Kultura

Skrypka z Haradca akazałasia padrobkaj

Jaje zrabiŭ nie Stradyvary, jaje cana nie bolšaja za 100 dalaraŭ.

Skrypka z muzieja ŭ vioscy Haradziec Šarkaŭščynskaha rajona Viciebskaj vobłaści, nibyta vyrablenaja vialikim italjanskim majstram Antonio Stradyvary, akazałasia padrobkaj.
Pra heta śviedčać vyniki ekśpiertyzy, praviedzienaj śpiecyjalistami Dziaržaŭnaha muzieja historyi teatralnaj i muzyčnaj kultury Biełarusi, paviedamiła BiełaPAN dyrektar muzieja Zinaida Kučar.

Nahadajem, ekśpiertyzu skrypki, znojdzienaj u viaskovym muziei vosieńniu 2008 hoda, było vyrašana pravieści paśla taho, jak unutry korpusa instrumienta było znojdziena klajmo ź imiem Antonio Stradyvary i dataj vyrabu — 1723 abo 1725 hod. Ekśpiertyza prachodziła pavodle zamovy Ministerstva kultury.

Jak paviedamiła Z.Kučar, skrypku z muzieja ŭ Haradcy možna adnieści da hetak zvanych trafiejnych instrumientaŭ. Paśla Vialikaj Ajčynnaj vajny biełarusy vyvieźli ź Jeŭropy šmat takich skrypak. Na hetym instrumiencie, ličyć ekśpiert, ihrali na viaskovych śviatach. Jak praviła, trafiejnyja skrypki byli vyrableny na jeŭrapiejskich manufakturach u kancy XIX — pačatku XX stahodździaŭ pavodle ŭzoru instrumientaŭ viadomych majstroŭ.

Skrypka z muzieja ŭ vioscy Haradziec, vyznačyła ekśpiertyza, vyrablena ŭ pačatku XX stahodździa, i ciapier jana «ŭ vielmi drennym stanie». Jak ličyć śpiecyjalist, košt instrumienta nie pieravyšaje 100 dołaraŭ.

Z.Kučar zaznačyła, što ŭ chutkim časie muziej praviadzie ekśpiertyzu jašče adnoj skrypki, znojdzienaj na mytni ŭ Hrodnie. Detali zdareńnia ciapier rasśledujucca kamitetam pa arhanizavanaj złačynnaści i karupcyi pa Hrodzienskaj vobłaści Ministerstva ŭnutranych spraŭ. Pavodle papiaredniaj acenki, hety instrumient taksama zavodskaj vytvorčaści. Skrypka ŭ vydatnym stanie, i jaje košt moža składać pryblizna 500 dołaraŭ.

Pavodle słoŭ śpiecyjalista, zamovy na ekśpiertyzu skrypak pastupajuć u muziej prykładna čatyry‑piać razoŭ na hod. Dahetul instrumientaŭ, aŭtarstva jakich naležyć vialikim majstram, u Biełarusi nie znachodziłasia. «Siońnia znajści dobruju skrypku ŭ Biełarusi składana, bo ŭsie jany na śpiecyjalnym uliku», — zaznačyła Z.Kučar.

Marat Haravy, BiełaPAN

Kamientary

Ciapier čytajuć

U milicejskim konkursie pryhažości pieramahła amapaŭka, jakaja ŭ 2020 hodie razhaniała pratesty40

U milicejskim konkursie pryhažości pieramahła amapaŭka, jakaja ŭ 2020 hodie razhaniała pratesty

Usie naviny →
Usie naviny

U Niderłandach znajšli vykradzieny hod tamu z muzieja załaty dakijski šlem — nacyjanalnuju relikviju Rumynii1

Z 1 vieraśnia va ŭsim minskim naziemnym transparcie možna budzie raźličycca kartkaj4

Zusim novy most cieraz Prypiać pamiž Łuninieckim i Stolinskim rajonami pabudujuć u nastupnym hodzie

U babrujskaha ziefiru ź liniejki zdarovaha charčavańnia prajaviŭsia pasłablalny efiekt

ZŠA zdoleli ŭratavać svajho piłota sa źbitaha samalota ŭ Iranie. Ale byŭ jašče i druhi4

Były hiensak NATA razhladaŭ mahčymaść vyvadu vojskaŭ aljansu z krain Bałtyi, kab załahodzić Pucina4

«Dabiehałasia, karaciej». Śpiavačka Łarysa Hrybalova trapiła ŭ balnicu ź mini-insultam6

«My sami prymiem heta rašeńnie». Pucin u Kramli pastaviŭ pierad Nikołam Pašynianam pytańnie rubam, toj trymaŭsia hodna10

U Hrodnie troje školnikaŭ ździekavalisia ź inšaha padletka: padviesili za partfiel u prybiralni4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U milicejskim konkursie pryhažości pieramahła amapaŭka, jakaja ŭ 2020 hodie razhaniała pratesty40

U milicejskim konkursie pryhažości pieramahła amapaŭka, jakaja ŭ 2020 hodie razhaniała pratesty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić