Paŭstańnie ŭ Ekvadory
U Ekvadory narodnyja demanstracyi prymusili prezydenta Hućjeresa syści ŭ adstaŭku i pakinuć krainu. Jak heta adbyvałasia i chto stajaŭ za hetym? Jakaja rola ZŠA ŭ hetych padziejach? Čamu nievialikija dziaržavy robiacca ŭsio bolš niezaležnymi ŭ sučasnym śviecie? Ekvadorskija padziei analizuje levy amerykanski sacyjolah Imanuił Valerstajn.
Daŭniej u kitajcaŭ isnavała katavańnie «lin čy» — śmierć ad tysiačy parezaŭ. Usie tyja parezy byli maleńkija, ale ŭrešcie čałaviek pamiraŭ. Heta akurat toje, što adbyvajecca ciapier z panavańniem ZŠA ŭ Łacinskaj Amerycy. Apošnim maleńkim parezam (a heta sapraŭdy maleńki parez) stali ekvadorskija padziei. Ekvador — heta nievialiki kraj, što praŭda, z peŭnymi važnymi asablivaściami: jon zdabyvaje naftu. U im jość vielmi šmatlikaje karennaje nasielnictva, histaryčna adłučanaje ad ułady, i, viadoma ž, ekspluatavanaje ekanamična i sacyjalna. Jon miažuje z Kalumbijaj, dzie ŭžo na praciahu vielmi doŭhaha času idzie dy nie spyniajecca hramadzianskaja vajna i dzie Złučanyja Štaty mocna zabłytalisia ŭ svajoj padtrymcy nadta kanservatyŭnaha ŭradu. Heta taksama kraina, u jakoj ciaham apošnich dziesiaci hadoŭ try prezydenty byli skinuty z pasady ŭ vyniku narodnych paŭstańniaŭ — kožny raz heta adbyvałasia, prynamsi, pry maŭklivaj padtrymcy ŭzbrojenych siłaŭ.
U 1997 h. Abdała Bukaram, vybrany dziakujučy svajoj platformie baraćby z aliharchijaj, zamiest hetaha pačaŭ ažyćciaŭleńnie suvoraj ekanamičnaj prahramy (u adpaviednaści z rekamendacyjami byłoha ministra finansaŭ Arhientyny Daminha Kavaljo), za jakuju vystupaŭ MVF (i jakuju da taho ažyćciaviŭ u Arhientynie sam Kavaljo). Paśla dvuchdzionnaj zabastoŭki prafsajuzaŭ, studentaŭ, žanočych arhanizacyj, pravaabarončych arhanizacyj i «CONAIE» (Federacyi karennych narodaŭ Ekvadoru) ekvadorski Kanhres źniaŭ Bukarama z pasady z farmuloŭkaj za «psychičnuju niaŭstojlivaść». Nastupnyja vybary pryviali da ŭłady inšaha kanservatara, Chajme Mahuada, jaki praciahnuŭ «dalaryzavać» ekanomiku. Tady na pačatku 2000 h. čarhovaje narodnaje paŭstańnie zrynuła i jaho. Hetaje zabureńnie ŭznačaliła zhurtavańnie arhanizacyj karennaha nasielnictva i «narodnych pałkoŭnikaŭ», čyj lider Lusijo Hućjeres, na dumku Złučanych Štataŭ, byŭ źviazany z venesuelskim prezydentam Čavesam.
Siły režymu znoŭ spravilisia z sytuacyjaj. Hućjeres źjechaŭ na vyhnańnie, a vierch uziaŭ vice-prezydent Hustava Naboa. Praŭda, u vyniku čarhovych vybaraŭ u 2002 h. Hućjeres, skarystaŭšysia mahutnaj padtrymkaj arhanizacyj karennaha nasielnictva, pieramoh Naboa. Tyja vybary ličylisia pieramohaj levych. Adnak, trapiŭšy da ŭłady, Hućjeres źmianiŭ svaje pierakanańni. U 2003 h. jon naviedaŭ Vašynhton, dzie abviaściŭ siabie «najlepšym siabram Złučanych Štataŭ» u Łacinskaj Amerycy. Nieŭzabavie pradstaŭniki ruchu karennaha nasielnictva vyjšli sa składu ŭradu, a Hućjeres prapanavaŭ Złučanym Štatam novuju vajskovuju bazu i staŭ pałkim prychilnikam «planu «Kalumbija» (ačolvanaha ZŠA planu padtrymki kalumbijskaha ŭradu ŭ jaho baraćbie suprać partyzanaŭ dy, jak śćviardžajuć ZŠA, suprać narkahandlaroŭ). Ekvador taksama aktyŭna pierahavorvaŭsia sa Złučanymi Štatami nakont układańnia damovy ab volnym handli. Choć ceny na naftu spryjali dziaržaŭnamu biudžetu, ani šeleha z hetych hrošaj nie traplała vielizarnaj bolšaści nasielnictva. Apošniaj kroplaj, paśla jakoj usio heta paliłosia cieraz kraj, stała refarmavańnie Hućjeresam Najvyšejšaha sudu krainy, kab novy sud zmoh pamiłavać Bukarama, jaki nie marudziŭ viarnucca ŭ Ekvador i praz svaju partyju nadać parlamenckuju padtrymku Hućjeresu.
