Praces jość
Ale da vyniku jašče daloka. Ciškom pasoŭvajecca praces pošuku demakratyčnaha kandydata. Rehijanalnyja kanferencyi prajšli ŭ Homieli, Miensku dy Mienskaj vobłaści, Bieraści. Novyja kandydaty nie dadalisia.
Mienskaja haradzkaja kanferencyja apazycyjnych aktyvistaŭ, što adbyłasia 13 krasavika, stałasia važnym punktam pieradvybarčaj kampanii. Vyłučeńniu pretendentaŭ na adzinaha kandydata ad stalicy dadavała intryhi i toje, što schod staličnych aktyvistaŭ apazycyi adbyvaŭsia paśla kanferencyi ŭ Homieli, jakaja vyjaviła surjoznyja nieparazumieńni pamiž kandydatami. Hetym razam palityki vyrazna zaklikali delehataŭ hałasavać «za ŭsich».
Hetaje ŭdakładnieńnie było nievypadkovym: na kanferencyi źjaviŭsia kandydat-niespadziavanka. Juryst ź Miensku Mikałaj Buśniuk razdavaŭ delehatam razdrukoŭki z svajoj aŭtabijahrafijaj i skarhaj na toje, što jamu tak i nie dali prava vykazacca.
Uładzimier Kołas, prysutny na kanferencyi, taksama paprasiŭ hramadu dazvolić jamu vystupić, choć jon i nie padpisaŭ zajaŭku na ŭdzieł u pracedury vybaru adzinaha kandydata. Absalutnaj bolšaściu (tolki dva čałavieki ŭstrymalisia) delehaty taki dazvoł dali. Praŭda, Kołasa nie ŭklučyli ŭ ahulny śpis vystupoŭcaŭ, tamu jon musiŭ pramaŭlać pieršym.
ANT, pakińcie zalu
Darma teleaperatary STV dy ANT naładžvali svaju techniku: 31 hołasam suprać 21 delehaty paprasili ich pakinuć zalu. Tamu pramovy Kołasa jany tak i nie pačuli.
Vyłučeniec ad Rady intelihiencyi kazaŭ, što prapanavanaja madel adboru kandydataŭ niedaskanałaja, tamu jon i nie padpisaŭ zajaŭku na ŭdzieł. Na jahonuju dumku, elektarat słaba padtrymlivaje partyi, tamu kandydatam pavinna być kampramisnaja fihura. «U mianie jość plan pieramohi. Jon raźličany na asymetryčnyja niečakanyja chady», — zainhryhavaŭ słuchačoŭ Kołas.
Trymajučy ŭ ruce hadzińnik (rehlament vystupaŭ — da 5 chvilinaŭ), Siarhiej Kalakin kazaŭ pra patrebu jadnacca, u tym liku i na hetaj kanferencyi, padtrymaŭšy ŭsie vartyja kandydatury.
Milinkievič razvažaŭ pra patrebu abudzić ludziej, prapanavaŭšy im vyrašeńnie nadzionnych sacyjalnych prablemaŭ — adpaviednuju prahramu jahonaja kamanda ŭžo padrychtavała.
Anatol Labiedźka zaklikaŭ delehataŭ pracavać, «uličvajučy toje, što nam treba rychtavacca da vulicy». Pavodle lidera AHP, treba dać jasnaje pasłańnie aktyvistam, u jakich «ad adnaho čytańnia «Narodnaj Voli» i inšych hazetaŭ kruham idzie hałava, bo kožny dzień štości abjadnoŭvajecca dy kłanujecca». Jon taksama zaklikaŭ delehataŭ hałasavać za ŭsich.
Jon tančyć, a ja hraju
Kali pramaŭlaŭ Stanisłaŭ Šuškievič, u pamiaci ŭspłyvaŭ napaŭzabyty hołas, jaki čaściakom hučaŭ z «radyjokropki» ŭ 1990-ja. Mocy hołasu były śpikier nie zhubiŭ, i abrynuŭ jaho na Kołasa. «Havaryć, što biaz partyj možna damahčysia źmienaŭ, heta absurd!» — adrezaŭ Stanisłaŭ Šuškievič. «A što da zachadaŭ, u mianie buduć zachady nie asymetryčnyja, a eŭrystyčnyja!»
Narešcie, nadyšła čarha pramaŭlać Mikałaju Buśniuku, jakoha delehaty taksama pahadzilisia vysłuchać. Havaryŭ upeŭniena, pa-biełarusku. «Kali jon hraje na harmoniku i tančyć, to ja hraju na hitary dy śpiavaju», — pazycyjanavaŭ siabie kandydat u adnosinach da haranta kanstytucyi. Mikałaj Buśniuk apaviadaŭ pra svoj žyćciovy šlach, ludzi słuchali, niechta ŭśmichaŭsia, chtości sprabavaŭ jaho pierapynić. «Ja vystupaju, jak chaču», — adrezaŭ jon i zaviaršyŭ prezentacyju nastupnaj samacharaktarystykaj: «nieŭłastalubivy, niapomślivy, z dobrym čuŭstvam humaru».
Asymetryčny Kołas
Ale sapraŭdy zadušna ŭ zali zrabiłasia tady, kali paŭstała pytańnie pra toje, kaho ŭklučać u śpisy ŭ biuleteniach dla hałasavańnia. Buśniuk piarečańniaŭ suprać taho, kab padpisać zajaŭku na ŭdzieł, nia mieŭ, u adroźnieńnie ad Kołasa. Kali tamu prapanavali pastavić svoj podpis pad zajaŭkaj, jon skazaŭ, što pakul ustrymajecca ad hetaha. «Z čym vy niazhodnyja?» — horača pytaŭsia Stanisłaŭ Šuškievič. «Kandydat pavinien dać klatvu!» — pierakonvaŭ Kołasa Viktar Ivaškievič z BNF.
Alaksandar Dabravolski z AHP taksama kazaŭ pra toje, što pretendent na liderstva musić uziać na siabie peŭnyja zabaviazańni. Urešcie, pratakolny niuans dazvoliŭ abyści hetaje niajomkaje pytańnie: prahałasavali nie za toje, ci ŭnosić proźvišča Kołasa ŭ śpis, a za zaćviardžeńnie śpisu ź piaci proźviščaŭ (Šuškievič, Kalakin, Milinkievič, Labiedźka dy Buśniuk). Delehaty prapanovu padtrymali pieravažnaj bolšaściu. Nieŭzabavie Kołas syšoŭ.
Za ŭsich i nikoha
Mienskaja kanferencyja zadała ton inšym schodam apazycyjnych aktyvistaŭ. I kanferencyja ŭ Bieraści 16 krasavika, i kanferencyja Mienskaj vobłaści 17 krasavika prachodzili pad znakam hałasavańnia «za ŭsich». Praŭda, bieraściejskija aktyvisty admovili ŭ padtrymcy S.Šuškieviču. A ŭ Mienskaj — prajhraŭ A.Milinkievič.
Adzinaj prablemaj na mienskaj abłasnoj kanferencyi była prapanova PBNF vyznačycca z dataj praviadzieńnia Nacyjanalnaha Kanhresu. Urešcie hetaje pytańnie vyrašyli ŭvohule nie razhladać.
A što kažuć nizavyja delehaty? Łarysa Nasanovič, staršynia klubu hramadzkich inicyjatyvaŭ Salihorsku, abviarhaje dumku pra toje, što ŭ horadzie solevych šachtaŭ usie atrymlivajuć vialikija hrošy dy nie cikaviacca palitykaj. «Heta niapravilnaja dumka. Ale šachciory staviać prostaje pytańnie: što vy zrabili za 10 hod? Vyniku niama. Značycca, pracujecie nia tak, jak treba. Adzinaje ich patrabavańnie: «Chłopcy — kab usio česna, i rabicie spravu».