Rasija źbirajecca zabaranić uvoz jašče 800 najmieńniaŭ biełaruskaj małočnaj pradukcyi. Pra heta paviedamiŭ kiraŭnik Rasspažyŭnahladu Hienadź Aniščanka.
Fiederalnaja słužba pa nahladzie ŭ śfiery abarony pravoŭ spažyŭcoŭ i dabrabytu čałavieka Rasii (Rasspažyŭnahlad) maje namier zabaranić uvoz jašče 800 najmieńniaŭ biełaruskaj małočnaj pradukcyi ŭ dadatak da raniej zabaronienych 500 vidaŭ.
«Jak pakazaŭ dadatkovy analiz, vykanańnie techrehłamientu na małako i małočnuju pradukcyju, pieraafarmleńnie dakumientaŭ na terytoryi Smalenskaj i Branskaj abłaściej pravodziłasia ź vidavočnym parušeńniem padobnaha rodu pracedur», — paviedamiŭ RIA Novosti kiraŭnik słužby Hienadź Aniščanka.
Pavodle jaho słoŭ,
u vyniku budzie adklikana 406 sanitarna‑epidemijałahičnych zaklučeńniaŭ, vydadzienych abo pieraaformlenych dla biełaruskaj pradukcyi ŭ Branskaj vobłaści. Takaja ž dola čakaje 107 zajavak na biełaruskuju małočnuju pradukcyju, jakija ŭniesieny rasijskimi pastaŭščykami ŭ Branskaj vobłaści.
Što tyčycca Smalenskaj vobłaści, to, jak paviedamiŭ H.Aniščanka, pastaŭki, ažyćcioŭlenyja pa 198 vydadzienych dazvołach, buduć prypynienyja, jašče 92 dakumienty, što znachodziacca ŭ liście čakańnia, buduć adklikanyja.
6 červienia kiraŭnik Rosspažyŭnahladu vynies rašeńnie ab zabaronie na ŭvoz u Rasiju 500 vidaŭ biełaruskich małočnych praduktaŭ z‑za taho, što na ich dahetul nie aformleny ŭsie dakumienty ŭ adpaviednaści z rasijskim techrehłamientam, što nabyŭ moc u śniežni 2008 hoda.
H.Aniščanka taksama zajaviŭ, što pieramovy ź Biełaruśsiu pa «małočnaj» prablemie naŭrad ci mahčymyja: «Što da pieramoŭ, to Rasspažyŭnahlad zmušany adklikać raniej vykazanaje pažadańnie pa pieramovach ź biełaruskim bokam, pakolki, pavodle acenak niekatorych jaho čynoŭnikaŭ, heta prablema źjaŭlajecca nadumanaj. Adciahvać našych biełaruskich kalehaŭ pa nadumanych prablemach my ličym nierazvažlivym i prosim prabačeńnia za turboty».
5 červienia premjer‑ministr Rasii Uładzimir Pucin zajaviŭ pra nieabchodnaść farmavańnia adzinych umoŭ davańnia datacyj sielhasvytvorcam Rasii i Biełarusi.
Pavodle jaho słoŭ, datacyi, jakija Biełaruś daje svaim vytvorcam celnaha małaka, dasiahajuć 24%, u toj čas jak u Rasii hetyja datacyi składajuć tolki 3%.
Premjer‑ministr paviedamiŭ, što zakranaŭ hetuju temu padčas sustrečy ź biełaruskimi partniorami i tyja vykazali hatoŭnaść abmiarkoŭvać pytańnie ab datacyjach na pieramovach. Pry hetym U.Pucin padkreśliŭ: «Ja dobra viedaju, u jakim režymie hetyja padychody vypracoŭvajucca z našymi kalehami — heta moža zaniać šmat času, tamu ja ciapier daŭ ukazańnie mytnaj słužbie sfarmulavać prapanovy, jakija b dazvolili nam stvaryć nieabchodnyja ŭmovy dla praviadzieńnia hetaha pieramoŭnaha pracesu».
1 červienia ŭ intervju bujnym rasijskim drukavanym vydańniam A.Łukašenka abvinavaciŭ Rasiju ŭ abmiežavańni pastavak biełaruskaha charčavańnia, jakoje tańniejšaje dziakujučy dziaržpadtrymcy sielskaj haspadarki.
Kamientary