U Londanie pamior viadomy biełarusist Haj de Pikarda
Kali sabrać razam usio, napisanaje Hajem de Pikarda pa historyi biełaruska-anhielskich suviaziaŭ, to atrymajecca ładny tom, źmiestu i jakaści jakoha moža pazajzdrościć prafesijny historyk.
21 krasavika na 76-m hodzie žyćcia ŭ Londanie pamior viadomy biełarusist Haj de Pikarda.
Jon lubiŭ zhadvać, što jahony dzied byŭ z napaleonaŭskaj armijaj na biełaruskich ziemlach, adkul viarnuŭsia z admarožanym vucham. I heta byŭ nie adziny biełaruski śled u bijahrafii Haja de Pikarda. Jahonaja ciotka Renata Pałonskaja, chryščanaja habrejka, pachodziła ź Vilni.
Haj de Pikarda naradziŭsia 20 lipienia 1931 h. u Londanie ŭ siamji bretonca-francuza i anhielki ź irlandzkaha pachodžańnia. Vučyŭsia ŭ Sarbonie dy Oksfardzie, atrymaŭ jurydyčnuju adukacyju. Dvaccać hadoŭ adpracavaŭ advakatam u francuskaj ambasadzie ŭ Londanie. Adnak cikaviła jaho zusim inšaje.
U dziacinstvie ciotka pryviała Pikardu ŭ pravasłaŭny sabor ŭ Paryžy, dzie chłopiec upieršyniu pačuŭ carkoŭnyja śpievy, jakija zacikavili jaho na ŭsio žyćcio. U Londanie jon staŭ śpiavać u pravasłaŭnym chory, źbiraŭ carkoŭnuju muzyku.
Pikarda niekatory čas źjaŭlaŭsia sakratarom tavarystva kulturnych suviaziaŭ z SSSR. "Ja byŭ tady krychu kamunistam", — pryznavaŭsia jon.
Adnojčy Haj de Pikarda vyrašyŭ arhanizavać kancert, dla jakoha atrymaŭ pieśni ad ukraincaŭ i ruskich. Ale londanskija ŭkraincy prapanavali taksama ŭklučyć u prahramu i biełaruskuju muzyku – i skiravali jaho ŭ rajon Finčlej (paŭnočny Londan) da biskupa Časłava Sipoviča, šefa Biełaruskaj katalickaj misii ŭ Vialikabrytanii. Tak Pikarda paznajomiŭsia ź biełaruskaj muzykaj i biełarusami, prybiŭšysia da ich na ŭsio žyćcio.
U kancy 1950-ch H. Pikarda pajechaŭ z ekspedycyjaj na Padlašša. U Klaščelach, Siamiatyčach, Supraśli dy inšych miastečkach jon źbiraŭ staražytnyja biełaruskija carkoŭnyja śpievy. Paśla skiravaŭsia ŭ Kijeŭ, dzie adšukaŭ i ad ruki dziesiać dzion rabiŭ kopii z rukapisnych muzyčnych zbornikaŭ XVI st. — Supraslskaha i Žyrovickaha irmałahijonaŭ. Paśla pierasłaŭ svaje zapisy ŭ ZŠA Mikołu Ščahłovu-Kulikoviču dla harmanizacyi. Vyniki daślednickaj pracy Haj de Pikarda publikavaŭ pa-anhielsku i pa-biełarusku, u tym liku i ŭ vyhladzie "Biełaruskaha carkoŭnaha śpieŭnika Śv. Liturhii" (1979—1991, kn. 1—2), "Biełaruskaha duchoŭnaha śpieŭnika" (1989), navukova-papularnaha vydańnia "Carkoŭnaja muzyka na Biełarusi 989 — 1995" (1995).
Haj de Pikarda byŭ siabram i doŭhahadovym sakratarom Anhła-biełaruskaha tavarystva. Metu svajoj dziejnaści jon akreślivaŭ tak: "My pavinny adukoŭvać anhielcaŭ. Raspaviadać im pra Biełaruś". Dla hetaha u jakaści ŭdzielnika tavarystva jon dapamahaŭ u arhanizacyi ciaham amal 30 hadoŭ biełarusaviednych lekcyjaŭ, vydańni anhłamoŭnaha časopisa The Journal of Byelorussian Studies, stvareńni Biełaruskaha muzeju ŭ Londanie. Mienavita jon skłaŭ daviednik pra Biblijateku imia F. Skaryny ŭ Londanie (1971).
Akramia historyi muzyki Pikardu cikavili žyćcio i dziejnaść F. Skaryny i historyja biełaruskich pierakładaŭ Biblii, duchoŭnaja kultura i prava ŭ Vialikim kniastvie Litoŭskim i inšyja temy. U vyvučeńni biełaruskich śladoŭ na anhielskaj ziamli jon zrabiŭ, napeŭna, najbolej.
Haj de Pikarda adkryŭ dla biełarusaŭ historyju drukara Jana Lićvina, daśledavaŭ anhielski pieryjad žyćcia Alaksandra Rypinskaha, adšukaŭ dom, dzie mieściłasia jahonaja drukarnia, londanskija biełaruskija vydańni dy zroblenyja dziejačam fotazdymki ŭ brytanskich muzejach. Jon znajšoŭ brytanski śled siastry Vacłava Ivanoŭskaha Haleny i adnaviŭ historyju zacikaŭlenaha ŭ biełaruščynie koła arystakrataŭ z Kiembrydžskaha ŭniversytetu pačatku XX st.. A jašče Haj de Pikarda daśledavaŭ anhielskija suviazi słavutaj mecenatki Mahdaleny Radzivił dy naohuł rodu Radziviłaŭ.
Haj de Pikarda byŭ sapraŭdny apantany daślednik. Jon sam vyznačaŭ prablemy dla daśledavańniaŭ i imknuŭsia vyrašać ich. I abaviazkova publikavaŭ vyniki, paŭsiul, dzie moh -- pa-anhielsku j biełarusku. Ad 1997 h. jon ciaham kolkich hadoŭ u adzinočku rabiŭ anhłamoŭny časopis Byelorussian Chronicle: pisaŭ i źbiraŭ dla jaho materyjały, dadavaŭ zdymki, afarmlaŭ i pamnažaŭ asobniki.
Kali sabrać razam usio, napisanaje Hajem de Pikarda pa historyi biełaruska-anhielskich suviaziaŭ, to atrymajecca ładny tom, źmiestu i jakaści jakoha moža pazajzdrościć prafesijny historyk. Mahčyma, jon nie zaŭsiody razumieŭ biełarusaŭ, u tym liku j tych z pavajennaj emihracyi, jakich los pryvioŭ na Brytanskija vyspy. Haj de Pikarda zaŭsiody dystancyjavaŭsia ad palityki, padkreślivajučy, što Biełaruś jaho cikavić całkam, biez zaležnaści ad taje ŭłady, što siadzić u Miensku.
Hety ścipły, vietlivy j pryjemny ŭ razmovie čałaviek ciaham doŭhich hadoŭ prosta cicha pracavaŭ jak daślednik na nivie biełaruščyny.