Z usioj krainy
№ 19 (228), 7 traŭnia 2001 h.
Z usioj krainy
Schod za schod
Pradstaŭniki Kanservatyŭna-Chryścijanskaj Partyi BNF padali zajaŭku na praviadzieńnie 18 traŭnia na Kastryčnickaj płoščy mitynhu-schodu. Jakraz u hety dzień u Pałacy Respubliki maje adbycca h.zv. Usiebiełaruski narodny schod, ź jakoha A.Łukašenka choča pačać svaju pieradvybarnuju kampaniju. Ułady pakul zhody nie dajuć.
Kanhres biełaruskaje moładzi
Ź inicyjatyvaj praviadzieńnia «Kanhresu biełaruskaj moładzi» vystupiŭ Małady Front. Kanhres projdzie najchutčej u lipieni, i ŭ im voźmie ŭdzieł para socień delehataŭ ad usich rehijonaŭ Biełarusi. Meta — zaklikać moładź da ŭdziełu ŭ vybarach i prahałasavać za pieramieny.
B.T.
Alesia ŭ krainie sudoŭ
Sudździa Alaksiej Bołataŭ prysudziŭ barysaŭčancy Alesi Jasiuk štraf 150 min. zarobkaŭ za ŭdzieł u pikiecie ŭ abaronu NTV. Usio tamu, što ŭ krasaviku Alesia ŭ sud nie źjaŭlałasia i na pozvy ŭvahi nie źviartała, chacia ŭsie ŭdzielniki zhadanaha pikietu za hety čas byli zasudžanyja i navat adbyli svaje pakarańni. Dyj padčas razhladu spravy padsudnaja praciahvała akcyju hramadzianskaha niepadparadkavańnia: nie adkazvała na pytańni sudździ. Bolš za toje: na vačach sudździ jana zaviazała rot čyrvona-zialonaj anučaj.
Pavodle Radyjo Svaboda
Kaskad stancyjaŭ na Niomanie
Prajekt pabudovy dźviuch HES na Niomanie, pierad samaj litoŭskaj miažoj, raspracavany kancernam «Biełenerha». Dźvie nizkanapornyja hidraelektrastancyi pavinny stać krynicaj tannaj enerhii dla haradzienskaha zavodu “Azot” (pakryjuć pałovu jahonych patrebaŭ). Pierad zaprudaju HES utvorycca vadaschovišča, jakoje zatopić niomanskuju abałoń. “Biełenerha” taksama hatovaje dać kančatkovuju zhodu na pabudovu Dubrovienskaj AES. Realizacyja padobnych prajektaŭ dazvoliła b istotna źmienšyć zaležnaść Biełarusi ad rasiejskich enerhanośbitaŭ i źnizić zabrudžvańnie atmasfery vykidami ad spalvańnia vuhlevadarodaŭ na ciepłaelektrastancyjach i centralach.
Dahaniajem Rasieju
U Biełarusi — bolš za 30 tysiačaŭ dziaciej-sirotaŭ i dziaciej, jakija znachodziacca biez apieki baćkoŭ. Z 1998 h. ich paboleła na 4 tysiačy, a z 1990 h. — u 2,6 raza. Za hetaje ž dziesiacihodździe dzieci stali chvareć na 35% čaściej. Usiaho ŭ krainie ciapier 29440 dziaciej-invalidaŭ. Štohod kala 500 maci admaŭlajucca ad novanarodžanych. Jašče 20 hadoŭ tamu adsotak dziaciej sirotaŭ u Biełarusi byŭ u šmat razoŭ nižejšy, čym u Rasiei. Ciapier imkliva nahaniajem.
Prafilaktyka šalenstva
Urad daručyŭ ministerstvam i vykankamam raspačać prahramy prafilaktyki šalenstva. Letaś na Haradzienščynie dva čałavieki pamierli ad hetaj chvaroby. U 2000 h. adznačyli 373 vypadki zachvorvańnia na šalenstva siarod žyviołaŭ (u 1999-m — 136 vypadkaŭ), 956 čałaviek paciarpieli ad napadu šalonych žyviołaŭ (u 1999 h. — 195). Asabliva pilnymi treba być padčas turystyčnych vandrovak na Viciebščynu i Paleśsie, dzie vypadki šalenstva apošnimi hadami rehistravalisia najčaściej.
Pavodle BiełaPAN
Naviny haspadarskija
Hałoŭnaje — padziaka
Sioleta napiaredadni 9 traŭnia “tradycyjnych” dapamoh udzielnikam vajny płacić nia buduć. Adno što z traŭnia vyrašyli padvysić pensii — na 16%. Kali minimalny “spažyviecki košyk” kaštuje ciapier kala 44 tys., dyk siaredniaja pensija składaje tolki 41 tys. rubloŭ.
Zamała zarablajuć i nastaŭniki. Apošnija hady dola dziaržbiudžetu, što nakiroŭvajecca na adukacyju, źnižajecca. U 1998 h. jana składała 6,6% ad vałavoha ŭnutranaha praduktu, u 2000-m užo 5,65% (planavałasia — 6,4%). U 2001 h. dziaržasyhnavańni na adukacyju zaplanavanyja ŭ pamiery 5,87%, ale kolki realna budzie pierakazana ŭ hetuju sferu, nieviadoma. Zarpłata nastaŭnikaŭ składaje kala 69% ad siaredniaj zarpłaty ŭ pramysłovaści. Siońnia kožny siomy nastaŭnik u krainie — pensijnaha vieku, adnačasova z-za nizkich zarobkaŭ amal pałova vypusknikoŭ pedahahičnych navučalnych ustanovaŭ abiraje dla siabie pracu nie pa prafesii.
Razreklamavanuju kampaniju zabieśpiačeńnia pryvatnych haspadarak novymi hatunkami bulby ščyra pravaliŭ “Biełkaapsajuz”. Pryvatny sektar atrymaŭ usiaho 100 tys. tonaŭ vysakajakasnaha nasieńnia. Popyt značna pieravysiŭ prapanovu. Miž tym biełaruski ŭrad “znajšoŭ mahčymaści”, kab u jakaści humanitarnaj dapamohi pieradać 1 tys. ton “bulbianoj elity” ŭ Armieniju. Ciapier Jarmošyn moža ciešycca admysłovaj telehramaj padziaki ad armianskaha premjera.
A biełaruskija traktary “pajeduć” u Irak i Nepał. Umovy hetych handlovych pahadnieńniaŭ pakul trymajuć u sakrecie, tamu ab ich ekanamičnaj karyści zastajecca chiba što zdahadvacca. Za apošnija piać hadoŭ možna ŭzhadać nie adzin “perspektyŭny” kantrakt, ad jakich MTZ nasamreč mieŭ adny straty.
Sapraŭdnaj ža sensacyjaj padajecca zajava kiraŭnika kancernu “Biełenerha” Jaŭhiena Mišuka, što, kab źmienšyć zaležnaść ad impartu elektraenerhii, rana ci pozna na terytoryi Biełarusi daviadziecca budavać ułasnuju AES. Spadziavańniaŭ na Rasieju niama?
Siaržuk Ivanoŭski
Spartovy tydzień
Poŭny chakiej
Chakiejnaja zbornaja zmahajecca za miesca ŭ vyšejšym dyvizyjonie.
Za vyžyvańnie ŭ elicie ŭ turniry za 13—16 miescy ź biełarusami bjucca łatyšy, narvežcy dy japoncy. (Chacia samurai tolki stvarajuć bačnaść baraćby, bo za Azijaj zamacavanaje adno stałaje miesca ŭ hrupie “A” čempijanatu planety, tamu pry lubych vynikach azijaty zastajucca ŭ vyšejšym śviecie.) A voś z troch eŭrapiejskich zbornych dźvie — lišnija. U pieršaj hulni biełarusy zrabili 2:2 z kamandaj susiedziaŭ dy pierajhrali narvežcaŭ 3:2, a łatyšy adprasavali japoncaŭ 8:2. Pakul što zbornaja Łatvii najbližejšaja da zapavietnaha pieršaha miesca. Siońnia buduć rasstaŭlenyja apošnija kropki nad “i” ŭ sprečcy aŭtsajderaŭ.
Vyznačylisia paŭfinalisty biełaruskaha futbolnaha Kubku: mienskaje “Dynama”, mazyrskaja “Słavija”, babrujskaja “Biełšyna” dy rečycki “Viedryč”. Pieršyja hulni — 10 traŭnia. U mienčukoŭ istotnaja strata — padčas čverćfinału napadnik Piatro Kačura ŭ sutyknieńni z supiernikam atrymaŭ stros mozhu dy pierałom skuły. Futboł — nie balet.
Na čempijanacie śvietu pa nastolnym tenisie ŭ japonskaj Osacy Ŭładzimier Samsonaŭ dajšoŭ tolki da čverćfinału, staŭšy, tym nia mienš, najlepšym siarod eŭrapiejcaŭ. A kaliści Vovu nie było roŭnych...
Bohuś Bijatlanionak
Udakładnieńnie
U artykule a.Alaksandra Nadsana była pamyłka pa vinie redakcyi: M.Krupovič vydaŭ tekst kopii z Karonnaj metryki ŭ 1858 h., a nie ŭ 1588 h.