Dziakuju za dobry artykuł! Jość navat sučasny muzyčny hurt łužycka-biełaruski! A jašče niechta z Radziviłaŭ padarožničajučy pa Niamieččynie vypadkova zajechaŭ na ziemli Łužyčanaŭ i pakinuŭ uspaminy pra hetu sustreču. Cikava!
srb
30.03.2024
"Darečy, navukoŭcy dahetul nie pryjšli da adnoj dumki adnosna pachodžańnia hetaha pradaŭniaha korania «srb»."
s RB. heta žart, kali što)
dočka Maksima Dizajniera
30.03.2024
cikava. dziakuj.
Bobr
30.03.2024
Niemcam v čiem to poviezło. Pośle złodiejanij 2 mirovoj vojny, był projekt nie HDR, a łužickoj sierbii
Vital
30.03.2024
Drezden - heta słavianski Drezno, a nie toje, što vy panapisali.
Čytač
30.03.2024
Cikavy artykuł. Aŭtar dobry raskazčyk, trymaŭ uvahu da kanca.
Valadzimir
30.03.2024
Chacia aficyjna śviadomych słavianaŭ-łužyčanaŭ u Hiermanii zaraz kala 60 tys. čałaviek, ale nośbitaŭ słavianskajmužčynskajhapłahrupy R1a va Ŭschodniaj Hiermanii (byłoj HDR), zhodna z kartaj na sajcie http://pereformat.ru/2020/11/tollense-battle/ - ad 20% da 65%, u siarednim 25-30% ! (dla ŭsioj FRH - 16%). Amal tracina mužčyn Uschodniaj Hiermanii pa pachodžańni - słavianie! Jany - naščadki, akramia kančatkova nie asimilavanych łužyčanaŭ, taksama zachoplenych Hiermanijaj i asimilavanych u rańnim siaredniavieččy bujnych plemiannych abjadnańniaŭ bodryčaŭ (abadrytaŭ) i lutičaŭ. Jakaja častka lutičaŭ pad niamieckim naciskam mihravała na Ŭschod, u Paniamońnie, i tam stvaryła novy narod (etnas) lutvu-litvu, a jakaja častka zastałasia na ziamli baćkoŭ, zaraz vyśvietlić, kaniešnie, niemahčyma. Ale, jak zdajecca, biassprečna, što syšli nie ŭsie, i heta aznačaje, što ŭ častki sioniašnich "biełarusaŭ" i lijetuvcaŭ, i ŭ častki sioniašnich uschodnich niemcaŭadzin prodak - zachodnija słavianie lutičy.
Rejtan
30.03.2024
Majecie racyju!
Lutavier
31.03.2024
Valadzimir, Rejtan, niet ni kakich słavian, jesť słaviano-jazyčnyje narody - chvatit duť v kriemlevskuju dudku
Lutavier
31.03.2024
NN dujet v kriemlevskuju dudku rasskazyvaja mify pro kakich-to "słavian" Niet ni kakich słavian, jesť słaviano-jazyčnyje narody. Vnimatielno posłušajtie Bałanovskoho.
Cy, čy pišy ź litaraj y
31.03.2024
Nia majecie. Pa-biełarusku majuć być „lucičy“ abo „lutyčy“.
vodzič
31.03.2024
Cy, čy pišy ź litaraj y, tolki pa-litaraturnamu. A ŭ žyvych dyjalektach nie zaŭždy jość dziekańnie i ciekańnie.
Valadzimir
31.03.2024
Cy, čy pišy ź litaraj y, pišu niepravilna (litaraturna) lutičy (ź miakkim /t/, u "lutyčy" /t/ ćviordaje) z-za razumnikaŭ i biezdapamožnych apanientaŭ, jakija mohuć "abvierhnuć" pachodžańnie nazvy litva ad lucičy - skažuć: atrymlivajecca "lucičy-lucva-licva, a treba "litva" (adnojčy takoje ŭbačyŭ nakont "lićvinaŭ" i "litvy", tamu zaŭsiody pišu litviny). I potym hetaja łuchta, hetaje absurdnaje "abviaržeńnie" raźniasiecca pa šmatlikich prafanskich hałovach. Tak što lepš adrazu "niepravilna" padstrachavacca.
vodzič
03.04.2024
Valadzimir, lucva i licva - heta dakładna nie pravilna. T pierachodzić u C tolki ŭ miakkaj formie. A miakkuju formu ŭ korni "lit/lut" jon prymaje ŭ dyjalektach ź pieranosam miakkaści (heta kali nastupny zyčny pieradaje miakkaść na papiaredni, napr. Lićvin, Jaćviah). U pryviedzienych słovach lutva/litva huk V ćviordy, a značyć navat u dyjalektach ź pieranosam miakkaści vymaŭleńnie lucva/licva heta nonsens.
Valadzimir
31.03.2024
Lutavier, tak śmiešna - biełaruskija nacyjanalisty-"antykramloŭcy" vielmi lubiać razvažać pra "bałtaŭ", jakich historyja NIE viedaje, a voś słavianaŭ, pra jakich z 5 stahodździa pačynajuć raspaviadać znakamityja staražytnyja aŭtary, adroźnivajučy ich ad ińšych narodaŭ, etničnaj supolnaściu pryznavać nie chočuć.
