŭ turmie na vulicy Akreścina dvoje sutak. Sud Frunzienskaha rajonu Miensku pakaraŭ dziaŭčynu štrafam na 15 bazavych vieličyniaŭ (heta 230 dalaraŭ). Sud pierakvalifikavaŭ artykuł i abvinavaciŭ dziaŭčynu ŭ padrychtoŭcy niesankcyjanavanaj akcyi.
***
U Viciebsku
Kastryčnicki rajonny sud Viciebsku pryznaŭ Barysa Chamajdu vinavatym u arhanizacyi niesankcyjanavanaj akcyi 25‑ha sakavika.
Milicyjanty zatrymali spadara Chamajdu, kali jon išoŭ pa moście imia Kirava ŭ centar Viciebsku ź bieł‑čyrvona‑biełymi ściahami. Za hety ŭčynak sudździa Iryna Smalakova prysudziła starejšamu viciebskamu apazycyjaneru 5 sutak aryštu, pryčym adny sutki — ad momantu ŭčorašniaha zatrymańnia — u izalatary jon užo adbyŭ.
Razam z Barysam Chamajdam supracoŭniki milicyi ŭčora zatrymali i žychara rajcentru Sianno Alesia Paźniaka. Jon taksama išoŭ pobač z Chamajdam pad bieł‑čyrvona‑biełym ściaham. Paśla zatrymańnia i składańnia pratakołu ŭ Čyhunačnym rajadździele milicyi Aleś Paźniak taksama musiŭ pravieści minułuju noč u izalatary časovaha ŭtrymańnia.
Siońnia sudździa Iryna Smalakova pakarała jaho štrafam (3 bazavyja vieličyni abo 93 tysiačy rubloŭ).
Barys Chamajda i Aleś Paźniak byli asudžanyja pavodle adnolkavaha artykułu 23.34 Administracyjnaha kodeksu — za parušeńnie paradku praviadzieńnia vuličnych akcyjaŭ. Ale, jak patłumačyła sudździa, Aleś Paźniak byŭ pryciahnuty da administracyjnaj adkaznaści ŭpieršyniu, i tamu atrymaŭ tolki štraf. Barys Chamajda sioleta ŭžo nieadnarazova traplaŭ u sud, maje miljony niaspłočanych štrafaŭ, i tamu sudździa vyrašyła, što najbolš metazhodnym pakarańniem dla apazycyjanera budzie aryšt.