Ale buldozieram źnieśli žyćcie dziasiatkaŭ kali nie socień tysiač čałaviek.
Kahości bolš niama, u kahości zaraz adbirajuć hady žyćcia i zdaroŭja, chtości biažaŭ pakinyŭšy ŭsio svajo žyćcio. Zrujnavali budučyniu. Zrujnavali mahčymaści. Zrujnavania brukavanka - heta ŭžo vynik.
Ź pierśpiektyŭnaj krainy pieratvarycca ŭ krainu-čarhu pa apastyl dy jeŭrapiejskuju vizu. Zamiest zvyčajnych čałaviečych maraŭ - mara zrešty prosta žyć.
Navošta? Chto vyjhraŭ ad hetaha?
Prajhrali ŭsie. Nichto nie vyjhraŭ, navat AMAP, Baskaŭ, Aleksin, ci sam Łukašenka. Va ŭsich žyćcio stała składanym, u bolšaj ci mieńšaj stupieni. Biessensoŭnaść hvałtu i represij uražvaje nie mienš za sami represii.
A brukavanka... Bolš niama kamu jaje ŭratavać...
Bondar
18.07.2022
Režymu, jaki prahnie zdać krainu ŭ łapy pucina, historyja heta pieraškoda, tamu i źniščajuć jak tolki mohuć.
SHOS
18.07.2022
Da čio chotieť ot etich tupych rano, horrano, ispołkomov, podispołkomov, nadispołkomov, okołoispołkomov i tak daleje. Nado asvoić hrošy, fasady pakrasić, darohu prałažyć. Budzić krasiva i v plitačkie vsie. Hrošy sami siebia nie osvojat. Džili sama siebia nie kupit. Ciemient na dačie sam nie pojavitsia
Nord
18.07.2022
U Stoŭbcach nie tolki brukavanku źniščyli, a hetak ža stary draŭlany kinateatr, budynak Kirmašu, architekturny vyhlad staroha budynka Banka.
Nasielnictva barbaraŭ, jakim nie patrebna histaryčnaja pamiać i historyja. Barbary!
Ułady ŭ Stoŭbcach pasprabavali supakoić hramadskaść, aburanuju źniščeńniem brukavanki. Atrymałasia jak zaŭsiody
Nado asvoić hrošy, fasady pakrasić, darohu prałažyć. Budzić krasiva i v plitačkie vsie.
Hrošy sami siebia nie osvojat. Džili sama siebia nie kupit. Ciemient na dačie sam nie pojavitsia