Tady prościeńkaje pytańnica - a jak i čamu tak atrymałasia, što hetyja šmatlikija uschodniejeŭrapiejskija narody stali "słaviano-jazyčnymi"? Chto ich navučyŭ, ci prymusiŭ razmaŭlać mienavita na hetych, vielmi padobnych słavianskich movach, a nie jakich-niebudź ińšych?? Niaŭžo Kreml, ci moža Pucin? Vidavočna, što vielmi padobnyja movy słavianskich narodaŭ - heta vynik, nastupstva (riezultat, śledstvije) ichnaha ahulnaha pachodžańnia i ahulnaha histaryčnaha losu na rańnim etapie historyi, i adpaviedna, vielmi padobnych kultur, duchoŭnych kaštoŭnaściaŭ i mientalitetu, jakija jość i zaraz.
Tak što słavianie jość , i ŭ ich ahulnaje - nie tolki mova.
Lutavier
05.04.2024
Valadzimir,a kto niemciev naučił niemieckomu, a anhličan anhlijskomu? čto za čuši vy pišietie?
A na čorta nam viedać i pieražyvać pra tych sierbałužyčan? Słavianami, žyvymi ci napałovu žyvymi, niachaj kłapociacca słavianie, a my - bałty, rodnyja pa kryvi litoŭcam i jaćviaham. Pra prybałtaŭ raskazvajcie!
Biełarus
31.03.2024
Vasilok, ja movu sierbałužyčan razumieju, značyć, my adnaho korania.iu ź imi. A movu letuvisaŭ, łatyšoŭ, estoncaŭ nie. Značyć, u ich inšaje pachodžańnie. Naŭradci letuvisy pračytajuć u hetym artykule słovy z movy sierbałužyčan. Jany navat statut VKŁ nie mohuć pračytać. Jaki my svabodna čytajem praz 500 hadoŭ.
Valadzimir
31.03.2024
Vasilok, jak bačna, Vy prapuścili ŭsiu infarmacyju, što źjaŭlałasia ŭ kamientarach, nakont "bałtaŭ". Dyk voś nahadaju, što sioniašnija "bałty", lijetuvcy i łatyšy - heta sumieśprasłavianaŭ (hapłahrupa R1a) i vuhra-finaŭ (paŭdniovabałtyjskaje adhalinavańnie hapłahrupy N1c1) prykładna paroŭnu - pa 40%! Heta značycca "bałty" - jašče bolšyja vuhra-finy, čym ruskija, u jakich hapłahrupa N1c1 składaje u siarednim 20% (na poŭnačy Rasiei - značna bolš - zdajecca, da 40%). Što da "zachodnich bałtaŭ" jaćviahaŭ, to, miarkujučy pa ŭsiamu, jany pachodziać ad hotaŭ - na zachadzie Biełarusi, dzie žyli jaćviahi, skandynaŭskaja hapłahrupa I1 składaje 10% (u siarednim - 6%) Hladzicie artykuł "Biełorusy: etnohieniez i śviaź s druhimi słavianskimi narodami s pozicii DNK-hienieałohii" http://innosfera.by/node/1835
Znaŭca
31.03.2024
Valadzimir, hrupa R1a jakraz i jość protabałckaja, daražeńki, pačytajcie što-niebudź jašče aproč Sakretnych Isśledavanij :)) Pra jaćviahaŭ ad hotaŭ taksama bred sivoj kabyły. Vy tak lubicie niemcaŭ? Dzied u Dyrlevanhiera słužyŭ? )))
vodzič
03.04.2024
Valadzimir, nie razumieju vašuju terminałohiju - prodkaŭ sučasnych bałtaŭ nielha nazyvać protosłavianami, bo słavianami jany tak i nie stali. Byli bałty. Pieršaja častka z jich stała słavianami. Druhaja była kołonizovana słavianami (pieršymi). Treciaja častka aśsimilavała ŭ sabie finaŭ (letuvisy i łatvijcy). Čaćviortaja časta była aśsimilavana finami (estoncy).
Lutavier
05.04.2024
Valadzimir, ja vižu vy łučšie Bałanovskoho raźbirajetieś v voprosach jesť słavianie ili niet )))
Maksim Dizajnier
31.03.2024
Jasno-poniatno. Buduŝije Donieckije i Łuhanskije riesubliki.
Jura
31.03.2024
Na dumku ukrajinśkich linhvistiv,z usich słov"ianśkich mov najbližčoju do ukrajinśkoji je nižńołužićka,.potim ź minimalnim vidrivom jdie biłoruśka
Biełarus
31.03.2024
Jura, tak. Ja taksama takoje čytaŭ.
Ŝastnyj
31.03.2024
Jura, čuš, etot jazyk boleje blizok je polskom i čiešskom.
vodzič
31.03.2024
[Red. vydalena]
Vikipiedyja
31.03.2024
Nižniełužickij jazyk:
dobry «chorošij», stary «staryj», niski «nizkij»; (pa-našamu dobry, stary, nizki);
Vierchniaja Łužyca. Voś jak žyvuć apošnija karennyja słavianie Niamieččyny
s RB. heta žart, kali što)
Naŭradci letuvisy pračytajuć u hetym artykule słovy z movy sierbałužyčan. Jany navat statut VKŁ nie mohuć pračytać. Jaki my svabodna čytajem praz 500 hadoŭ.
etnohieniez i śviaź s druhimi słavianskimi narodami s pozicii DNK-hienieałohii" http://innosfera.by/node/1835
dobry «chorošij», stary «staryj», niski «nizkij»; (pa-našamu dobry, stary, nizki);
běły «biełyj», bosy «bosoj», chory «bolnoj»; (bieły, bosy, chvory);
drjewjany «dierieviannyj», słomjany «sołomiennyj», swinjecy «śvinoj»; (draŭlany, sałamiany, śviniačy);
kupowaś «pokupať», biś «biť», braś «brať», byś «byť», pisaś «pisať», měś «imieť»; (kuplać, bić, brać, pisać, mieć).