Vyhlad zboku
Lindner Rajner. Historyki i ŭłada. Nacyjatvorčy praces i histaryčnaja palityka ŭ Biełarusi XIX—XX st. — Miensk, 2003
Hetkuju knihu biełaruski historyk zdoleŭ by napisać tolki praź jakich hadoŭ piaćdziasiat. Kab dać taki adstaronieny ahlad, biełaruskuju histaryčnuju navuku treba bačyć z adlehłaści — prastoravaj ci časavaj. Ci zdoleŭ by chto ź siońniašnich historykaŭ adkryta ckazać pra škodnuju mitalahičnaść «100 pytańniaŭ i adkazaŭ z historyi Biełarusi» albo ckrytykavać pretenzii biełarusaŭ na Kaściuškavu spadčynu? Lindneru heta darujuć: što voźmieš ź niemca?..
Tema dačynieńniaŭ tvorcy j ułady — viečnaja. Paddajecca ŭładzie navukoviec — hinie dla navuki, nie paddajecca — marnuje čas na zmahańnie zamiž tvorčaści. Kniha Lindnera — i pra pieršych, i pra druhich.
Cikava prasačyć evalucyju pohladaŭ našych historykaŭ na hienezu biełarusaŭ: u 1920-ja — «najčyściejšy z słavianskich narodaŭ», pry kancy stahodździa — «słavianizavanyja bałty». Lindner akreślivaje hetyja źmieny jak pastupovy, ale niaŭchilny šlach biełaruskaj histaryčnaj navuki «na Zachad».
Raspovied pra źmieny ŭ biełaruskaj histaryčnaj navucy čytajecca jak beletrystyka z dobra zakručanym siužetam. Publicystyčnaść asabliva mocna adčuvajecca ŭ apošniaj častcy, pryśviečanaj prezydenckamu peryjadu ŭ Biełarusi. I razam z hetaj lohkaściu apoviedu — dźvie nadzvyčaj važnyja vysnovy: «Pa-pieršaje: adzinaje savieckaje bačańnie historyi śćvierdziła siabie ŭ Biełarusi tolki paśla atrymańnia vajennaha dośviedu i kančatkovaha ŭstalavańnia savieckaha patryjatyzmu jak interpretacyjnaj daktryny sučasnaj historyi. Pa-druhoje: da druhoj pałovy 40-ch aktyŭnymi zastavalisia hetkija historyki, jak Pičeta, što atrymlivali adukacyju va ŭniversytetach carskaj imperyi j doŭhi čas ličylisia «buržuaznymi nacyjanalistami». Jašče adna teza, jakaja vynikaje z knihi Lindnera: u Biełarusi palityzacyja historyi (albo histaryzacyja palityki) dahetul zastajecca aktualnym faktaram. Pryčym heta datyčyć historyi nia tolki apošniaha stahodździa, ale j papiarednich. Zrešty, «adstaronienaść» syhrała ź Lindneram i niepamysny žart. Knihu Źmitraka Biaduli «Žydy na Biełarusi» jon paličyŭ antysemickaj.
Za pracu R.Lindnera, jakaja vykliča nie adnu sprečku, varta padziakavać navukovamu redaktaru Hienadziu Sahanoviču, jaki inicyjavaŭ biełaruskaje vydańnie, i pierakładčyku Lavonu Barščeŭskamu — za rupnaść padčas pierakładu.
Adam Voršyč
Custreča z Rajneram Lindneram adbudziecca ŭ Biełaruskim PEN-centry (vuł.Kazłova 7-101) u piatnicu a 19-j.