Naviny
№ 21 (178), 22 — 28 traŭnia 2000 h.
Naviny
Šałkieviča prybrali z školnaj prahramy
16 traŭnia Połacak sustrakaŭ Viktara Šałkieviča. Sustrakaŭ, adnak, nie zusim haścinna, bo Połackaja nacyjanalnaja himnazija, dzie musiŭ adbycca hałoŭny kancert, za dzień da pryjezdu barda admoviłasia prymać hościa ŭ svaich ścienach. Sproba znajści ŭ horadzie jakuju-kolviečy inšuju placoŭku zavieršyłasia niaŭdała. Arhanizatary «hastrolaŭ» Šałkieviča pačuli ščyryja prabačeńni i skarhi na idealahičny ŭcisk. Sytuacyja ŭ pravincyi siońnia mocna nahadvaje savieckija časy, kali ludzi bajacca ŭsiaho. Asabliva što źviazana ź biełaruskaj movaj i nacyjanalnaj kulturaj. Najbolš zapałochanyja nastaŭniki. Tyja ludzi, jakija apynulisia ŭ samym žabrackim stanoviščy, prynižanyja i źniavažanyja jak nikoli.
Susiedni Navapołacak vyhladaje vyspaj biełaruskaha liberalizmu — usiaho za paru hadzinaŭ udałosia atrymać dazvoł na praviadzieńnie sustrečy z bardam uva ŭniversytecie. Aktyŭny ŭdzieł u arhanizacyi kancertu ŭziali siabry rycarskaha klubu «Žalezny voŭk» — na ranicu ŭ horadzie ŭžo visieli abviestki. Kancert adbyŭsia ŭ tradycyjnym Šałkievičavym styli — z pokazkami, žartami i, viadoma, pieśniami pra biełarusaŭ.
A ŭ Połacku tolki ŭviečary prychilniki jaho tvorčaści sabralisia ŭ miascovym ofisie BNF, što ŭ hateli «Dźvina» (vokny ofisu vychodziać na plac Skaryny, i ŭ ich amal zaziraje bronzavy pieršadrukar). Pad čas kancertu pad «apazycyjnymi voknami» doŭha stajaŭ milicejski hazončyk, i achoŭniki paradku, napeŭna, taksama z asałodaj prasłuchali «Chamskuju ŭładu» i «Karotkuju historyju Biełarusi».
Vasil Krokva, Połacak
Filmy Daškieviča j Vołach
U siadzibie Narodnaha Frontu prajšoŭ premjerny pakaz novych dakumentalnych filmaŭ niezaležnych biełaruskich kinematahrafistaŭ. Karciny Aleha Daškieviča “Prostyja historyi” i “Rycary mary” raspaviadajuć, adpaviedna, pra čarnobylskich pierasialencaŭ u Miensku i pra zmahańnie biełaruskaj moładzi za niezaležnaść krainy. Film Iryny Vołach “U pošukach belvederu” daśleduje roznyja varyjanty biełaruskaha patryjatyzmu. Usie try stužki možna nabyć na adnoj malaŭniča azdoblenaj videakasecie.
Somaŭskaja Eŭfrasińnia
Ekspertnaja rada Ministerstva kultury padsumavała vyniki konkursu prajektaŭ pomnika Eŭfrasińni Połackaj dla jaje rodnaha horadu. Pieramožcam staŭsia małady skulptar Alaksandar Somaŭ, jaki stvaryŭ svoj prajekt pomnika pieršaj biełaruskaj śviatoj jašče pad čas navučańnia ŭ Akademii mastactvaŭ. Prajekt Somava ŭchvalili i harvykankam, i miascovyja carkoŭnyja ŭłady. Prajektu Hołubieva, jaki raniej vielmi nachvalvała pravasłaŭnaja mitrapolija, adraklisia.
Vystava Cyrkunova
U Biełaruskim instytucie prablemaŭ kultury (nasuprać kinateatru «Vilnia») adčyniłasia vystava žyvapisu Alesia Cyrkunova “Kraju biełaruskaha vidy”. Na vystavie pradstaŭleny ekspresiŭna asensavanyja krajavidy našaj ziamli ad Vilni da Prypiaci: “Vostraja Brama”, “Miadzielski zamak”, “Barysahlebskaja carkva ŭ Navahradku”, “Chata Zośki Vieras”, “Altanka Kupały”, “Chata Ŭładzimiera Duboŭki”. U adnym ź zimovych krajavidaŭ mastak adlustravaŭ pryvidy byłych zmaharoŭ za niezaležnaść Ajčyny.
Prajekty Maldzisa
Viadomy navukoviec Adam Maldzis pad čas sustrečy piśmieńnikaŭ z U.Łatypavym źviarnuŭsia da jaho z prapanovaj pieranosu zaharadnaj rezydencyi Łukašenki ŭ Łošycki park, dzie zachavałasia staraja panskaja siadziba. Jak viadoma, rezydencyja “Drazdy” pabudavanaja na miescy byłoha kanclahieru. Pieratvareńnie jaje ŭ memaryjał achviaraŭ nacyzmu dazvoliła b patłumačyć zamiežnym pasłam, čamu ich prymusili źjechać z Drazdoŭ, ličyć A.Maldzis. Mienski andehraŭnd užo adreahavaŭ na Maldzisavy pražekty akcyjaj “Hukańnie Łukašenki”. Muzyki rok-hurtu “Sonca-Kvietki”, mastačka Iryna Malecina i artysty Teatru Psychičnaje Niaŭraŭnavažanaści ŭźleźli ŭnačy na drevy Łošyckaha parku i niekalki hadzinaŭ zapar śpiavali, zamiest sałaŭjoŭ, patryjatyčnyja pieśni. Park, u jaki zaprašajecca žyć Łukašenka, zdavion skarystoŭvaŭsia sanepidemstancyjaj dla pachavańnia pareštkaŭ žyviołaŭ, u tym liku čumnych.
Juraś Barysievič