Vostraja šruba, vuški, źmiejka...
Padčas pošuku słovaŭ dla abaznačeńnia novych pradmietaŭ pobytu čaściakom uźnikajuć dźvie krajnaści: abo biazbožna kalkujucca rasiejskija nazvy, abo vydumlajucca leksemy, jakija kiepska pryžyvajucca ŭ movie. Voś i paŭstajuć z adnaho boku «viłka» j «razetka», a ź inšaha — «tyčka» i «łyčka».
Maŭlenčaja praktyka vymahaje kampramisnaha varyjantu. Asnoŭnaje značeńnie rasiejskaha słova «viłka» — stałovy prybor. Na padstavie padabienstva hetak stali mienavać prystasavańnie z razdvojenym kancom. Pavodle lohiki, najbližejšy biełaruski adpaviednik — «videlec». Ale ŭ našaj movie jość bolš zhrabnaje słova: «viłki», pry dapamozie jakich vymajuć ź piečy čyhunki. Čamu nie karystacca hetym słovam dla abaznačeńnia elektryčnaj pryłady?
Što da «razetki», to nia budzie vialikaj trahiedyi, kali my nia znojdziem darečnaha adpaviednika. Bo nia kožnaje zapazyčanaje słova možna pierarabić na svoj kapył. Siońnia naŭrad ci kamu zamaniecca pierabiełarusić takija zapazyčańni, jak «łancuh», «farba», «dach», bo my ź imi daŭno zžylisia. Jość versija, što navat «śviataja śviatych» «busieł» — słova tatarskaje. Nia varta baraćbu za čyściniu movy davodzić da absurdu.
Inšaja reč, kali my, majučy ŭłasnyja słovy, ź niejkich pryčynaŭ ich ihnarujem. Sp.Zajakoć pastaviŭ słušnaje pytańnie što da adroźnieńnia miž «šurupom», «vintom» i «bołtom». Akademičnyja słoŭniki «vint» i «šurup» pierakładajuć adnym słovam — «šruba». Kab adroźnivać, prapanuju ŭvieści dadatkovy prymietnik. Pahatoŭ, takija spałučeńni isnujuć u movie («viarba» i «nicaja viarba»). Takim čynam, «vint» — «šruba», a «šurup» chaj zaviecca «vostraj šrubaj». Taksama varta viarnuć da žyćcia słova «nit» («bołt»), jakoje akademičnyja słoŭniki śpisali byli ŭ «archiŭ». Ź jaho vynikajuć całkam naturalnyja vytvornyja: «źnitavać», «źnitavańnie», «uziać na nity». «Barančyki» možna pierajmienavać na «vuški», formaju duža padobnyja.
Niaciažka znajści svaje adpaviedniki i dla santechniki. «Źmiejepadobnuju sušyłku dla ručnikoŭ» možna nazvać pavodle hałoŭnaj prymiety: «źmiejka». Niemiłahučny «źmiešvalnik» dosyć lohka pieratvarajecca na «źmiašalnik». Najbolej synonimaŭ maje, badaj, samaje papularnaje santechničnaje prystasavańnie — ad hruvastka-paetyčnaha «fajansavaha pomnika achviaram režymu čałaviečaha straŭnika» (Viktar Žybul) da bolš prostych: «klazet», «taŭčok», «harščok», «bieły». Varyjantaŭ bieźlič.
Vidavočny rusizm «korab» (abo «karobka») pa-nasku hučyć jak «puška».
Słova «damok», prapanavanaje spadarom Kaściukievičam dla abaznačeńnia «chatki» dla lampački, nie pazbaŭlenaje cikavaści. Ale ž ci treba curacca słova «patron»? U movie jano isnuje. Aproč taho, «chatka» dla lampački sapraŭdy vydaje na patron. Adnak z patryjatyčnych mierkavańniaŭ niaciažka prydumać pavodle formy rečy admysłovaje biełaruskaje miano. Da prykładu, «stupka». Ci «kubak». Abo «čarka», «kilišak» (dziela bolšaha kalarytu). Kab lampačka nie sumavała, nie abminiom i jaje. Chaj «cokal» budzie «naparstkam», a «kołba» — «šklankaju». Całkam darečnym ja ŭvažaju słova «kałodka». Jość ža ŭ našaj movie «kałoda». Chaj budzie j «kałodka» (taja ž kałoda, tolki maleńkaja).
Valancin Bojka, Mazyr