Tady ŭ krasaviku ŭ Ekvadory vybuchnuła čarhovaje paŭstańnie. Hućjeres abazvaŭ demanstrantaŭ forajidos — tymi, chto ŭciakaje. Demanstranty tut ža z honaram prysvoili sabie hetaje imia i praz paru dzion pieratvaryli samoha Hućjeresa ŭ forajido. Hetym razam paŭstańnie achapiła nia tolki zvyčajnych jaho zavadataraŭ — ruchi karennaha nasielnictva, ale i peŭnyja sehmenty siaredniaje klasy, jakich na bunt uźniała karumpavanaść Hućjeresa i Bukarama. Vojska znoŭ adstupiła ŭbok, a Hućjeresa źmianiŭ jahony vice-prezydent, bolš levy Alfreda Palasijo. Z taje pary my bačym supiarečlivyja adznaki novaje palityki. Palasijo pryznačyŭ umierkavana levaha katalika Rafaela Karea na pasadu ministra finansaŭ, i adnoj ź pieršych zajaŭ taho stała vykazvańnie, što, maŭlaŭ, sorak adsotkaŭ dziaržbiudžetu pojduć na vypłatu dziaržaŭnaha doŭhu, a na achovu zdaroŭja i adukacyju budzie vydatkavana tolki 2%. Chacia ŭrad zapeŭniŭ ZŠA, što jon dazvolić zastavacca ich užo isnujučaj vajskovaj bazie, ale novy kabinet nia maje namieru budavać dadatkovuju ŭzbujnienuju bazu, na što pahadžaŭsia Hućjeres.
ZŠA aściarožna pryznali novy ŭrad paśla niemałoj zatrymki. Kastra i Čaves vitali pieramieny, ale niekatoryja «revalucyjnyja hrupy» narakajuć na toje, što hetyja pieramieny niašmat čaho źmianiajuć. Čaho ž zaraz nam varta čakać? Mabyć, što hetym razam my ŭbačym vialiki spad usich prajaŭ dziejnaści, što patychajuć nealiberalizmam. Partyi karennaha nasielnictva ŭžo advajavali kolki miescaŭ u parlamencie, jakija byli stračanyja imi praz toje, što niekatoryja deputaty, vybranyja pa ich śpisach, pierajšli ŭ partyi, jakija padtrymlivali Hućjeresa.
Ekvadorskaje paŭstańnie ŭpisvajecca ŭ madel padziej, što nazirajucca ŭ Łacinskaj Amerycy voś užo dziesiać hadoŭ, asabliva paśla prychodu da ŭłady Džordža Buša. Zusim niadaŭna, kali peŭny ŭrad u Łacinskaj Amerycy razdražniaŭ ZŠA, dyk ZŠA zvyčajna davali rady jaho źmianić — prostym siłavym umiašańniem, kali nieabchodna, albo praz vykarystańnie tamtejšych vajskoŭcaŭ. Takim byŭ los Hvatemały, Daminikanskaj Respubliki, Čyli, Brazylii dy mnohich inšych. Adzinym vartym uvahi pravałam u hetych adnosinach była Kuba, ale ZŠA zdoleli mabilizavać amal usie łacinaamerykanskija krainy na supracoŭnictva ŭ izalacyi/blakadzie/bajkocie Kuby.
Z druhoha boku, za apošnija piać hadoŭ mnohija krainy Łacinskaje Ameryki pasunulisia ŭleva — praz vybary albo praz narodnyja demanstracyi, — adnak hetaje «leva» nikoli nie było «całkam levym». Pieralik niemały: Arhientyna, Brazylija, Uruhvaj, Balivija, Čyli, Venesueła. Nasamreč u našy dni ŭradu ZŠA sapraŭdy prychodzicca daspadoby ŭ Paŭdniovaj Amerycy tolki adzin urad Kalumbii. Nadoječy adbyvalisia vybary Hieneralnaha sakratara Arhanizacyi Amerykanskich Dziaržaŭ. I ŭpieršyniu ŭ historyi hetaje arhanizacyi kandydat ZŠA nia zdoleŭ vyjhrać. Meksykanski ŭrad niadaŭna pasprabavaŭ adchilić ad udziełu ŭ čarhovych prezydenckich vybaroch kandydata levaje partyi. Ale musiŭ adstupić pad narodnym ciskam u samoj Meksycy. Kuba ŭžo daŭno nie pačuvaje siabie izalavanaj u Łacinskaj Amerycy. Ništo z hetaha nie vyklikaje radaści ŭ Vašynhtonie.
Voś jany — hetyja małyja parezy. Nivodnaja z hetych dziaržaŭ, navat Venesueła, nie zajšła zanadta daloka. Adnak Brazylija zładziła ŭ Suśvietnaj handlovaj arhanizacyi bunt «vialikaj dvaccatki», jaki davioŭ arhanizacyju da faktyčnaha prypynieńnia svajoj dziejnaści. Arhientyna adkryta nie padparadkavałasia suśvietnaj finansavaj supolnaści i zdoleła istotna skaracić svaje praterminavanyja zapazyčanaści. Usieamerykanskaja asacyjacyja volnaha handlu (Free Trade Association of the Americas, abo ALCA ŭ hišpanskim skaračeńni) kocicca ŭ nikudy, darma što zastajecca pieršasnaj ekanamičnaj metaj ZŠA ŭ Łacinskaj Amerycy.
Levyja intelektuały i niekatoryja levyja ruchi ŭ kožnaj z hetych krain pierajmajucca ŭsim tym, čaho tak i nie zrabili nibyta-levyja ŭrady. Adnak ZŠA jašče bolš pierajmajucca tym, što jany narabili. Fakt, što siońnia ZŠA ŭžo nia mohuć być peŭnymi što da svajho kantrolu — u ekanamičnym, palityčnym ci dyplamatyčnym planie — nad ułasnym padvorkam — amerykanskim kantynentam. Heta i jość śmierć ad tysiačy parezaŭ — maleńkich, ale ad taho nia mienš śmiarotnych.
Z anhielskaj pierakłaŭ Siarhiej Bohdan