BIEŁ Ł RUS

Žyvy futboł

22.04.2005 / 13:00

Nashaniva.com

16—17 krasavika startavaŭ 15-ty nacyjanalny čempijanat Biełarusi pa futbole. Centralny matč turu byŭ zhulany ŭ Salihorsku: uładalnik Kubku Biełarusi «Šachcior» prymaŭ vice-čempijona barysaŭski BATE. U subotu karespandent «NN» adpraviŭsia na staličnaje derbi: na stadyjonie «Traktar» mienskaje «Dynama» pieramahło MTZ-RIPA 1:0.

Urezany sezon

Cikavaść da čarhovaha futbolnaha sezonu naradziłasia da jaho pačatku. Zakončyła sezon 16 klubaŭ. Na źmienu dvum niaŭdačnikam pryjšli pieramožcy čempijanatu ŭ pieršaj lizie — mienski «Lakamatyŭ» i rečycki «Viedryč-97». Adnak na start pieršynstva vyjšli 14 klubaŭ.

«Viedryč-97» nia maje dastatkova srodkaŭ, tamu vyrašyŭ zastacca ŭ pieršaj lizie. Navošta spadziavacca na «a raptam», a potym ceły sezon chadzić u aŭtsajderach? Admietna, što ŭ 2002 i 2003 h. «Viedryč» taksama ŭdała startavaŭ u pieršynstvie pieršaj lihi, doŭhi čas lidziravaŭ, ale ŭ siaredzinie sezonu ahledžvaŭsia, bačačy, čym «niebiaśpiečny» vychad u elitu, i zbaŭlaŭ abaroty. Letaś rečyckija futbalisty «ahledzielisia» tolki ŭvosień, kali dahnać było niemahčyma navat tearetyčna.

Praź finansavyja ciažkaści raźvitałasia z elitaj mienskaje «Tarpeda-SKA» — jano pieraviedziena ŭ druhuju lihu.

Startavaŭ taksama čempijanat u pieršaj lizie, Tut, bieručy pad uvahu «Viedryč», musiła hulać 17 kamand, ale «Maładečna-2000» dobraachvotna pierajšło ŭ druhuju lihu, dzie hrašovy ŭniosak značna nižejšy (25 młn rub. suprać 33 młn). A kali ŭźnikajuć ciažkaści z pošukam navat takich srodkaŭ, to što kazać pra stałaje finansavańnie chranična biednaha klubu?

U čarzie

U stalicy čempijanat adkryvaŭsia derbi miž MTZ-RIPA i «Dynama». Intryhi pajadynku dadavała toje, što pry kancy hodu z BATE na trenerski mastok MTZ pierajšoŭ samy paśpiachovy biełaruski specyjalist — Jury Puntus (da taho ž trener moładzievaj zbornaj). Jon prychapiŭ z saboj pamočnika Jurja Pudyšava i niekalki futbalistaŭ. Pavodle słoŭ ekspertaŭ, klub maje niakiepskija vidy jak na pjedestał, tak i na kubak Biełarusi (MTZ hulaje ŭ paŭfinale).

Kab i nia viedaŭ darohi na «Traktar», znajści jaje było b nia ciažka. Na stancyi metro «Traktarny zavod» z vahonaŭ vysypała hurma dynamaŭskich fanaŭ: niechta ŭ sinich kurtkach z emblemaj klubu, niechta z razmalavanymi ŭ bieła-sinija kolery tvarami, rešta zadavoliłasia firmovym dynamaŭskim šalikam.

Ja pryjšoŭ za dvaccać chvilin da pačatku hulni — i ŭbačyŭ vielizarnuju čarhu, što viłasia vakoł hałoŭnaj trybuny. Choć i było žurnalisckaje paśviedčańnie, vyrašyŭ adstajać, jak usie. Da taho ž kvitok byŭ niedarahi — 3 tys.

Zaŭziatary družna łajali arhanizataraŭ matču: «Bardak! Pačatak sezonu, subota, a na 17-tysiačnym stadyjonie (za matčam pavodle pradadzienych kvitkoŭ nazirali 5 600 hledačoŭ — A.R.) pracuje adna (!) kasa». I tut ža supakojvali adzin druhoha: «Nu, spoźnimsia na 20 chvilin — takoj biady. Ničoha cikavaha ŭ pieršym tajmie ŭ nas usio roŭna nie adbyvajecca». Choć niečym naš čempijanat padobny da anhielskaj premjer-lihi, dzie bolšaść miačoŭ zabivajecca pry kancy hulni.

Praŭda, praź piać chvilin paśla startavaha śvistka adčynilisia jašče dva punkty prodažu biletaŭ. Adnak samyja nieciarplivyja, nie dačakaŭšysia, pakinuli čarhu. Jany raźmiaścilisia za aharodžaj stadyjonu pa perymetry paŭnočnaj i uschodniaj trybunaŭ. Takim čynam, za futbołam biaspłatna nazirali jašče pad tysiaču zaŭziataraŭ.

Na hulni

Kali ja padymaŭsia na trybunu, hadzińnik pakazvaŭ 16.15. Pałova tajmu sapraŭdy padałasia sumnaj. Chiba tolki saliravaŭ brazylski lehijaner «Dynama» Edu, jaki zmahaŭsia za kožny metar pola. A voś inšy «zamiežnik», čech David Zoŭbek, hladzieŭsia mlava i byŭ u druhim tajmie zamienieny na bolš enerhičnaha baŭharyna Pietra Złacinava.

Razhaniali sum chiba fanaty. Dva dziasiatki tyfozi «traktarystaŭ» imknulisia pierakryčać čatyry sotni fanaŭ «Dynama». Ale ŭ druhim tajmie lepš arhanizavany dynamaŭski chor usio ž pierakryŭ zaŭziataraŭ MTZ.

Publika na stadyjonie — samaja roznaja: dzieci, studenty; maładyja mamy ź dzietkami, jakija raz-poraz telefanavali mužam i paviedamlali apošnija viestki z pola; navat salidnyja čynoŭniki.

Pobač sa mnoj raźmiaściŭsia zaŭziatar «Dynama» — 65-hadovy dziadźka z redkim sivym puškom na hałavie i daŭno ŭžo nie zdarovy. Jon blizka da serca prymaŭ usie padziei na poli i čas ad času lez u kišeniu pa validoł.

Pry kancy tajmu publika, zasumavaŭšy pa zabitych miačach, stała kryčać: «Jura, vychodź sam!» Letaś trener «Dynama» Jury Šukanaŭ byŭ važakom kamandy i na futbolnym poli. Jak tyhr, snoŭdaŭ ad łavy treneraŭ da kraju pola i ŭ zvarotnym kirunku Jury Puntus. Niby heta byŭ nia matč biełaruskaha čempijanatu, a paŭfinał Lihi čempijonaŭ.

Navat doždž źlitavaŭsia nad zaŭziatarami. Paru razoŭ sprabavaŭ niaśmieła pajści, ale, ubačyŭšy, što bolšaść prysutnych siadzić biez parasonaŭ, zasaromieŭsia i sypanuŭ tolki praz paŭhadziny paśla matču.

U druhim tajmie hulnia pajšła viesialej. Atakavała i MTZ, i «Dynama», u siaredzinie druhoha tajmu «Dynama» naniesła niebiaśpiečny ŭdar pa varotach. «A ščaście było tak blizka, — z sumam kanstatavaŭ moj susied i z nadziejaj dadaŭ: — Ale heta tolki pačatak».

«Traktarysty» praz kolki chvilin nanieśli prycelny ŭdar pa mašynie chutkaj dapamohi. Vyhladała na toje, što matč kocicca da bajavoj ničyjoj. Zaŭziatary masava paciahnulisia da vychadu. Ale čempijony na 91-j chvilinie realizavali standart. I Dźmitry Čalej z padačy sa štrafnoha Vitala Vaładziankova nie spudłavaŭ. Uvieś stadyjon radasna ŭźniaŭsia — 0:1. «Dynama» atrymała haściavuju pieramohu.

Ničoha vypadkovaha

Na paślamatčavaj pres-kanferencyi hałoŭnych treneraŭ na nastaŭnika MTZ było ciažka hladzieć: Jury Puntus siadzieŭ zmročny, niby navalničnaja chmara. Jon pryjšoŭ za niekalki chvilin da svajho kalehi i moŭčki siadzieŭ, utaropiŭšysia ŭ padłohu. «Prajhrać na ściažku vielmi niepryjemna. Ale heta našy ŭnutranyja siamiejnyja prablemy — šukać, chto vinavaty. Heta byŭ pieršy matč, usio tolki pačynajecca».

Trener «Dynama» Jury Šukanaŭ taksama asablivaj ejfaryi ad pieramohi nie adčuvaŭ: «Nia ŭsio ŭdavałasia ŭ atacy, i niečakana dla mianie pravaliłasia siaredniaja linija». Praŭda, kali adzin z žurnalistaŭ spytaŭ, ci nie vypadkovym byŭ hoł Čaleja, trener «Dynama» zapiarečyŭ: «U atacy ničoha vypadkovaha nie byvaje».

Pamylajucca tyja, chto ličyć, što biełaruskaje ŭnutranaje pieršynstvo — reč absalutna niecikavaja. Adna sprava — nazirać matč pa televizary, a druhaja — užyvuju. Tak, heta nie bundeśliha, i navat nie pieršynstvo Šatlandyi, ale jość na što pahladzieć. Tak što kali ŭ vychadnyja (a matčy buduć prachodzić zbolšaha ŭ subotu i niadzielu) nia viedajecie, kudy siabie padzieć, idzicie na futboł. Čas lacić davoli chutka.

Choć na tym «Traktary» jość šerah «niedapracovak». Piva možna papić chiba tolki za aharodžaj. Ź plaškaj, što całkam pravilna, na matč nie puskajuć, a plastykavaha posudu pakul niama. Zatoje dyktar robić abviestki pa-biełarusku. Mova jašče nia čystaja, ale my taksama kaliści pačynali. Dyj mat na pieršym matčy turu byŭ bolš čuvać nie z trybun, a futbolnaha pola. Hulcy «radzili» adzin adnamu, jak lepiej raźmiaścicca na poli i kudy biehčy paśla ŭdaru pa miačy.

U vychadnyja budzie adkryty čempijanat na staličnym stadyjonie «Dynama». U niadzielu adnajmienny mienski klub zhulaje z mazyrskaj «Słavijaj». U hety ž dzień taksama zhulajuć BATE — «Daryda» (Ždanovičy) i «Homiel» — MTZ-RIPA. Dniom raniej, u subotu, projduć nastupnyja sustrečy: «Zorka-VA-BDU» (Miensk) — «Nioman» (Harodnia). Matč na stadyjonie «Traktar». «Tarpeda» (Žodzina) — «Lakamatyŭ» (Miensk), «Naftan» (Navapołacak) — «Dynama» (Bieraście), «Šachcior» (Salihorsk) — «Dniapro-Transmaš» (Mahiloŭ).

Pieršy hoł 15-ha čempijanatu Biełarusi zabiŭ paŭabaronca salihorskaha «Šachciora» Michaił Packo. Jon paceliŭ pa varotach BATE ŭžo na treciaj chvilinie sustrečy.

Pavodle zajavak kamand na 16 krasavika, u vyšejšaj lizie hulaje 61 lehijaner. 25 pradstaŭlajuć Ukrainu, 24 — Rasieju, 3 — Armeniju, 2 — Baŭharyju, pa adnamu — Brazyliju, Hruziju, Kamerun, Litvu, Małdovu, Tadžykistan, Čechiju. Najbolej lehijaneraŭ u «Dniapry-Transmašy» — 13 hulcoŭ z Ukrainy. Bieź lehijaneraŭ zajavilisia BATE, «Šachcior», «Zorka-VA-BDU».

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła