Kamientary da artykuła

Słučak: Moŭnaja palityka BNF u 1990-ja była vielmi pamiarkoŭnaj, ja ź joj nie zhodny

  • Imia
    13.11.2024
    Absalutny krasunčyk. A toje, što dziejnyja ludzi ź jasnym rozumam vymušanyja pačuvacca na Biełarusi biełymi varonami, šmat što kaža pra ciapierašni stan jaje nasielnictva.
  • PIATRO
    13.11.2024
    Da, davajtie opiať na tie žie hrabli. 30 let uničtožali, za połhoda vierniem. Tolko płavno, nienasilstvienno, postjepienno, s motivacijej i nie za odin hod, tohda jesť šans viernuť biełoruskij jazyk i sdiełať jeho №1.
  • Imia
    13.11.2024
    PIATRO, nie pierajmajciesia, pakul biełarusami nie staniecie, łukašenki nia syjduć. A ŭžo jany advučać vas ad rasiejščyny nie prymucca.
  • Josik
    13.11.2024
    PIATRO, prahrama BNF była raźličana na 10 hadoŭ, ale i heta vielmi napužała tutejšych. U BDU na mižnarodnych znosinaŭ za 5 hadoŭ maješ vyvučyć kitajskuju/iaponskuju/piersidskuju, a my tuju, što čuli ź dziacinstva dy ŭ škołach vyvučali, nie možam.
  • Moŭny inspEktar
    13.11.2024
    "Jak i ŭ razmovie ź inšymi słavianami," Nie, Ihar, biełarusy choć i słavianamoŭnyja, ale nie słavianie pa pachodžańniu.
  • %
    13.11.2024
    Nie było nijakaj moŭnaj palityki. Tak, pryniali zakon ab dziaržaŭnaj movie, ale pa sutnaści mova nie była uviedziena ŭ hramadstva, i nichto asabliva tym pa sapraŭdnamu nie pierajmaŭsia. Ale i takoj palityki BIEZ ANIJAKAJ palityki było dastatkova kab hramadstva abrabiłaś pa samaje nie bałuj i pačało zmahacca suprać ułasnaj movy i spadčynny, dazvalajučy movie być muzejnym ekspanatam - nie bolej. Toje i da sieńnia tak. I da sieńnia z usich bakoŭ hučyć - mova kiepska, mova pravincyjnaść, mova duraść. Lapiej Čechaŭ, lapiej Dastajeŭski, lapiej Maskva, lapiej ruski śviet
  • Žora
    13.11.2024
    Usio słušnyja rečy kaža, tolki pra zvaroty da čynoŭnikaŭ u siońniašnich umovach naiŭna. Nie ź Biełarusi, nie ad svajho imia, i z adrasu, dzie nie žyvieš, ich dobra pisać, ale ŭ Biełarusi.. kali navat tych, chto prosta padpisaŭsia za Babaryku, pazvalniali z kirujučych pasad - prosta za sam fakt podpisu... to adsyłka zvarotaŭ u dziaržstruktury, dzie ŭ kožnaj jość ideołah, jaki u svaju čarhu maje numarok u KDB mienavita na taki vypadak, kali dzieści ŭźniknie ačah "nacyjanalizmu".. voj, naiŭna dumać, što heta biaśpiečna i što režym nie biare "na ałovak" kožnaha takoha pisaciela.
  • Jami
    13.11.2024
    Adzinaja dziaržaŭnaja. Ale nie pieraškadžać inicyjatyvam, kali ludzi buduć chacieć stvarać sadki, škoły ci biznesy na inšych movach.
  • JJ
    13.11.2024
    Heta toj Słučaj, jaki kazaŭ, što ŭ jaho vyklikajuć ahidu ruskamoŭnyja biełarusy? Dziakuj bohu, upłyŭ takich dziejačaŭ na moŭnuju palityku ŭ Biełarusi minimalny.
  • Biełarus
    13.11.2024
    JJ, A što jon nia tak skazaŭ? Ci tabie lepš fizičnaja zaŭvaha ad umoŭnych palakaŭ ad jaho možna patrapić u špital?
  • Aleks Ždan
    13.11.2024
    Nie mahu ŭjavić sabie, kab hramadstva, jakoje navat u 2020 hodzie nie navažyłasia na ahulnacyjanalny strajk, namiotavaje miastečka kala minskaj viaźnicy i inšyja prapanavanyja formy mirnaha supracivu raptam pačało burliva pratestavać, kali vyjdzie zahad ab pieravodzie ŭsich dziaržaŭnych instytucyj na biełaruskuju movu ciaham šaści miesiacaŭ. (Padkreślu, dziaržaŭnych, bo demakratyčny ŭrad nie budzie leźci ŭ pryvatnaje žyćcio ŭ takich pytańniach - razmaŭlajcie choć na suachili). Tamu zhodny z pavažanym śpikieram, biełarusizacyju budzie pravieści lohka, i jaje treba pravodzić rašuča. Heta pytańnie nie prosta nacyjanalnyj biaśpieki, ale nacyjanalnaha vyžyvańnia.
  • .
    13.11.2024
    Narmalnaja była moŭnaja palityka ŭ dziaržavy ŭ toj čas. Viedamstvy dynamična pieravodzili dakumienty na biełaruskuju movu, čynoŭniki vyvučali, nichto nie nyŭ.
    Heta byŭ dobry pačatak i pravilny napramak ruchu. Tolki času było zusim mała. Paśla 94-ha niekatoryja pracesy jašče praciahvalisia pa iniercyi, a paśla ŭsio.

    Pytańnie intervjujera: "BNF straciŭ papularnaść nie ŭ apošniuju čarhu praz toje, što zanadta piedalavaŭ moŭnaje pytańnie".
    Nie tak. Hublaŭ papularnaść nie z-za taho, a z-za asabistych jakaściej Paźniaka, jakija i tady ŭžo prajaŭlalisia (kosnaść, pycha, pošuk vorahaŭ siarod svaich). Vybarščyki byli tym rasčaravanyja, sychodzili da Šuškieviča.

    > "kraina moža zachavacca i adnavicca tolki pry ŭmovie, što ŭ jaje jość historyja, kultura i mova. Biez hetaha nie budzie pieramohi, što i pakazaŭ dvaccaty hod. ... Byli ściahi, ale nie było movy."

    I hetaha niedastatkova. Ściahaŭ nie chapiła, a mova dapamahła b? Usio roŭna ŭ tym supraćstajańni pryjšłosia b zadavać pytańni nie pra simvały i kulturu, a hruba - pra bałans tankaŭ, samalotaŭ, bajcoŭ z abodvuch bakoŭ.

    Astatniaje ŭ artykule, u tym liku asabisty vybar Słučaka - słušna, hodna.
  • 2020
    13.11.2024
    ., Pytańnie intervjujera hučała pa-inšamu: "Jość mierkavańnie, što ŭ svoj čas BNF straciŭ papularnaść nie ŭ apošniuju čarhu praz toje, što zanadta piedalavaŭ moŭnaje pytańnie", a nie "BNF straciŭ papularnaść", jak vy pišacie.
  • Imia
    13.11.2024
    ., > Ściahaŭ nie chapiła, a mova dapamahła b? Usio roŭna ŭ tym supraćstajańni pryjšłosia b zadavać pytańni nie pra simvały i kulturu, a hruba - pra bałans tankaŭ, samalotaŭ, bajcoŭ z abodvuch bakoŭ.

    Vaša eee… naiŭnaść prosta zachaplaje. A jak ža bałtyjcy ŭ svoj čas adnavili niezaležnaść biez samalotaŭ?
  • .
    13.11.2024
    Nu tak, jon prasiŭ prakamientavać hetaje mierkavańnie i ŭ pačatku ja skaraciŭ słovy "u svoj čas". I? Kali heta mocna źmianiła sens, prašu prabačeńnia. Chacia pakul nie razumieju, jak. Žadaŭ zachavać hałoŭnaje. Cytata pra 2020-j taksama nie całkam, bo praściny pisać u kamientach taksama niapravilna.
  • .
    13.11.2024
    Naiŭna mierkavać, što movy dastatkova dziela pieramohi.
    Kali SSSR byŭ užo słaby, usie byłyja respubliki atrymali niezaležnaść, nie tolki krainy Bałtyi. Ad movy nie zaležała.
    Kali SSSR byŭ mocny, to ŭ supraćstajańni tankaŭ i śviadomaści vyjhravali tanki. Prykład ČSSR 1968 hod.

    Vaš scenaryj pieramohi ŭ 2020-m? Źmianiajem adzin faktar: pratestoŭcy zaraz viedajuć biełaruskuju movu. I voś zamiest ruskamoŭnych (pieravažna) pratestoŭcaŭ suprać AMAPa biełaruskamoŭnyja. Taksama biazzbrojnyja. Što dalej? AMAP nie budzie chapać i zabivać?

    I kali łaska, pa spravie. Biez zvyčajnych svaich trolinh-štampaŭ ruskaha śvietu ("vaša ... zachaplaje", "mnie vas žal" i h.d.). Kali razmaŭlajecie ab kultury, trymajcie ŭzrovień.
  • žeŭžyk
    14.11.2024
    Imia, bałtyjcam zbolšaha pašancavała. Mahło stacca i tak, jak u Małdovie ci Čačni. I nie apošnim faktaram była padtrymka z boku biełarusaŭ, bo biełarusy ŭ 1990 hodzie admovilisia ŭdzielničać u kramloŭskim śpiektakli z terytaryjalnymi pretenzijami na Vilniu.
  • Imia
    14.11.2024
    ., nie "atrymali", a dekłaravali i adstajali nasupierak voli akupanta. A potym - jašče j utrymali, nie addaŭšy pieršamu prajdziśvietu. Viadoma ž, spatrebiłasia spałučeńnie faktaraŭ, ale ludzi byli padrychtavanyja da padziej usim svaim hodnym i kulturna adasoblenym ad rasiejskaha skoctva žyćciom.

    Moj “scenar” prosty: kali b nasielnictva parupiłasia b ab tym, kab stać nacyjaj, to da 20-ha hodu užo b zabyli, što byŭ taki Łukašenka. A oś kali jano na 80% zmankurtyzavanaje, i ličyć svaju rasiejščynu normaj, to nijakija "samaloty" jamu nie dapamohuć.

    Bo hetaje nasielnictva užo navat mieła Niezaležnaść, i dzie jana ciapier? Jakija “samaloty” vykarystaŭ Łukašenka, kab adbić u paddanych achvotu da hodnaha žyćcia? Taho, što pa-za ramkami maskoŭskaha televizara? Rytaryčnaje pytańnie. Bo bolšaść takoha žyćcia nikoli i nie prahnuła. A vy kažacie, što Paźniak niekaha tam adšturchnuŭ. Dy dla bolšaści jon byŭ fašysckim palicajem, tamu što ŭ televizary tak skazali. A kali b było nia tak, to zamiest adnaho "drennaha" Paźniaka, było b 20 roznych na luby hust, jak u bałtyjskich susiedziaŭ.

    Inšymi słovami, vypadkovy čałaviek nie moža vyjści na Alimpijadu i raptam apynucca na pjedestale. Miedal zasłuhoŭvajecca PAPIAREDNIM žyćciom spartoŭca. Sukupnaściu jahonych ŠTODZIONNYCH vybaraŭ. A kali toj spartoviec hadami buchaŭ, i ačuniaŭ tolki na starcie, to marna potym suciašacca bajkami pra kiepskaha treniera i padkuplenych sudździaŭ.

    P.S. A vy b svoj KDB-radar lepš adkalibravali, kab pamienš čarnarocić u kamientarach. Kali łaska.
  • .
    20.11.2024
    (Praciah, bo tred zanadta hłyboki)
    Jak nie pra toje? Ja z samaha pačatku kažu, što "M. nie dastatkova" (1). A vy "abviarhajecie" toje, dakazvajučy, što "M. nieabchodna" (2).
    Voś kali sapraŭdy "adužyli łohiku" i majecie razumieńnie ŭ "dastatkovym" i "nieabchodnym": niaŭžo (1) i (2) supiarečać adzin adnamu?
  • .
    14.11.2024
    Nacyjanalnaja mova - kaštoŭnaść dla ludziej i dziaržavy, ale słabaść SSSR była tady hałoŭnym vyrašalnym faktaram.

    Razvažańni pra "zasłuhu miedali" - typovyja dla tych, chto prytrymlivajecca kahnityŭnaha skažeńnia "viera ŭ spraviadlivy śviet". Kvazirelihijnaja sproba apraŭdać, čamu čałaviek (narod) "atrymlivaje" toje, što nibyta "zasłuhoŭvaje" svaimi ŭčynkami. Ź jaje vynikaje i ckavańnie achviar: achviar kryminalnych spraŭ hvałtu i inšych, invalidaŭ, akupavanych narodaŭ i h.d.

    Łukašenka vyskačyŭ u inšaj palityčnaj płoskaści: jak papulist, "zmahar" z kamunistyčnaj namienkłaturaj i karupcyjaj. Faktar movy nie syhraŭ u vybary "papulist" abo "nie papulist" (i ŭ krainach Bałtyi, u Polščy vybirali i papulistaŭ, i byłych kamunistaŭ, na što mova nie ŭpłyvała). A paśla 94-ha narmalnych vybaraŭ i refierendumaŭ užo nie było.
  • Again
    14.11.2024
    ., rečaisnaść admaŭlajecie vy, a "kahnityŭnaje skažeńnie" - u mianie? Brava.
  • .
    14.11.2024
    Rečaisnaść u tym, što ŭ supraćstajańni movy z tankam vyjhraje tank.
    Pry hetym mova, nacyjanalnaja śviadomaść i jednaść papiarednija šancy na pieramohu pavyšajuć, ale nie harantujuć zusim.
    Tut było b vielmi darečy, da miesca viarnuć vam vaš (nie tolki asabista vaš) arhumient pra "ružovych adnarohaŭ". (Ale ja jaho nie vielmi lublu).

    U artykule Słučak śćviardžaje, što ŭ 2020-m dla pieramohi bolšaści nie chapiła nacyjanalnaha stryžnia i movy. Ja sumniavaŭsia, što movy dastatkova. Vy abviarhajecie, ale zamiest scenaryja pieramohi z movaj u 2020-m pieranosicie ŭvahu na 1990-y.
    Kab vieści dyskusii, treba mieć intelektualnuju česnaść i nie skažać tezis. Kahnityŭnyja skažeńni i łahičnyja pamyłki prydumaŭ nie ja, u interniecie infarmacyi dastatkova dla samaraźvićcia, sapienti sat.
  • Again
    14.11.2024
    ., Rečaisnaść u tym, što na stadyjonie pieramahajuć nie randomnyja minaki, a padrychtavanyja spartoŭcy. A taksama, ŭ tym, što ŭsie narody rehijona, jakija taho sapraŭdy žadali, skarystalisia raspadam saŭka kab pazbavicca rasiejščyny prynamsi ŭ palityčnym žyćci i ciapier žyvuć volna i niezaležna. Voś takija “ružovyja adzinarohi”.

    Tyja ž, što dziejničali nierašuča, kštałtu Małdovy dy Ŭkrainy, ciapier ledź z-pad Maskvy paśpieli vyskačyć. A nasielnictva Biełarusi pieravažna nie toje što nierašučaje, jano jeść, pje i dychaje maskoŭščynaj. Tamu nijakaja svaboda ŭ bližejšaj pierśpiektyvie jamu nie pahražaje.

    Bo, kab žyć hodna siońnia, treba vyleźci z russkoho mira pazaŭčora. A taho pieravažna i dahetul nie adbyłosia. A ŭ ruskamirnych adno tolki chapaje rozumu dekadami musolić žujku pra kiepskaje načalstva, jakoje ich “akupavała”.

    Mienavita heta maje na ŭvazie Słučak, kali razhornuta i hruntoŭna adkazvaje na pytańnie. A nie vašuju z tutejšymi prymityŭnuju vysnovu “movaj samalot nie spyniš”.

    Ja ŭžo maŭču pra toje, što nie było nijakich samalotaŭ ani ŭ Miensku, ani na Majdanie. Jak i samich majdanaŭ u 21-m stahodździ tam, dzie pra niezaležnaść dobra padbali zahadzia.
  • .
    14.11.2024
    U artykule dakładna pra vystup suprać sistemy ŭ 2020-m i čaho nie chapiła, kab pieramahčy (movy).

    U vas inšaja dumka, svaja.
    Darečy, što sami rabili ŭ 2020-m, 1994-m? U jakim hodzie pierajšli na biełaruskuju movu? (Možna biez asabistych padrabiaznaściej, ananimna).
  • Again
    15.11.2024
    ., I Słučak kaža pra 20-ty. U padobnaj situacyi ukraincy pieramahli, bo mieli nacyjanalnuju śviadomaść i bilisia za abrany cyvilizacyjny bok, a nie suprać Janukoviča. Paraŭnajcie z prezidentkaŭskim “nie zastavlajcie mienia diełać hieapalitičieskij vybar” uzoru 21-ha hoda…

    Kali chto pierajšoŭ, nie maje nijakaha praktyčnaha značeńnia. Što maje - heta što elitam i nasielnictvu rabić siońnia i zaŭtra, kab paślazaŭtra nie prasrać šaniec nanova. Piać hadoŭ paśla "abudžeńnia" pieravažna vylacieli ŭ trubu.
  • .
    15.11.2024
    Va Ukrainie taksama relevantna toje, što ja kazaŭ: dla pieramohi adnoj movy niedastatkova, važny bałans sił: tankaŭ, samalotaŭ, bajcoŭ z abodvuch bakoŭ.

    Nie adkazali, što rabili sami ŭ 2020-m, jaki byŭ vaš scenaryj pieramohi, na ŭdzielnikaŭ padziej łajeciesia mientoŭskimi pahaniałami ("nievierahodnyja" ŭ ździeklivaj kanatacyi). Zvyčajna takija tady ničoha nie rabili, davali krytyku biez ułasnaha płana dziejańniaŭ i ŭłasnaha prykładu.
    Słučak u artykule pieražyvaje za pieramohu ŭ 2020-m. Vy nie. U tych, chto sam nie žadaje pieramohi, u kaho "nie balić", u tych niama paśladoŭnaści i maralnaha prava na krytyku.

    Nie adkazali, kali sami pierajšli na biełaruskuju movu. Ź inšych vašych vykazvańniaŭ uskosna možna zrabić vysnovy, što nie vielmi daŭno. (Zrazumiejcie mianie vierna: ja biez usialakich pretenzij, jak i da tych, chto zaraz u 2024-m jašče nie pierajšoŭ.)
    U vašych "scenaryjach" paproki da abstraktnych "ich", "narodu", "usich", jakija pavinny byli być biełaruskamoŭnymi jašče ŭ 1990-yja. A da sabie ŭ tyja hady pytańniaŭ nie majecie. I tut atrymlivajecca, što taki ślapy ehaizm zaminaje paśladoŭnaści i admianiaje maralnaje prava na krytyku.
  • Again
    15.11.2024
    ., Vy ŭparta praciahvajecie błytać nacyjanalna-vyzvolnicki ruch z haračaj fazaj nacyjanalna-vyzvolnaj vajny. Navošta?

    Całkam imavierna, pieršaje ŭ niejki momant moža zapatrabavać druhoha, choć i nie abaviazkova. Ale biez nacyjanalnych kultury i movy niemahčyma navat pieršaje. Ci heta nie vidavočna?

    Astatnija "zaŭvahi" praminu, bo tam užo achinieja niejkaja pajšła.
  • .
    15.11.2024
    A chto spračajecca z takoj farmuliroŭkaj i jak jana abviarhaje majo śćviardžeńnie, što ŭ čas pratestaŭ, abo, jak kažacie, nacyjanalna-vyzvalenčaj vajny, tolki movy niedastatkova dla pieramohi?
    Kali spračajeciesia z tezisam "A", treba dakazać "A niavierna", a nie tezis "B".

    Pytańni i zaŭvahi pra ŭłasnyja dziejańni ŭ 1990-ch, 2020-m krytyčnyja, kab nie vyhladać psieŭda-prarokam ź vialikaj pychaj. Lubaja pretenzija "biełarusy rabili nie toje" tyčycca i aŭtara pretenzii-biełarusa. Na hetym "režucca" 99% savietčykaŭ.
    Kali čałaviek pryncypova nie razumieje hetaha słabaha miesca, jon prosta zvyksia stavić sabie vyšej za inšych.
  • Imia
    15.11.2024
    ., a što, u 20-m była adrazu vajna za niezaležnaść? Ci ŭsio ž niahiehłaja sproba "dimakratizacyi" biez nacyjanalna-vyzvolnaha źmiestu? Dla pieršaha nieabchodnyja nacyja i samaloty, a dla pośpiechu druhoha - chapiła b i najaŭnaści nacyi. Viedajecie, vy možacie vykručvacca doŭha, ale ž nie biaskonca.

    Svaje ž pavučeńni vy možacie prapanavać tym, chto adčuvaje ŭ ich patrebu, abo zapchnuć sami viedajecie, kudy.
  • .
    15.11.2024
    Dla "demakratyzacyi" nie chapiła b najaŭnaści sfarmavanaj nacyi. Pačynali z prykładu Čechasłavakii 1968 h.: Nacyja jość, mirnaje žadańnie demakratyzacyi jość, bałans sił vajskovych nie na karyść narodu. Pieramohi niama.
    U łohicy kali fakt nie supadaje z teoryjaj, teoryja abviarhajecca.

    Što za "dimakratizacyja"? Vy ličycie, što dziciačym kavierkańniem proźviščaŭ, terminaŭ niejak prynižajecie ich? Dziciačy padychod, zapazyčany ad Łukašenki i Azaronka. (I tyja ž terminy im nie padabajucca).
    Nie pavažajecie demakratyčnyja kaštoŭnaści: parłamient, vybary i h.d.? Za novy aŭtarytaryzm, novuju chuntu, tolki nacyjanalnuju?

    Ludzi z AUV (adčuvańniem ułasnaj važnaści) nie adčuvajuć nienarmalnaść svajho ehaizmu, u hetym i prablema.
    Mova, nacyjanalnyja kaštoŭnaści heta sacyjalnyja fienomieny. Ehaisty ź niedachopam empatyi i refleksii ŭvohule drenna razumiejuć sacyjalnyja prablemy, bo nie mohuć pahladzieć na ich z roznych bakoŭ, nie tolki svajho. Adsiul i niedarečnaść idej takich tearetykaŭ.
  • Again
    15.11.2024
    ., I što musić dakazać prykład z ČSSR-68? Asabliva pry najaŭnaści inšych, paśpiachovych kiejsaŭ, u tym liku i z toj ža ČSSR naprykancy 80-ch.

    Dimakratija - heta takaja zabava nievierojatnych. Małpavańnie praktyk cyvilizavanaha śvietu ludźmi, jakija pakul navat pytańnie ŭłasnaj niezaležnaści nie vyrašyli. Vyhladaje hetak ža kamična, jak kali biespracoŭny kuplaje ŭ kredyt płaźmienuju panel.
  • .
    16.11.2024
    Ja ž rastłumačyŭ pra 1968. Kali nie razumiejuć, niejak abviarhajuć abo pierapytvajuć, a nie ŭklučajuć "ślapoha". A aksamitnaja revalucyja 1989 jak raz prykład, kali pry tych ža ŭmovach (jednaść nacyi, mova, žadańnie demakratyzacyi) bałans sił byŭ na karyść pratestoŭcaŭ: SSSR nie pasłała vojski - i pieramoha.

    Vašy razvažańni "što dakazvaje admoŭny kejs pry najaŭnaści paśpiachovych" pryadčyniŭ dla mianie biezdań. Pieršy raz z takim sustrakajusia ŭ takim vidavočnym vyhladzie. Dla vas dastatkova, kab teoryju (viersiju, praviła) paćviardžali niekatoryja fakty, a fakty, jakija jaje abviarhajuć, prosta adkidvajucca.
  • Again
    16.11.2024
    ., 1. Ci vy razumiejecie kancpepcyju nieabchodnaj dla niejkaha zdareńnia pieradumovy?

    2. Na ŭsiaki vypadak, jaki ŭ vas IQ? Možna bieź intymnych detalaŭ, ale - ci siahaje jon 100?
  • .
    16.11.2024
    125-145, Sulture fair IQ test.
    Ale hetaha nie dastatkova, kab zrazumieć, što napisana ŭ p.1 :) Nie chapaje 2-3 słoŭ minimum.
    Dla ahulnaj hleby razvažańniaŭ treba chacia b mieć razumieńnie mietadaŭ abviaržeńnia tezisaŭ, z padručnika łohiki (a ja sprabavaŭ adsyłać ažno da čajnika Raseła i kahnityŭnych skažeńniaŭ).
    "Usie lebiedzi biełyja" abviarhajecca faktam nazirańnia "čornaha lebiedzia", a nie "nu nie, voś nastupny lebiedź bieły, značyć, usio roŭna ŭsie jany biełyja".
  • Again
    16.11.2024
    ., tady što mienavita vyklikaje ŭ vas ciažkaści z razumieńniem słučakaŭskaha tezisa: "Značny rost nacyjanalnaj samaśviadomaści, jaki prajaŭlajecca, miž inšym, u raspaŭsiudžannaści nacyjanalnaj movy jak istotnaha kampanienta nacyjanalnaj kultury, źjaŭlajecca nieabchodnaj (choć i nie zaŭsiody dastatkovaj) pieradumovaj pośpiechu nacyjanalna-buržuaznaj revalucyi"?

