BIEŁ Ł RUS

Siarhiej Paŭłoŭski. De-jure suprać de-fakta (palityčny kamentar)

16.08.1999 / 13:0

Nashaniva.com

№ 19 (140) 1999 h.


palityčny kamentar

 

De-jure suprać de-fakta

 

Pieršyja asoby krainy i palityčnyja lidery pastupova pieratvarajucca ŭ «v.a.» — vykanaŭcaŭ svaich abaviazkaŭ

 

Na hetym tydni Siamion Šarecki abiacaje padpisać ukaz ab pierajmańni paŭnamoctvaŭ prezydenta RB. Z hetaha momantu mienavita jon stanovicca zakonnym kiraŭnikom krainy ŭ vačoch Eŭropy i ŭsiaho zachodniaha śvietu, pakidajučy Łukašenku rolu ŭzurpatara.

Zrazumieła, što S.Šarecki nia budzie ŭ poŭnaj miery realnym prezydentam, ale nielha razhladać jaho i jak tolki virtualnaha subjekta palityki. Naprykład, kali spadar Šarecki vyrašyć pryznać niezaležnaść Čačenii abo Dahiestanu, u vačoch zachodniaha śvietu ŭsia Biełaruś stanie pieršaj u śviecie dziaržavaj, jakaja pryznaje hetyja krainy. I prykład moža akazacca pryvabnym dla inšych... Jak bačym, pryznany mocnymi śvietu status — heta zusim nie zabaŭka ŭ rukach «pensijanera Šareckaha», jak nazyvajuć jaho aficyjoznyja ŚMI.

Supraćstajańnie ŭ biełaruskaj palitycy vystrojvajecca siońnia pa linii, što padzialaje de-jure i de-fakta, zakonnuju i realnuju ŭłady. Zakonnym v.a. prezydenta budzie Šarecki, a faktyčnym v.a. — Łukašenka.

Aŭtamatyčna spadar Šarecki pierastanie być staršyniom Viarchoŭnaha Savietu 13-ha sklikańnia, a jahonyja funkcyi ŭ roli vykanaŭcy abaviazkaŭ staršyni prymie jahony pieršy namieśnik Viktar Hančar. Heta značyć, što mienavita Hančar vystupić u roli kiraŭnika Viarchoŭnaha Savietu — jak kaardynatara apazycyi na budučych pieramovach z Łukašenkam, pra jakija ciapier aktyŭna dbaje kiraŭnik Kansultacyjnaj hrupy ABSE ŭ Biełarusi spadar Vik. Takaja persanifikacyja ŭžo vyklikała pamiž partyjami čarhovy piarepałach. Nia chočam my, maŭlaŭ, kab za nas z Łukašenkam havaryŭ Hančar — zajavili adnyja. I my nia chočam, — udakładnili druhija, — ale my za toje, kab farmavaŭ apazycyjnuju delehacyju mienavita adziny zakonny Viarchoŭny Saviet. Što da pradstaŭnictva za stałom pieramovaŭ, dyk my za siabie budziem havaryć sami.

Treba skazać, što abjadnanaja na hruncie niezaležnaści i demakratyi apazycyja — ci nie najbolšy na siońnia zdabytak biełaruskaj palityki za apošnija dziesiać hadoŭ. Kožnaje słova i kožny maleńki krok tut dajucca našmat ciažej, čym pramova na mitynhu.

Vyhladaje, što źmianilisia časy. Na źmienu ramantyčnym prarokam i tostam «za snajpera» prychodzić toje, što ŭžo ŭ ahulnych rysach nahadvaje realnuju palityku — taktyčnaje i stratehičnaje partnerstva. Adlik hety praces biare z travieńskich prezydenckich vybaraŭ. Raźvićcio — u vystupach na źjeździe BNF, dzie «ramantyki» vyhladali nastolki ŭčorašnim dniom, što navat adyjozny rezanatar prahavaryŭsia, nazvaŭšy ich «ludźmi ŭ štackim». Praŭda, kankretyzavać jon nia staŭ, ale j biez taho zrazumieła, što Łukašenku «ustraivajet» Front na čale z Paźniakom. Dapuścić ža, što «raskoł» BNF inśpirujecca nie z administracyi PPRB, a z unutryfrontaŭskich supiarečnaściaŭ, bało b naiŭna. U Froncie niama ani taktyčnaha, ani stratehičnaha roznahałośsia. Uvieś kanflikt — u asobie lidera. Zaŭziatyja paźniakoŭcy pa-raniejšamu trymajuć svoj ściah, nia chočučy bačyć, što na ściahu tym daŭno praśviečvajecca znajomy arnament.

Adnak vierniemsia da vilenskaha vyhnańnika S.Šareckaha i da ŭkazu, jaki jon abiacaje padpisać na hetym tydni. V.a. prezydenta vybudzie ź pierahavornaha pracesu, adnak adrazu apyniecca ŭ kole inšych zadač. Pieršaja ź ich — pryznačeńnie kiraŭnika ŭradu. Najbolš vierahodnym kandydatam nazyvajuć kamunista Anatola Łaškieviča, jaki pracuje dyrektaram zavodu ŭ Maskvie. Kažuć, u Rasiei Łaškievič finansuje Ziuhanava, a ŭ Biełarusi — Kalakina. Mahčyma, mienavita heta mieŭ na ŭvazie Stanisłaŭ Bahdankievič, kali papiaredziŭ, što jahonaja frakcyja padtrymaje hetuju kandydaturu tolki pry ŭmovie, kali A.Łaškievič daść piśmovyja harantyi taho, što budzie adstojvać niezaležnaść krainy. Adnak S.Šarecki ŭžo ŭ siońniašnim svaim interviju «NN» skazaŭ, što heta domysieł i što vybar premjera — jahonaja prerahatyva.

Jakija jašče ŭkazy padpiša novy v.a. prezydenta? Jak źmienicca jahony status u Litvie, dzie jon moža ŭ adzin momant pieratvaryć siabie ŭ aficyjnuju asobu i najvyšejšuju słužbovuju asobu susiedniaj krainy? Z kim z kaleh-prezydentaŭ jon sustreniecca i pra što paviadzie havorku? Pra ŭsio heta my daznajemsia na nastupnym tydni. A tydzień hety projdzie pad znakam «v.a.» — v.a. prezydenta, v.a. staršyni VS. Nahadaju, što pačałosia ŭsio z v.a. staršyni najbujniejšaj apazycyjnaj partyi — BNF.

Tak ci inakš, skarot «v.a.» u našaj sytuacyi bolš padobny da praŭdy, čym, naprykład, «prezydent RB» ci «śpikier parlamentu» abo «lider nacyi», jakija ci nie dla ŭsich užo pieratvarylisia ŭ pusty huk.

Siarhiej Paŭłoŭski


Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła