Ahlad presy
Zamiežnyja vydańni pra padziei va Ŭkrainie
«Eŭropa ŭpała tvaram u bałota»
Prybałty z palakami ŭ šoku ad palityčnaj ślepaty Bruselu. Kvaśnieŭski i Adamkus nie davieryli pasrednictva ŭ Kijevie Chaŭjeru Salanu.
Nu narešcie jon taki pajechaŭ u Kijeŭ, naš eŭrapiejski šef-dyplamat Chaŭjer Salana. Choć, zvažajučy na toj šalony cisk, jaki akazvaje Rasieja na ŭkrainskija vybary, ściah Eŭropy jon mieŭ by padniać tam jašče niekalki tydniaŭ tamu. Ale Salana, jaki tak časta byvaŭ u Pucina, pajechaŭ spačatku ŭ Ramałach na Blizki Ŭschod. Pravilna, Eŭropu Ŭkraina nie chvaluje? Prybałty z palakami ŭ šoku ad palityčnaj ślepaty Bruselu.
Dziva, što ni Kvaśnieŭski, ni Adamkus nie davieryli pasrednictva ŭ Kijevie panu Viarchoŭnamu kamisaru z Bruselu.
Revalucyi ździajśniajucca niespadziavana. Razmach narodnaha paŭstańnia, hramadzianski duch i achviarnaść ukrainskaj apazycyi ŭražvajuć. Ale ž sytuacyja była pradkazalnaj. Sa stopracentnaj imaviernaściu čakali falsyfikacyi vynikaŭ i masavych pratestaŭ.
Amerykancy papiaredzili Maskvu pra palityčny foł. Eŭropa ž zmaŭčała. Šmat u jakich jaje stalicach Ukrainu, jak i łukašenkaŭskuju Biełaruś, adnosiać da sfery ŭpłyvu Maskvy i ličać taki stan rečaŭ vielmi zručnym. Jak nam rastłumačyli ŭ viedamstvie federalnaha kanclera, Eŭropa ŭstrymałasia, kab nie ŭzmacniać «hruzinskaj traŭmy» rasiejcaŭ.
Markus Vener — maskoŭski karespandent «FAZ»
«Frankfurter alhiemajne cajtunh» — upłyvovaja kanservatyŭnaja niamieckaja hazeta.
***
Jak nam lehitymizavać Juščanku
Biez abureńnia hramadzian z nahody nachabnaha parušeńnia ich vybarčaha prava nia zdaryłasia b taho, što ciapier užo zdaryłasia.
Ale nielihitymnaść Janukovičavaj pieramohi ŭ druhim tury, paćvierdžanaja CVK jaje admovaj razhladać skarhi ab parušeńniach i falsyfikacyjach, zusim nie aznačaje lehitymnaj pieramohi Juščanki.
Da honaru kamandy Juščanki i jaho samoha, r-r-revalucyjnyja nastroi častki jaho akružeńnia z nahody abviaščeńnia jaho prezydentam byli ŭtajmavany. Juščanka padziakavaŭ śpikieru Litvinu, jaki papiaredziŭ pra symbaličnaść pryniesienaj prysiahi.
Juščanka hatovy da pieravybaraŭ. Heta ź jaho boku demanstracyja ŭpeŭnienaści ŭ biassprečnaj pieramozie, jakuju jon, vidavočna, choča dakazać usiamu śvietu taksama jak formu pierakanaŭčaj lehitymizacyi svajoj budučaj ułady.
Nacyja rekordnymi tempami adnaviła svaje naturalnyja kaštoŭnaści, jakija supadajuć z ahulnačałaviečymi, i prosta pamnožyła ich na svaju adukavanaść, starannaść dy volu da pieramohi. I kali krynica ŭłady zrabiła svajo volevyjaŭleńnie, to heta — nie revalucyja ź jaje idealistami, fanatykami i niahodnikami. Heta — vybary.
Iryna Paharełava
«Ukrainskaja praŭda», www.pravda.com.ua — Internet-hazeta, apazycyjnaja da Kučmy-Janukoviča, pieršym redaktaram jakoj byŭ zabity pry niavyśvietlenych abstavinach Hieorhi Hanhadze.
***
Biełaruś i ŭkrainskaja sprava
Chod biełaruskaj referendumnaj kampanii staŭ syhnałam tryvohi: kali mižnarodnaja hramadzkaść ničoha nia zrobić, Ukrainu spatkaje dola Biełarusi.
Pieršy tur vybaraŭ va Ŭkrainie adbyvaŭsia niespadziavana spakojna, parušeńni vybarčaha prava traplalisia, ale nia stali masavymi. Adnoj z pryčyn stała niespadziavana vieličeznaja kolkaść zamiežnych nahladalnikaŭ (zvyš čatyroch tysiač) dy žurnalistaŭ (pad tysiaču). Kali jašče ŭ vieraśni na Ekanamičnym forumie ŭ Krynicy Barys Tarasiuk skazaŭ, što dla naležnaha manitorynhu ŭkrainskich vybaraŭ spatrebicca sama mieniej čatyry tysiačy nahladalnikaŭ, zdavałasia, što heta nierealna. I, mahčyma, hetych nahladalnikaŭ sapraŭdy nie było b, kali b nie biełaruskija vybary. Chod biełaruskaj referendumnaj kampanii staŭ syhnałam tryvohi: kali mižnarodnaja hramadzkaść ničoha nia zrobić, Ukrainu spatkaje dola Biełarusi. Ukrainskaja demakratyja patrabavała padtrymki mižnarodnaj hramadzkaj dumki i atrymała jaje. Čatyry tysiačy nahladalnikaŭ litaralna z usiaho śvietu sustrelisia 31 kastryčnika nad Dniaprom. Heta i jany nie dazvolili «ŭkraści» ŭkrainskija vybary.
Bahumiła Bierdychoŭskaja
«Krytyka» — intelektualny miesiačnik, vychodzić u Kijevie.
***
Pucin i falsyfikacyi — u adnym šerahu
Vybarčuju kampaniju Juščanki finansavali mnohija, i ŭsio b ničoha, ale jon ździejśniŭ adnu vialikuju pamyłku — skarystaŭ finansavuju dapamohu Barysa Bierazoŭskaha.
«Dni.Ru» apublikavali stenahramu vystupleńnia palitolaha Marata Hielmana na pasiadžeńni klubu «Adkryty forum» u maskoŭskim hateli «Ararat Park Chajat». M.Hielman uvachodziŭ u hrupu palitolahaŭ, jakija dapamahali V.Janukoviču.
— Čamu Pucin tak aktyŭna dapamahaŭ Janukoviču?
— Havorka išła pra nieprymalnaść Juščanki. I tut, akramia ahulnapryniatych mierkavańniaŭ, jość adno važnaje asabista dla Pucina. Vybarčuju kampaniju Juščanki finansavali mnohija, i ŭsio b ničoha, ale jon ździejśniŭ adnu vialikuju pamyłku — skarystaŭ finansavuju dapamohu Barysa Bierazoŭskaha. A ź Bierazoŭskim u Pucina ŭłasnyja rachunki. Surjozny arhument? Hledziačy dla čaho. Maštab mižnarodnych prablem, źviazanych z sytuacyjaj va Ŭkrainie, niesupastaŭna bolšy. Maštab padačak, jakija my jašče zrobim, kab dapamahčy Janukoviču-prezydentu, kali jon im stanie, budzie vialiki. A strata davieru nasielnictva ŭ centry Ŭkrainy — niezamiennaja.
My spalili toj resurs upłyvu, jaki ŭ nas zaŭsiody byŭ, — maskoŭskuju patryjarchiju, jakaja tak aktyŭna ŭ apošni tydzień uziałasia za kampaniju. Dyskredytavany najvažniejšy lehitymny instrument upłyvu va Ŭkrainie na karyść Rasiei. Heta značyć Pucin, RPC i falsyfikacyi — u adnym šerahu.
— Jak moža raźvivacca hetaja sytuacyja? Chto jaje kantraluje?