    Jakraz toj, jakuju sprabavali imitavać u 20-m nievierojatnyje. Biespaśpiachova, bo nacyjanalnaha składnika, jak i šmat čaho inšaha, ŭ joj nie było.
  • .
    16.11.2024
    Z takoj farmuliroŭkaj ja nie spračajusia (*).
    Pry hetym jon sam takoha nie kazaŭ. Maja zaŭvaha była da inšych słoŭ. Pa sutnaści, vy karektujecie jaho słovy z ulikam majoj pieršapačatkovaj zaŭvahi pra niedastatkovaść movy jak vyrašalnaha faktaru pieramohi.
    Voś takaja manipulacyja, pradać mnie majo ž.

    * Marksisckija terminy XIX st. ja b padšlifavaŭ. Jak i azaronkaŭskaje brydoćcie pra "nievierahodnych" (voś ź im vy bolš parazumieńnia znojdziecie).
  • Again
    16.11.2024
    ., tolki tak jaho i možna razumieć, bo ničoha inšaha tam niama: "Biez hetaha nie budzie pieramohi, što i pakazaŭ dvaccaty hod.".
  • .
    18.11.2024
    1. Kali, pa-vašamu, i ŭ jaho tekście zakładziena vašaja ahavorka pra niedastatkovaść movy jak vyrašalnaha faktaru pieramohi, tady navošta było z samaha pačatku spračacca sa mnoj?

    2. Kali ŭvažliva pačytać jaho dalej, jon faktyčna i nie śćviardžaje pra movu jak abaviazkovy faktar pieramohi.
    "Ściah mohuć zabrać, ciabie — raspranuć i pasadzić u turmu, ty budzieš tam u kašmarnych umovach. Ale kali ŭ ciabie ŭ hałavie tvaja mova i razumieńnie taho, chto ty, ciabie nichto nie złamaje."
    "Nie złamaje za kratami" - heta ŭ lepšym vypadku tolki maralnaja pieramoha, a nie poŭnaja ŭ (vaša terminałohija) "nacyjanalna-buržuaznaj revalucyi".

    P.S. Dla purystaŭ: "złamaje" u słoŭnikach adsutničaje, "złomić" jość.
  • Again
    18.11.2024
    ., 1. Jak navošta? Bo vy imknieciesia zabałbatać čotkuju jasnuju ideju sp. Słučaka. Dadajecie ŭ kołbu pabočnaj muci, pakul nie atrymajecca ŭlubionaje hubiernskaje "nada była kamniami kidać v mientov, tahda b pabidili".

    2. Maralnaja pieramoha nikudy nikomu nia ŭpiłasia. Cytata vidavočna pra hartavańnie i tryvańnie da nadychodu spryjalnych dla pieramohi umovaŭ zamiest kryvadušnaha lamantu "my uže pabidili" z dalejšym pierahortvańniem staronki.

    Što z vami nia tak?
  • .
    18.11.2024
    Voś iznoŭ błazienstva. Vy vierycie, što vanitoŭnaje kavierkańnie słoŭ, pad łukašenku/azaronka, robić vas vyšej za surazmoŭcu?
    Pycha pra IQ, a sami na ŭzroŭni IQ40. Zaŭsiody, kali tupik, zamiest abviaržeńnia realnych arhumientaŭ zajmajeciesia abviaržeńniem brudnych, prydumanych samastojna za surazmoŭcu. Bo tak praściej.
    p.1. Movy niedastatkova dla pieramohi. Skazaŭ ja spačatku, da vas dajšło praz 10 (!) adkazaŭ, vydajacie za svajo.
    p.2. I toje, što movaj nibyta možna dasiahnuć realnuju pieramohu, tut u Słučaka niama.
  • Again
    18.11.2024
    ., Miarkuju, vašyja prablemy z farmalnaj łohikaj hłybiej, čym padavałasia. Dla pačatku nievialički test na razumieńnie napisanaha. Dadzieny siłahizm:

    a) Pieradumova A źjaŭlajecca nieabchodnaj dla padziei X.
    b) Pieradumova A adsutničaje.

    Zychodziačy ź jaho, jakoje śćviardžeńnie nižej źjaŭlajecca farmalna karektnym?

    1. Padzieja X nia moža zdarycca.
    2. Pieradumovy A niedastatkova dla padziei X.
    3. Dla padziei X nieabchodnaja pieradumova B.
    4. Hety test prydumaŭ Azaronak.
  • .
    18.11.2024
    Punkty a) i b) - nie "siłahizm". Siłahizm heta paśladoŭnaść sudžeńniaŭ (pasyłak) i deduktyŭny vyvad.
    I "farmalna karektny" heta nie toje, čaho, vierahodna, žadali spytać. Dakładna takoha termina ŭ łohicy nie isnuje. Pa sensu, chutčej za ŭsio - takoje sudžeńnie, forma jakoha nie parušana. Kali tak, jany ŭsie čatyry farmalna karektnyja.
    Voś tak, žadajecie pieršym stać u pozu nastaŭnika, i znoŭ, jak ź biełaruskaj movaj, fakap. Čałaviek ź viedami takoha nie skazaŭ by.

    Kali žadali spytać, jaki vyvad vynikaje z pasyłak, to vyvad 1.
    Ale razmova ŭ nas nie pra toje zusim, kab ja niejkuju vašuju formułu paćvierdziŭ. Ja byŭ zhodny na adnu z farmulirovak, i jak raz tamu, što ŭ joj źjaviłasia maja zaŭvaha.
    1. U toj formule "pieradumova A (mova) nie zaŭsiody dastatkovaja dla padziei Ch (pieramoha)". Što ŭ mianie z samaha pačatku.
    2. Sama "padzieja Ch" pa tekstu Słučaka nie "revalucyja", a moža być i tolki "maralnaj pieramohaj", kali ty z movaj za kratami i nie złamany.
    Nu voś tak jon napisaŭ i vykručvać adsiul niejki inšy sens zaraz niemahčyma, nie česna. Vy možacie vieryć u niešta inšaje, ale heta pa-za kantekstam abmierkavańnia dakładnaha tekstu.

    Praciahu nie budzie biez pryznańnia svaich terminałahičnych pamyłak i biez adekvatnaha razhladu maich pp.1 i 2. Ja na vašyja pytańni adkazvaŭ, tamu spraviadliva i samamu dziejničać anałahična.
  • Again
    19.11.2024
    ., > Kali žadali spytać, jaki vyvad vynikaje z pasyłak, to vyvad 1.

    Binha. Ciapier padstaŭcie zamiest A “ŭzdym nacyjanalnaj śviadomaści”, a zamiest X - pieramoha “narodnaha ruchu”. Atrymajecca roŭna toje, što kazaŭ sp. Słučak:

    “…kraina moža zachavacca i adnavicca tolki pry ŭmovie, što ŭ jaje jość historyja, kultura i mova. Biez hetaha nie budzie pieramohi, što i pakazaŭ dvaccaty hod.

    Nijakich łahičnych supiarečnaściaŭ u Słučaka niama: jość u nasielnictva śviadomaść - pieramoha mažlivaja, a jak niama - niemažlivaja. Usio.

    Vašyja dadatki - samaloty-zbroja-hrošy-enierhija-kisłarod-mana - tut nie prydatnyja ni da čaho, akramia adciahvańnia uvahi ad sutnaści skazanaha. Heta mienš važna, ale jany jašče i chibnyja pa sutnaści: bałtyjcy ŭ svoj čas pieramahli mirnym supracivam, ukraincy na Majdanie - amal što mirnym.

    Ale ž, zamiest pryznańnia chib, vy pajšli dalej i ciapier viarziecie zusim niesuśvietnaje: akazvajecca, što, kali čytać pra turmu, a ŭsio astatniaje nie čytać, to Słučak kazaŭ vyklučna pra maralnuju pieramohu!

    Fu być takim šarłatanam, karaciej.

    P.S. Mahu pamylacca u terminach praz daŭninu. Ja łohiku daŭno adužyŭ i (paśpiachova) karystajusia, a nie vykładaju jaje ŭ kamientarach, i tym bolš nie vyšukvaju, jak pryčapicca da terminałahičnych niedakładnaściaŭ.
  • .
    19.11.2024
    Dobra, što choć tak, ale pryznajecie pamyłki. Z łohikaj jašče prablemy, bo nie razumiejecie, što takoje abviaržeńnie tezisa (vyšej pra ČSSR 1968 i 1989, prykład pra lebiedziaŭ).
    Pra kaštoŭnaść movy ja nikoli nie spračaŭsia, tut nieviadoma čamu "abviarhajecie" i "upeŭnivajecie".

    Movy nie zaŭsiody dastatkova dla pieramohi. Atrymańnie niezaležnaści krain Bałtyi ŭ 1990 padychodzić pad "nie zaŭsiody dastatkova", nie supiarečyć (što z łohikaj?). Tady było dastatkova, u 1939-1940 nie. U ČSSR u 1989 było dastatkova, u 1968 nie.

    Padziei mohuć mieć bolš za 1 pieradumovu. Kali vyłučym, naprykład, 2 pieradumovy i 1-aja ź ich u dvuch padziejach z roznym vynikam nie źmianiajecca, a źmianiajecca 2-aja, značyć, 2-aja i maje ŭpłyŭ.
    Akramia faktaru 1 "mova" (i šyrej "nacyjanalnaja śviadomaść") jość faktar 2 "bałans sił bakoŭ (impieryi i nacyi, jakaja zmahajecca suprać)". Jon jak raz i tłumačyć roźnicu pamiž 1968 i 1989, 1939-1940 i 1990.
    Teoryja, jakaja ŭličvaje 2 faktary, maje bolšuju pradkazalnuju siłu (predictive power) za teoryju (tłumačeńnie), jakaja karystajecca tolki 1-m (mova).

    Kali z tekstu Słučaka vykraślić pra pieramohu ŭ 2020-m i pra kraty, atrymajecca inšy tekst ź inšym sensam.
  • Again
    19.11.2024
    ., Omh. Razmova nie pra toje, ci dastatkova pieradumovy A dla padziei X (byvaje, što j dastatkova). A pra toje, što tolki jaje najaŭnaść robić padzieju X mažlivaj. Łohika jaŭna nie vaš mocny bok.
  • Again
    20.11.2024
    ., Nie. Śpiarša, vy abiascenili słovy Słučaka u čysta ruskamirnym styli, paśla čaho pasprabavali adcianuć uvahu na siłavoje supraćstajańnie:

    “I hetaha niedastatkova. Ściahaŭ nie chapiła, a mova dapamahła b? Usio roŭna ŭ tym supraćstajańni pryjšłosia b zadavać pytańni nie pra simvały i kulturu, a hruba - pra bałans tankaŭ,…“

    Miž tym:

    1. Ściahi i mova - nieparaŭnalnyja rečy. Tolki najaŭnaść ahulnaha svojskaha kulturnaha hruntu - movy ci, raniej, relihii - robić pośpiech nacyjanalnaha vyzvolnaha ruchu mahčymym (a skinuć ruskamirnaha Łukašenku inakš, čym pałacavym pieravarotam, moža tolki nacyjanalny ruch). Simvały nia jość kulturnym hruntam, tym bolš u rukach nievierojatnych.

    2. Pra supraćstajańnie z tankami movy navohuł nie išło. Całkam mahčyma, što chapiła b nacyjanalnaha strajku dy akcyj hramadzianskaha niepadparadkavańnia. Ale ž dla hetaha patrebnaja nacyja, a nie ruskamirny natoŭp.
  • .
    21.11.2024
    Ja nie admaŭlaŭ jaho tezis pra kaštoŭnaść movy, ja pakazaŭ abmiežavańni taho tezisa.
    1. Pra ściahi i movu pačaŭ Słučak.
    2. Naiŭna dumać, što AMAPaŭcy (abo ŭnutranyja vojski i h.d.) u 2020-m nie pažadali b źbivać i zabivać ludziej, tolki tamu, što tyja biełaruskamoŭnyja, a nie ruskamoŭnyja. Ad taho (movy ŭ asobnych pratestoŭcaŭ) ahresii ŭ karnikaŭ było jašče bolš.
    A kali biełaruskija karniki nie spravilisia b, pryjechali b vojski z Maskvy. A kali b nie dajechali, prylacieli b rakiety.
    Tolki movy nie zaŭsiody dastatkova dla pieramohi nacyjanalnaha ruchu nad impieryjaj, a ŭ našych sučasnych histaryčnych umovach 2020-2024 - dakładna nie dastatkova. Mnie navat soramna śćviardžać takuju vidavočnuju reč.

    Vaša papiaredniaje paviedamleńnie pa sutnaści machlarstva ŭ adkaz na vietlivaść. Vy žadajecie atrymlivać dakładnyja adkazy na svaje pytańni pa łohicy, a kali ja daju takija pytańni, pačynajecie sychodzić u niešta inšaje: ahulnyja razvažańni abo ŭvohule błazienstva s kavierkańniem słoŭ, pahardaj, paraŭnańniem IQ i h.d. Heta nie česna i nie mužna.

    Tamu vaša łahičnaja pamyłka zastajecca (i dadam inšych):
    1. Usiu dyskusiju sprabavali abviarhać tezis "movy nie dastatkova dla pieramohi" tezisam "mova nieabchodna dla pieramohi". "Nieabchodnaść" pieradumovy u łohicy nie supiarečyć jaje "nie dastatkovaści".

    2. Vaš tezis pra nacyjanalnuju śviadomaść (u t.ł. movu) jak nieabchodnuju pieradumovu dla pieramohi nacyjalna-vyzvalenčaha ruchu jość nasamreč triuizm.
    Śćviardžeńnie, jakoje nie patrabujecca dakazvać, bo jaho iścina zakładziena ŭ im pieršapačatkova ŭ definicyjach. Sapraŭdy, kali pieramoža ruch, jaki zusim nie niasie prykmiet nacyjanalnaj śviadomaści, jon nie moža być nazvany nacyjanalna-vyzvalenčym.
    (* Zaŭvažu, što heta tolki vaš tezis, Słučak kazaŭ pra pieramohu ŭvohule).

    3. Vaša śćviardžeńnie vyšej "dadatki - samaloty-zbroja-hrošy-enierhija [bałans sił] - ... chibnyja pa sutnaści: bałtyjcy ŭ svoj čas pieramahli mirnym supracivam" - pamyłka ŭ łohicy.
    Abviarhajecie tezis pra "dastatkovaść" hetaha faktaru, jaki nichto nie śćviardžaŭ.

    4. Uvohule prymityvizujecie sprečku da iłžyvaj dylemy "mova abo siły".
    Ja nidzie nie kažu, što "bałans sił" adziny i dastatkovy faktar. Faktaraŭ pieramohi šmat. Siarod ich "mova" nie adziny i nie zaŭsiody dastatkovy.

    Na prykładzie krain Bałtyi ŭ 1991-m:
    U toj čas važnuju rolu syhrali ŭ tym liku mižnarodnaja padtrymka i słabaść SSSR, nierašučaść Harbačova.
    I padziei ŭ Vilniusie 1991-ha nielha nazvać mirnymi. Kali b savieckim tankam i vajskoŭcam nichto b nie supraćstajaŭ, historyja mahła b skončycca inakš. Tak što i bałans sił mieŭ svaju rolu, choć i tady suprać tankaŭ vyjšli biazzbrojnyja litoŭcy prosta z rašučaściu.
    I zrazumieła, była mova jak častka nacyjanalnaj śviadomaści. Ale tolki jaje b, pry adsutnaści inšych faktaraŭ, nie chapiła by.
  • Again
    21.11.2024
    ., Nie, staruju łuchtu kiłabajtami novaj nie zamaskiravać. Tamu što “vodar” u jaje hetki ž samy.
  • Again
    21.11.2024
    ., Nu i višańka na torcie: > jość nasamreč triuizm.

    "Ale ž biełarus nijak nie napisaŭ by "riu", heta ž treba siabie prymusić, kab nie napisać "ru"."

    Ci paznajecie stylok dyskusii?
  • .
    23.11.2024
    Pamyłku svaju baču. "Truizm" nie pierapravieryŭ pa słoŭniku, tut zapazyčańnie ŭ biełaruskuju movu pajšło nie tak, jak va ŭkrainskuju i sučasnuju ruskuju, dzie praz "triu". A zapazyčańni nie zaŭsiody iduć zhodna z normami movy, časam iduć paralelna blizkim movam.

    Meta dyskusij - iścina, a nie ŭ tym, chto bolš znojdzie čužych pamyłak i admović svaich.

    Ja pradbačyŭ takuju reakcyju na svoj papiaredni kamientaryj. Vy zaŭsiody źlivajeciesia, kali atrymlivajecie bolš za 1-3 roznych dumki za raz. Pytańnie da mahutnaściej mozha :) Ale ŭžo ciarpieńnia nie chapaje padładžvacca i cedzić pa łyžcy.
  • Imia
    23.11.2024
    ., Bo ja, u adroźnieńnie ad vas, nie nadta lublu fłud, pahatoŭ u čaciku z abmiežavanaj prapusknoj zdolnaściu.

    Sprava nie ŭ pamyłcy, a ŭ ...
  • .
    23.11.2024
    Abzac pra heta nie apublikavali, ale ja toje kazaŭ nie adnojčy, vam i adnadumcam pa ckavańniu nie biełaruskamoŭnych.
  • .
    14.11.2024
    Tak, Čačnia (akramia Čechasłavakii) jašče adzin prykład, kali movy było nie dastatkova dla pieramohi, a vyrašała zbroja, bałans sił.
  • Imia
    14.11.2024
    žeŭžyk, šancuje tamu, chto pracuje. A Vańku na piačy - tolki ŭ rasiejskich kazkach.
  • Marhinału z kahnityŭnymi skažeńniami
    15.11.2024
    Imia, nu to idzi papracuj: pahavary na movie ź mientami, jany adrazu zdaducca tabie ŭ pałon.
  • Imia
    15.11.2024
    Marhinału z kahnityŭnymi skažeńniami, pamiž ludźmi, nie ź miantami. Adkul vy biareciesia takija?
  • Kazački
    13.11.2024
    Nikomu biełaruskaja mova ŭ 90-ja nie zaminała. Łukavy bies zaduryŭ hałavu siału zhulaŭšy na supraćstaŭleńni sabie byłoj kamunistyčnaj namienkłatury i śpievami pra karupcyju, jakuju jon spynić. Usie siało pavieryła 'chłopcu z naroda', zmaharu što vyjšaŭ suprać 'kamunistyčnych pačvar, raskradajučych krainu', dahetul pazbavicca ad łukavaha nia možam.
  • Joshua
    13.11.2024
    Spraviadliva skazana, Ihar, asabliva pra 90-yja hady, dziakuj.
  • Jan Norman
    14.11.2024
    Absalutna zhodzien z ŭsim što raspavioŭ Słučak.Ješče raz źviartaju uvahu (rablu heta pastajanna):nieabchodna spynić škodnuju praktyku praviadzieńnia intervju u miedyja pa sistemie "biełaruskamoŭny karespandent-ruskamoŭny biełaruski "selebryci").Kali da "sielebryci" z 20-ha hoda tak i nie dajšło što da čaho,iakoje značeńnie siońnia maje mova i jon ci jana tak i nie zdoleli zahavaryć na svajoj movie-proše pana na Mieduzu,Sieriebrianyj dožd́ ci CNN (kali imi tam niechta zacikavicca,biezumoŭna).
  • Andruś
    14.11.2024
    Jan Norman, naiŭna razvažajecie, nie viedajučy padvodnych płyniaŭ. Ciapier situacyja takaja, što ŭsie nibyta biełaruskamoŭnyja miedyi panastvarali rasijskamoŭnyja redakcyi dy imkliva pavialičvajuć dolu rasijskamoŭnaha kantentu. Tamu što adbyvajecca kankurencyja za hrantavyja resursy pamiž biełaruskimi miedyjami i rasijskimi. I rasijskija (mienavita rasijskija i, naturalna, rasijskamoŭnyja) miedyi dakazvajuć donaram-hrantadaŭcam, što ŭ ich bolšaja aŭdytoryja, u ich bolš prahladaŭ, ich vyšej vydajuć pošukaviki, i navošta davać hrošy biełaruskim miedyjam, dy jašče i biełaruskamoŭnym, kali ŭsie biełarusy cudoŭna razumiejuć rasijskuju i kantent dla ich całkam moža stvarać taja ž Mieduza, Dožd́, Nastojaščieje vriemia i h.d. I jany buduć tolki radyja, kali tožebiełaruskija rasijskamoŭnyja śpikiery pryjduć nie na NN, Biełsat ci Novy Čas, a da ich. Jany ŭžo pieraciahvajuć biełaruskich žurnalistaŭ da siabie.
    Pry hetym, biełaruskamoŭnym miedyjam ničoha nie zastajecca, jak stvarać rasijskamoŭny kantent i sprabavać pieraciahvać na svaje sajty, ju-tuby i cik-toki rasijskamoŭnuju aŭdytoryju, jakaja, akramia taho, jašče i praciahvaje žyć u rasijskim śvietapohladnym kantekście. I NN tut prosta najiaskraviejšy prykład. My bačym, što redakcyja amal pazbaviłasia ŭłasnaha kantentu i sajt pieratvaryŭsa na ahrehatara ŭsiaho adusiul. Materyjały, kali heta nie prosty repost, a niejki minimalny rerajt, jaŭna najpierš pišucca pa-rasijsku, a potym niejkim huhł-tranślejtam pierakładajucca na našuju (i časta niavyčytanyja, albo aŭtar navat nie razumieje pamyłak, bo nie viedaje biełaruskaj) tak i staviacca na sajt, kab inšy niechta nie pierachapiŭ raniej. NN staranna adsočvaje kožny čych i puk na rasii, kab tamtejšyja taksama čytali NN, a nie Mieduzy ŭsiakija, i padčas prajektnych konkursaŭ NN mahła taksama skazać donaru, što i ŭ nas šmat čytačoŭ, u tym liku i z raški i adchapić chacia b niejki kavałak ad piraha, na jaki paparaskatvali huby Mieduzy z Daždiami.
    Na žal, donaram načchać na isnavańnie biełaruskaj movy i kamfortnaje spažyvańnie infarmacyi biełaruskamoŭnym čytačom. Dla ich usie, chto razumieje rasijskuju - heta adna šeraja masa aŭdytoryi. I tamu, da kaho bolšaja dola hetaje masy idzie, tamu jany i dajuć hrošy.
    Atrymlivajecca, što dziaržaŭnuju prapahandu ŭnutry Biełarusi ščodra finansuje z padatkaŭ biełarusaŭ ułada łukašenki, rasijskamoŭnych "charošych ruskich" finansujuć zachodnija donary. I hetyja "charošyja ruskija" ŭsio bolš nachabna lezuć na biełaruski infarmacyjny rynak. A naša biełaruskamoŭnaja dyjaspara nie zdolnaja ŭtrymlivać biełaruskamoŭnyja miedyi. I jany kruciacca, jak mohuć, kab naraścić i pakazać donaram prahlady i naviednikaŭ, bo žurnalistam treba za niešta žyć - arandavać žytło ŭ jeŭrapiejskich stalicach, kuplać tam ježu i adzieńnie, karmić, apranać, vučyć dzietak, zrešty, zadavalniać nie tolki fizijałahičnyja, ale i maralnyja patreby.
    Dziŭna, što hetaja prablema nie abmiarkoŭvajecca šyroka. Bo ŭ ciapierašniaj situacyi biełaruskaja, i asabliva biełaruskamoŭnaja, žurnalistyka moža paprostu źniknuć.
  • .
    14.11.2024
    Takija parady pracujuć na voraha. Heta značyć, spynić prapahandu biełaruskaj movy siarod jašče ruskamoŭnaj aŭdytoryi.
  • Imia
    14.11.2024
    Jan Norman, miarkuju, nie ad dobraha žyćcia robiacca takija zaprašeńni.

    A voś siadzieć potym łybicca dy adpuskać hetaje hubiernskaje selebryci žyvym - heta sapraŭdy na miažy złačynstva. Narmalizacyja russkoho mira nie horš za łukašenkaŭskija miedyi.
  • .
    14.11.2024
    Taksama daŭno zaŭvažyŭ sumnuju tendencyju z repastami z aŭtamatyčnym pierakładam. Niešta vypraŭlajuć, kali adasłać pamyłku, ale nieabaviazkova i zamiest jaje źjaŭlajucca takija ž novyja. Niepasredna zaraz artykuł z frazaj pra "prychilnikaŭ papiery".
    Ułasny kantent jość i jon jakasny, a voś hetyja pradukty vyklikajuć sumnuju reakcyju. Da taho ž ludzi čytajuć nie žyvuju movu ad nośbitaŭ, a nievyčytanyja aŭtamatyčnyja pierakłady, što zabrudžvaje i skažaje moŭnuju prastoru. Kali raniej ŭ korpus movy ŭklučali artykuły ŚMI, zaraz heta rabić užo nielha.

    Ahulny sens ahrehacyi jak raz u tym, kab ludzi nie chadzili na inšyja resursy, u tym liku ruskamoŭnyja. Heta pravilna (z zaŭvahami vyšej pra jakaść).
    Miarkuju, jość i hranty na mienavita biełaruskamoŭnyja prajekty, a nie na ŭsie razam z ruskamoŭnymi. Kab jany mieli mahčymaść kankuravać. Ale heta maje zdahadki, nie insajd, kaniešnie.
  • Marhinału z kahnityŭnymi skažeńniami
    15.11.2024
    Daj durniu šłahbaŭm, dyk jon znojdzie sposab jak spynić usio na śviecie.
  • Trievožnyj zvonok
    14.11.2024
    V Odieśsie priedstavitieli TCK pochitili jazykovoho inśpiektora-hieja i uvieźli v učiebnyj cientr.
    Po dorohie jeho pytajut rośsijskoj muzykoj.
    A u nieho jeŝie i dieprieśsivnoje psichičieskoje rassstrojstvo.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić