Adam Hlobus. SUAJČYŃNIKI-3
№ 19 (116) 1998 h.
Adam Hlobus
SUAJČYŃNIKI-3
Maksimiuk
Pačytaŭ tekst Jana Maksimiuka «Nasustrač baćku», pra toje jak Maks (mianuška Jana) pierakładaŭ «Ulis» Džejmsa Džojsa, i pierakanaŭsia: pierakładčyk — najlepšy z čytačoŭ.
Aleksijevič
Pseŭdafalklarystka Śviatłana Aleksijevič źbiraje pokazki ŭ małatalenavitych ludziej i padaje natatki za praŭdzivyja tvory, a potym naiŭna pytajecca, čamu majo pakaleńnie j asabista ja nie lublu j nie čytaju jaje knižak.
Minkin
Paet Aleh Minkin spytaŭ, ci nie achoplivaje mianie žadańnie zarezać čałavieka, kab jahonaje horła kroŭju śmiajałasia. Nie! U mianie nie było takoj prahi na toj čas.
Niaklajeŭ
Redaktar Uładzimier Niaklajeŭ lubiŭ papałochać biełaruskich patryjotaŭ nastupnym čynam: «Vy tut hieroi, a zojdzie čałaviek z maleńkim pistaletam i hieraizm prapadzie».
Haściuchin
Dla rasiejcaŭ kinaaktor Haściuchin — zorka ź Miensku, dla biełaruskich nacyjanalistaŭ — rasiejski šavinist i vorah Baćkaŭščyny, a dla mianie — stomleny mužčyna z azyzłym tvaram, minak u čornych akularach, jaki lubić špacyravać pa praspekcie Skaryny.
Dudaraŭ
Dramaturh Dudaraŭ lohka pryznajecca ŭ nastupnym: «Nie čytaŭ ja zamiežnych pjesaŭ. Nie lubiŭ nikoli j nie lublu. Ja hatovy pryznać siabie nievukam, ale ni Joneska, ni Bekieta ja nie razumieju, jak i «Čorny kvadrat» Maleviča». Nie čytaŭ i nie čytaŭ. Usio ž nie pračytaješ, kab i zachacieŭ. Ale jak tady možna pierakładać Šekśpira, kali nie čytać. Zahadka. I śmiešna robicca ad dumki, što Dudaraŭ —hałoŭny redaktar adzinaha ŭ Biełarusi časopisa pa mastactvu.
Niaklajeŭ
Analizujučy pavodziny Niaklajeva, prychodžu da paradaksalnaj vysnovy: i kanfarmist moža mieć ustojlivaje žadańnie rabić demakratyčnyja vydańni.
Fiedarenka
Beletryst Andrej Fiedarenka zaklikaje krytykaŭ: «... dla siabie vyznačyŭ ćviorda: krytyka ŭ beletrystycy (?) nikomu nie prynosiła j nie pryniasie karyści. Treba abo chvalić, kali spadabałasia, abo maŭčać, kali zdajecca (?), što tvor słaby». Karaciej, jak pra miortvaha: abo dobraje, abo maŭčy. U adroźnieńnie ad Fiedarenki, žadańnia być miortvym pry žyćci ŭ mianie niama.
Jelizarjeŭ
U tatalitarnych krainach, dzie niama svabody słova, kvitnieje mastactva žestaŭ i tancaŭ, prykładam moža słužyć tvorčaść mienskaha baletmajstra Jelizarjeva.
Pokład
Kali b žyvapisiec Siarhiej Pokład žyŭ nie naprykancy XX stahodździa, a napačatku, kali b pisaŭ nia Vilenskija krajavidy, a Paryskija, vierahodna, jon mieŭ by proźvišča Utryła. A kab Utryła žyŭ u Vilni...
Kaziej
Kala pomnika majmu ziemlaku, chłopčyku, hieroju-terarystu Maratu Kazieju, zadumvajusia... Niaŭžo dziaržava nia moža jsnavać, kab nie ŭšanoŭvać pamiać pra zabojcaŭ, staviačy košyki z kvietkami da pastamentaŭ? Zrešty, našto kryvicca, u kožnaj Francyi chapaje svaich Marataŭ.
Ivanoŭ
Fotakarespandent Jury Ivanoŭ robić nastolki biezasabovyja zdymki, što navat u partretach prezydentaŭ adsutničajuć asoby.
Ceśler
Pramysłovy hrafik Uładzimier Ceśler zrabiŭ taki błahi varyjant hierba Respubliki Biełaruś, što kali ja skazaŭ — budu pisać pra kiepski hierb, jon paabiacaŭ pakryŭdzicca. Nia jasna, čamu treba kryŭdzicca na mianie?
Sitnica
Hrafik akademik Ryhor Sitnica vielmi daścipna pavymaloŭvaŭ architekturnyja pomniki staražytnaj Hrecyi. Sitnica staranna kalarovymi ałoŭkami malavaŭ Hrecyju, a ŭ jaho atrymalisia interjery mienskaha metrapalitenu, stancyja Kastryčnickaja j stancyja płošča Pieramohi.
Basaŭ
Izrail Basaŭ pisaŭ na pałotnach Miensk, a ŭ jaho atrymlivaŭsia załaty Jerusalim. Kali b Basaŭ źjechaŭ u Izrail i malavaŭ Jerusalim, ci atrymaŭsia b u jaho Miensk?
Kapionkina
Jość vypadki, kali aŭtaru nieabchodna brać pseŭdanim. Naprykład, nielha padpisvać artykuły pra mastactva proźviščam kštałtu Kapionkina. Ale ž takim, jak Kapionkina, zusim niavarta pisać takija artykuły, bo mastaki ŭzroŭniu Izraila Basava ź jaje słovaŭ — «dasiahnieńnie ŭ biełaruskim savieckim mastactvie».
Hałubovič
Teksty Leanida Hałuboviča ciopłyja, jak žyvyja arhanizmy. Ciepłynioju jany j pryvablivajuć. Tolki jość niebiaśpieka, što jany chutka sastarejuć, jak sastareli natatki Janki Bryla.
Barščeŭski
Jan Barščeŭski napisaŭ «Šlachcica Zavalniu» pa-polsku, spadziavaŭsia na masavaść. «Bo čytajuć bolš pa-polsku». Šyrokuju viadomaść Barščeŭski nabyŭ jakraz u biełaruskim pierakładzie. Na žal, heta vyklučeńnie, a nia praviła. Čytajuć bolš pa-polsku, licha ich biary.
Dyńko
U Andreja Dyńko pohlad čałavieka z nastupnaha pakaleńnia.