Pradstaŭniki BPC i Kaścioła prapanujuć vyklučyć ź miedycynskaj praktyki aborty i surahatnaje maciarynstva
30 kastryčnika ŭ Minsku adbyłosia pasiadžeńnie kruhłaha stała, pryśviečanaje abmierkavańniu źmienaŭ, prapanavanych u zakon ab achovie zdaroŭja ŭ intaresach demahrafičnaha raźvićcia Biełarusi.
U suviazi ź inicyjatyvaj Ministerstva achovy zdaroŭja ab abmierkavańni novaha zakonaprajekta hramadskija, relihijnyja arhanizacyi paličyli nieabchodnym unieści svaje prapanovy.
«Prapanovy tyčacca bolšaj častkaj abarony žyćcia čałavieka z momantu začaćcia da naturalnaj śmierci i achovy zdaroŭja, — paviedamiła navukovy supracoŭnik Centra prablem raźvićcia adukacyi BDU Taćciana Tarasievič. — Va ŭmovach niaprostaj demahrafičnaj situacyi ŭ Biełarusi nieabchodna, na naš pohlad, pryniać šerah pieršačarhovych mier. U pieršuju čarhu heta tyčycca štučnaha pieraryvańnia ciažarnaści.
Zhodna sa źviestkami Ministerstva achovy zdaroŭja, z 1990 pa 2010 hod straty ad abortaŭ skłali 2 młn. 700 tysiač žyćciaŭ. My spadziajemsia, što našy prapanovy znojduć vodhuk».
Tarasievič paviedamiła, što prapanujecca vyklučyć z zakonaprajekta mahčymaść prymianieńnia štučnaha pieraryvańnia ciažarnaści, jakaja, na jaje pohlad, nieprymalnaja z maralnaha punktu hledžańnia. «Heta hvałtoŭnaje spynieńnie žyćcia čałavieka, — śćviardžaje jana, — z hetym nivodnaja carkva zhadzicca nie moža».
Šerah prapanoŭ tyčycca sučasnych dapamožnych repraduktyŭnych technałohij, jakija, na dumku pradstaŭnikoŭ cerkvaŭ, supiarečać marali, siamiejnym kaštoŭnaściam i tradycyjam siamji.«Da dapuščalnych srodkaŭ miedycynskaj dapamohi moža być adniesiena tolki štučnaje apładnieńnie pałavymi kletkami muža (štučnaja insieminacyja), bo jano nie parušaje cełasnaści šlubu, nie adroźnivajecca pryncypovym čynam ad naturalnaha začaćcia i adbyvajecca ŭ kantekście siamiejnych adnosinaŭ», — havorycca ŭ rezalucyi, pryniataj udzielnikami kruhłaha stała.
Na ich dumku, treba vyklučyć z prajekta zakona i paniaćcie «surahatnaje maciarynstva», bo jano «praduhledžvaje razbureńnie hłybokaj emacyjanalnaj i duchoŭnaj blizkaści, što ŭstanaŭlivajecca pamiž maci i dziciem užo padčas ciažarnaści», a taksama ŭsie mietady ekstrakarparalnaha apładnieńnia, źviazanyja sa źniščeńniem «lišnich» embryjonaŭ.
Na pytańnie ab pazicyi kaścioła adnosna abortaŭ hienieralny vikaryj
Adnosna ž takoj źjavy, jak pieraryvańnie ciažarnaści, kaścioł niaźmienny — jon zaŭsiody abaraniaŭ žyćcio ad samaha začaćcia i nikoli nie budzie padtrymlivać aborty».
«Pazicyja pravasłaŭnaj carkvy ŭ hetym pytańni nie mianiałasia na praciahu ŭsiaho jaje isnavańnia, — śćviardžaje
Takaja naša pazicyja i ciapier: abort jość zło i supiarečyć chryścijanskamu vieravučeńniu».
Udzielniki kruhłaha stała źviarnulisia da hramadskich, dziaržaŭnych, kamiercyjnych arhanizacyj, hramadzian i dziaržsłužačych z zaklikam zrabić nieadkładnyja zachady, skiravanyja na abaronu i zachavańnie žyćcia i zdaroŭja čałavieka, siamji, hramadstva.