— Jość tolki adzin čałaviek, jaki zastajecca nad sytuacyjaj, — heta Kučma. Na hetym uzroŭni baraćby ŭsio zaležyć ciapier ad jaho. Jamu treba pryhoža pajści i zachavać dobraje da siabie staŭleńnie ŭsich palitykaŭ śvietu. Ja nazyvaju heta «rukapadavanaść». I mnie vidavočna, što dla zachavańnia tvaru Kučmu vyhadniej zdać Janukoviča.
Praŭda, tut racyjanalnyja dovady mohuć sastupić emacyjanalnym. A mienavita — asabistaja niepryjaznaść Kučmy i Juščanki. Juščanka sabraŭ vakoł siabie šmat vorahaŭ Kučmy.
Kali ž raźbiralnictvy pamiž bakami i spadarožny im stan niapeŭnaści zaciahnucca, dyk tady pačniecca pastupovaje pieratvareńnie rehijanalnych elit u subjekty palityki. Inšymi słovami, pačniecca raskoł krainy. U hetaj sytuacyi raskołu ŭ Rasiei źjavicca choć niejkaja nievialikaja prastora dla maneŭru.
«Dni.Ru» — rasiejskaje internet-vydańnie.
***
Kantrolny zvanok
Va Ŭkrainie ŭdajecca dasiahnuć taho, što nijak nie vychodzić u Rasiei, — jadnańnia nacyjanalizmu i prahi svabody.
Palityčna aktyŭnaja Ŭkraina — z apazycyjaj, palityčna pasiŭnaja Ŭkraina — ni z kim. Aktyŭnaja častka narodu choča pieramien, joj abryd «karumpavany režym».
Toje, čamu možna tolki pazajzdrościć, siedziačy ŭ Maskvie, — aktyŭnaść i spakoj dobrazyčlivaha natoŭpu. Tak, ludzkija chvali, štorm. Ale miakki štorm, nie ahresiŭny. «Reve ta stohne Dnipr šyrokyj», — ale złoby niama. U nas ničoha padobnaha nie było ni ŭ 1993 h., kali natoŭp kinuŭsia šturmavać meryju i Astankina, źbivać «pałonnych», schoplenych u meryi, ni ŭ 1991.
Tak, va Ŭkrainie — kudy bolš śpiełaje hramadztva. Adna z pryčyn taja, što va Ŭkrainie (jak u 1990—1991 va Ŭschodniaj Eŭropie i Prybałtycy) udajecca dasiahnuć taho, što nijak nie vychodzić u Rasiei, — jadnańnia nacyjanalizmu i prahi svabody.
Palityčnaje kiraŭnictva Rasiei cierpić va Ŭkrainie najbujniejšaje paražeńnie za ŭsie apošnija hady.
Zrabić staŭku «nie na taho», demanstravać sapraŭdy imperyjalistyčnuju vysakamiernaść, leźci ŭ čužy manastyr sa svaim statutam — dy jašče jak leźci! Z nahami! U hetym — usia rasiejskaja palityka. Imperskaja paharda da «ŭsialakich tam ukrain-hruzij».
I narešcie mana. Absalutnaja mana, jakuju TB lije ŭ vočy rasiejskamu hledaču, — paŭbiady. Biada ž u tym, što sami ŭłady zabłytalisia va ŭłasnaj manie, sami nia viedajuć, dzie chłusiać, dzie kažuć praŭdu. Taja samaja mana, u jakoj patanuli ŭ Biesłanie.
Ukraina — kantrolny zvanok. Niachaj rasiejskaja ŭłada nie chvalujecca tak mocna pra bratoŭ-ukraincaŭ — jany sami daduć sabie rady. Ale chaj pahladzić NA SIABIE va ŭkrainskaje lustra. Drobnaja karyślivaść tłustych zładziuh. Padliźnictva. Niekampetentnaść. Absalutnaja, intehralnaja mana. I voś z hetymi chochmami my jedziem u Adesu?..
Leanid Radzichoŭski
«Niezavisimaja hazeta» — rasiejskaja štodzionnaja hazeta, staić na liberalna-kanservatyŭnych pazycyjach.
***
Słava Ŭkrainie!
Ja ŭ Kijevie. Ja bačyŭ radasny horad. Ja bačyŭ płošču, zapoŭnienuju ludźmi ŭ aranžavych šalikach i kurtkach, i ludziej hetych było stolki, što mnie nie stavała pozirku achapić ich. I ja maliŭsia Bohu, kab jon dazvoliŭ mnie pražyć tuju paru hadoŭ, jakija patrebny, kab ubačyć u Maskvie toje, što ja baču ŭ Kijevie.
Ja bačyŭ mašyny, jakija jeduć pa horadzie i syhnalać u takt lozunhu «Juščanka! Juščanka!». Nia tolki ŭ centry, ale i na luboj vulicy, heta značyć nie dla taho, kab pavitać prychilnikaŭ, a prosta dla siabie ad radaści. A na dachach mašyn siadziać ludzi, razmachvajuć ściahami i taksama kryčać.
Hety narod, hetyja junaki i dziaŭčaty, hetyja dzieci i staryja — ich bolš, čym u svaich samych śmiełych fantazijach moža ŭjavić ministar ci prezydent Rasiei, kali vymaŭlaje słova «narod». U ich chrupkija cieły, ale niepachisny duch.
Viktar Juščanka z ułaścivaj jamu miakkaściu i kampramisnaściu moža pajści na pierahavory ź Leanidam Kučmam ci z pradstaŭnikami Rasiei, ale Majdan nia prymie pierahavoraŭ. Ludzi nia pojduć z Majdanu, pakul Viktar Juščanka nia stanie prezydentam Ukrainy, tamu što sprava nia ŭ Viktaru Juščanku, sprava ŭ svabodzie.
Ja zajšoŭ nienadoŭha ŭ haścinicu napisać hetuju kalonku, a za voknami ŭ mianie ravie radasny horad. Ja siadžu ŭ numary i bajusia, što jakaja-niebudź hnida ŭ Maskvie addaść zahad stralać.
Ale zaraz ja dapišu, vyjdu na Majdan i pierastanu bajacca.
Valery Paniuškin
«Hazeta.ru» — liberalnaja rasiejskaja internet-hazeta.
***
Rasieja siabie marhinalizavała
U paślavybarčym pracesie Rasieja nia viedaje, jak vybłytacca z sytuacyi, u jakuju jana sama siabie pastaviła. Ciažka skazać, ci była adsutnaść rasiejskich pasiarednikaŭ na pieramovach umovaju Eŭraźviazu i tolki paśla jon sastupiŭ cisku Leanida Kučmy. Pres-sakratar rasiejskaha MZS užo pryznaŭ, darečy, što ŭ vypadku admieny vynikaŭ vybaraŭ Rasieja «ničoha nia zmoža zrabić».
Madlen Vatel
«Mond» — upłyvovaja štodzionnaja hazeta. U zamiežnapalityčnych acenkach blizkaja da «Kie-d'Arse» — fracuskaha MZS.
***
Tre było dziejničać macniej
Siarhiej Karahanaŭ, redaktar časopisu «Rasieja ŭ hlabalnaj palitycy»
My mieli prava addavać pieravahu adnamu z kandydataŭ. Ale naša padtrymka nahadvała kamercyjnuju aperacyju i rabiłasia tak, što nie mahła nia vyklikać razdražnieńnia. Zrazumieła, my nia viedali i nie chacieli viedać, što adbyvajecca va Ŭkrainie, adpaviedna my zrabili niapravilnyja vysnovy. Heta nia značyć, što ja nia zhodny z našym umiašańniem, niahledziačy na toje, što jano było mienšym u paraŭnańni z umiašańniem našych zachodnich partneraŭ ci supiernikaŭ.
«Rasijskaja hazeta» — uradavaje vydańnie Rasiei.
***
Hietmana robić natoŭp, a nie Vašynhton
Apošni tydzień u Kijevie raspaliŭ ujavu suśvietnych ŚMI nakont adnaŭleńnia supraćstajańnia Rasiei j Zachadu. Kožnuju ranicu ŭ centry Kijeva źbiraŭsia natoŭp, naelektryzavany brudnymi falsifikacyjami, jakija adabrali prezydenctva ŭ favaryta Zachadu Viktara Juščanki. Asabliva nastroi radykalizavalisia, paśla taho jak urad pryznaŭ svajho premjera Janukoviča pieramožcam. Heta pratest nia stolki suprać amerykanskaha ci rasiejskaha kandydata, kolki suprać dvanaccaci hadoŭ drennaha kiravańnia. I hety fakt našmat važniejšy, čym toje, što Juščanka maje mocnyja suviazi z Vašynhtonam (a heta praŭda) ci što dziarždep ZŠA ŭkłaŭ miljony ŭ kampaniju «Za svabodnyja vybary» (taksama praŭda), jakaja na samaj spravie mahła paspryjać tolki apazycyi.
Hietmana robić natoŭp, a nie Vašynhton. Na samoj spravie, prahramy dvuch Viktaraŭ mała roźniacca. Abodva, naprykład, majuć vyvieści kantynhient ź Iraku. Hałoŭnaje adroźnieńnie — Juščanka bolš rynačny, a Janukovič addaje pieravahu kamandnaj ekanomicy savieckaha ŭzoru.
Tym nia mienš, kampanija suprać Juščanki praciahvajecca ŭ zachodnieeŭrapiejskaj presie, jakaja havoryć pra nacyjanalistyčnyja nastroi na Chraščaciku. Tolki stojačy ŭ centry Kijeva siarod narmalna chaatyčnaha, časta chmialnoha, ale mirnaha natoŭpu, nie adčuvajecca ekstremizmu.
Isnuje taksama dziŭnaje pierakanańnie, byccam Ukraina, akupavanaja ci kantralavanaja Maskvoj z XVII st., nia maje prava na niezaležnaść albo što praŭkrainskaja rytoryka Juščanki niasie pahrozu «nacyjanalizmu». Niaŭžo być ukraincam — heta tak drenna? Etničnyja tatary ŭ Krymie, zdajecca, tak nia dumajuć. Jany padtrymali Juščanku. Viestki pra ahramadnuju papularnaść Janukoviča była značna pierabolšanyja. Adzinuju realnuju padtrymku jon maje tolki ŭ šachcioraŭ, jakija bajacca, što Juščanka začynić staryja, niebiaśpiečnyja šachty (jon chutčej za ŭsio heta zrobić, i pravilna zrobić).
Palittechnolahi i žurnalisty Janukoviča raspaŭsiudžvali rapart Brytanskaha Chielsynskaha kamitetu pa pravach čałavieka, jaki supiarečyć pazycyi bolšaści krain, aproč Kitaju, Rasiei, Biełarusi i krain Centralnaj Azii, što vybary byli česnymi. Tolki Majdan Niezaležnaści daje inšy dośvied. Dla bolšaści ludziej — heta pieršy smak sapraŭdnaha samavyznačeńnia. Toje, što niechta na Zachadzie nia vieryć u ich, ich zusim nie kranaje.
Nik Pejtan Uołš, maskoŭski kar. hazety z Kijeva
***
Chto taki Łafłend?
U subotu, 27 listapada, čałaviek pa imieni Džon Łafłend vystupiŭ na staroncy kamentaroŭ i pošty hazety «The Guardian» u abaronu «vynikaŭ» vybaraŭ va Ŭkrainie, i dzivosnym čynam mienavita jahony artykuł pracytavali ŭsie pucinskija, kučmaŭskija i łukašenkaŭskija ŚMI. Chto taki hety Łafłend? Na hetaje pytańnie adkazvaje karespandent samoj «Hardyjan» u aŭtorak, 30 listapada.
Samy mocny bok Łafłenda zaklučajecca ŭ tym, što jon bačyć toje, čaho, zdajecca, nie zaŭvažaje nichto inšy na Zachadzie. Tam, dzie reparciory ŭ Kijevie, uklučajučy ŭłasnaha karespandenta «The Guardian» Nika Ŭełša, sustrakajucca z sapraŭdy demakratyčnym rucham, Łafłend sutykajecca z «neanacystami». I kali bolšaść ahladalnikaŭ paviedamlajuć pra kankretnyja vypadki surjoznych elektaralnych machlarstvaŭ i parušeńniaŭ z boku prychilnikaŭ dziejučaha premjer-ministra, Łafłend skardzicca tolki na systematyčnuju pieraduziataść suprać (treba mierkavać, ni ŭ čym nie vinavataha) pana Janukoviča.
Pošuk u Internecie dazvalaje vyśvietlić, što hety šablon charakterny dla Łafłenda ŭ apošnija niekalki hadoŭ i pašyrajecca na ceły šerah krain. Łafłend roznymi sposabami stavić pad sumnieńnie dumku pra toje, što pravy čałavieka ŭjaŭlajuć saboj prablemu ŭ Biełarusi ci što serby mocna lutavali ŭ Kosavie.
U artykule ŭ «The Guardian» jon vystupiŭ pad abliččam pradstaŭnika Brytanskaj Chielsynskaj pravaabarončaj hrupy (BHHRG). Zasnavanaja ŭ 1992 h., BHHRG pasyłaje svaich nahladalnikaŭ na vybary i rychtuje dakłady, u jakich — pryblizna ŭ duchu Łafłenda — amal niaźmienna asprečvajucca vyvady inšych, bolš viadomych pravaabarončych arhanizacyj. Praz heta na adras BHHRG vykazvaje krytyku Mižnarodnaja Chielsynskaja federacyja pa pravach čałavieka, jakaja zajaŭlaje, što BHHRG ličyć za lepšaje «ihrać pijaraŭskuju rolu «pastki» dla adciahvańnia ahniu krytyki ad eŭrapiejskich aŭtarytarnych pravicielaŭ novaha pakaleńnia», zamiest taho kab ažyćciaŭlać realny manitorynh ich złoŭžyvańniaŭ.
Ja ničoha nia viedaju pra finansavyja spravy BHHRG, ale śled viadzie nas da «Sanders Research Associates», «kansałtynhavaj firmy pa ryzykach», u pracy jakoj, jak skazana na jaje veb-sajcie, rehularna ŭdzielničaje Łafłend. «Kiraŭnikom» hetaj firmy vystupaje Krys Sanders. Vykazvańni Łafłenda pa Ŭkrainie nie źjaŭlajucca samymi ŭražalnymi asablivaściami «Sanders Research Associates». Tut palmu pieršynstva treba addać paviedamleńniu pra Ruandu, napisanamu dla hetaj firmy kanadzkim žurnalistam pa imieni Krys Błek. Błek — adziny čałaviek z usich, kaho mnie daviałosia bačyć, chto biare ŭ dvukośsi słova «hienacyd» u dačynieńni da padziej u Ruandzie. Ruanda, ci bačycie, była całkam na sumleńni Złučanych Štataŭ Ameryki, i ŭ lubym razie heta nie było spravaj ruk plemieni chutu.
Błek taksama ŭznačalvaje jurydyčnuju kamisiju Mižnarodnaha kamitetu pa achovie Słabadana Miłošaviča. Błek jeździŭ u składzie delehacyi ŭ Paŭnočnuju Kareju. Spravazdača, jakuju jon napisaŭ pa viartańni, poŭnaja spasyłak na ščaślivych sialan i addanych režymu sałdat. Jon vykazaŭ mierkavańnie, što paŭnočnakarejskaja systema šmat u jakich adnosinach bolš demakratyčnaja, čym parlamenckija systemy na Zachadzie.
Heta dziŭnaja kampanija. Mnie zdajecca, što Łafłend i jaho pryjacieli ŭjaŭlajuć saboj hrupu pravych libertaryjancaŭ-antydziaržaŭnikaŭ, jakija niejkim čynam transfarmavalisia ŭ abaroncaŭ samych drennych režymaŭ i samych žachlivych dyktataraŭ našaj planety.
«Hardyjan» — levaliberalnaja brytanskaja hazeta.