BIEŁ Ł RUS

Što moža aznačać zvalnieńnie staršyni KDB praz samahubstva Kazaka

9.11.2012 / 16:56

NN.BY; inf. BiełTA

dapoŭniena

Alaksandr Łukašenka vyzvaliŭ hienierał-lejtenanta Vadzima Zajcava ad pasady staršyni KDB. Adpaviednaje rašeńnie pryniata pa vynikach narady ŭ kiraŭnika dziaržavy, na jakim razhladalisia pierśpiektyvy i chiby ŭ pracy Kamiteta dziaržbiaśpieki, paviedamili BIEŁTA ŭ pres-słužbie Alaksandra Łukašenki.

Pa vynikach narady dziaržaŭny sakratar Rady Biaśpieki Leanid Malcaŭ adznačyŭ, što ŭ svaich vystupach hienieralny prakuror i staršynia Śledčaha kamiteta pastavili šerah pytańniaŭ. U pryvatnaści, jany tyčylisia apošnich padziej, źviazanych z Kamitetam dziaržaŭnaj biaśpieki. «Usim viadoma pra samahubstva padpałkoŭnika KDB Alaksandra Kazaka Jość i šerah inšych pytańniaŭ, jakija patrabujuć ŭvažlivaha rasśledavańnia», — zajaviŭ Leanid Malcaŭ.

«U suviazi z hetym prezident pryniaŭ rašeńnie vyzvalić hienierał-lejtenanta Vadzima Zajcava ad pasady staršyni Kamiteta dziaržaŭnaj biaśpieki i zaličyć jaho ŭ rasparadžeńnie staršyni KDB», — paviedamiŭ dziaržsakratar Rady biaśpieki.

«Vykonvać abaviazki staršyni KDB daručana mnie. Ale heta nie značyć, što Vadzim Zajcaŭ paśla zaviaršeńnia rasśledavańnia nie moža viarnucca na hetuju pasadu.
Kali rasśledavańnie pakažuć kampietentnaść jaho i inšych słužbovych asob, to pa-za ŭsialakimi sumnievami jon budzie viernuty na hetuju pasadu. Heta zroblena dla taho, kab rasśledavańnie było praviedziena maksimalna abjektyŭna, — udakładniŭ Leanid Malcaŭ. — Rasśledavańnie daručana pravodzić hienieralnamu prakuroru. Taksama da hetaj pracy budzie padłučany Śledčy kamitet».
48-hadovy Vadzim Zajcaŭ pracavaŭ na čale KDB ad 15 lipienia 2008 hoda.
Niekatoryja nazyvali jaho čałaviekam, blizka znajomym ź Viktaram Łukašenkam, synam kiraŭnika dziaržavy i jahonyja pamočnikam pa nacyjanalnaj biaśpiecy.
Mienavita ŭ časie kiravańnia Zajcava z turmaŭ pryjšli pieršyja źviestki ab katavańniach palitviaźniaŭ. Viaźni Michalevič, Alinievič, Kobiec zajavili pra takija katavańni mienavita ŭ SIZA KDB.
Pavodle ichnych słovaŭ, hetym pracesam kiravaŭ niepasredna načalnik SIZA. Niekatoryja palitviaźni, u tym liku byłyja kandydaty ŭ prezidenty, paviedamlali ab razmovach z samim Zajcavym u časie svajho źniavoleńnia.
Jak vynikaje z materyjałaŭ sudovaj spravy, pry Zajcavu była zadumanaja i arhanizavanaja sprava Bialackaha.

Instytucyjanalna, KDB za Zajcava nabraŭ vahu, istotna vyraśli paŭnamoctvy Kamiteta. Było dazvolena pravodzić apieratyŭna-vyšukovyja mierapryjemstvy, prymianiać rašeńni pa miery ŭtrymańnia i ździajśniać asobnyja pracesualnyja dziejańni pa pastanovach staršyni KDB. Hetak, razbor tak zvanaj «spravy bresckich mytnikaŭ» skončyŭsia pieramohaj dla kadebistaŭ, a śledčaja prakuratury pa hetaj spravie Bajkova trapiła ŭ turmu i pad sud.

Sprava Kazaka była nie adzinaj dziŭnaj padziejaj apošniaha času.
Varta ŭzhadać jašče vybuch na polskaj miažy i ataku na litoŭskaje pasolstva. A da taho — palityčna matyvavanyja represii suprać hrodzienskaj intelihiencyi i časopisa «Arche».
Źviartaje ŭvahu, što «spravu Kazaka» pres-słužba KDB doŭhi čas asprečvała.
Heta nahadvaje doŭhaje admaŭleńnie «miadźviedžaha desantu» ŭletku. I tady, i tady prapahanda vyhladała niaŭkludnaj i palityzavała toje, što mahło być zvykłaj navinoj.
Što moža aznačaje časovaje adchileńnie Zajcava? Na pieršy pohlad, jano vielmi nahadvaje dziŭnuju adstaŭku Šejmana paśla vybuchu 4 lipienia 2008 hoda.
Nahadajem, jana była sihnałam pra źmienu kursu i preludyjaj da pieramovaŭ z MVF pra zdabyćcio tannych kredytaŭ dla Biełarusi.

Adnak pryčynaj adstaŭki mohuć być i niuansy śledstva pa banalnaj kryminalnaj spravie ci baraćba za pravy miž roznymi siłavymi viedamstvami, nakštałt taho, jak miž Sucharenkam i Łomaciem u svoj čas.

U pres-słužbie prezidenta zajavili, što kiraŭnik dziaržavy «asabliva źviarnuŭ uvahu na toje, što ŭ kalektyvie orhanaŭ dziaržbiaśpieki nie pavinna być sałdafonstva,
u niehatyŭnym razumieńni hetaha słova».

«Heta nieprymalna i niedapuščalna hetak ža, jak niervovaść, nie daj boh, zapałochvańnie, jakija źniščajuć tvorčaje staŭleńnie da spravy i sparadžać pasiŭnaść i abyjakavaść u supracoŭnikaŭ», — cytuje pres-słužba vykazvańni A.Łukašenki na naradzie.

«Tak, žorstkaj rukoj treba vykaraniać zdradu intaresaŭ dziaržavy, karupcyju, biaździejnaść. Ale, u toj ža čas, treba daviarać ludziam, dapamahčy tym, jakija spatyknulisia, trapili ŭ biadu. Hety čałaviek, kali jon nie vorah i nie złačyniec, potym z admysłovaj starannaściu prajavić siabie u pracy», — zajaviŭ A.Łukašenka.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła