Słuchaj, bot ty kirzovy, da kaho ty tam zatrymaŭ, kamu patrebna tvaja stancyja? Miascovych hrybnikoŭ dy j jahadnikaŭ ty tam zatrymlivaŭ sa svaimi apryčnikami? Doŭbnia ty sparachniełaja
Vasilij
11.03.2025
[Red. vydalena]
Zona-Ch
11.03.2025
Usia Biełaruś - heta "zona z asablivym pravavym režymam". Dakładniej, z režymam biaspraŭja. Jość karpiankoŭ z dubinaj, jakomu možna amal usio, i jość narmalnyja hramadzianie biez pravoŭ.
Abu
11.03.2025
"U mianie takaja maleńkaja hałava, kab mieńš traplała varožych kulaŭ. A jašče ja ŭ jaje jem"
.
11.03.2025
Zatrymana kala 350 parušalnikaŭ. A kolki ź ich mieli złosnyja namiery nakont AES? Nie kaža, bo 0? I tady pryjdziecca pryznać, što efiektyŭnaść achovy toj zony = 0.
Hramotiej
11.03.2025
Skolko iźvilin na škurie łba, vozmožno umnyj.
Ihar
12.03.2025
Tav. hienierał-major, dazvolcie źviarnucca.
Hałasy tych, chto byŭ suprać budaŭnictva abjekta, jaki vy achoŭvajecie, nie byli pačutyja. Pryviadu tolki adzin prykład - artykuł pamierłaha ad ankałohii biełaruskaha fizika Juryja Varoniežcava za 2009-ty hod:
"Čiem budut topiť jadiernuju "piečku""?
Depazit (zalež) urana ŭ paleadalinie ŭ Biełarusi vidavočna nie taki bujny, jak tak zvanaje Stralcoŭskaje radovišča (Zabajkalle, Krasnakamiensk), z-za katoraha ŭ SSSR byŭ pabudavany Pryarhunski kambinat.
I tym nie mieniej hieołahi (biełaruskija) ŭ svaich publikacyjach i manahrafijach nastojliva paŭtarali pra hodnaść vyšejzhadanaha depazita da tak zvanaha padziemnaha skvažynnaha vyščałačvańnia (dalej PSV, IL). U RF mnie viadomy tolki dva prajekta pramysłovaha masštaba pa PSV - "Dałur" (Dałmatoŭski rajon Kurhanskaj vobłaści) i "Chiahda" (Buratyja).
Chto i jak u Biełarusi achoŭvaje jaje redkaziamielnyja elemienty?
Ci jość razumieńnie ŭ tav Stalina (zakreślena), što kvark (hieałahičny termin) - heta hramy na tonu ziamnoj kary? A heta značyć, što advały hornaŭzbahačalnych kambinataŭ mohuć być kaštoŭniejšymi, za tony pustoj parody. I tonami, z dapamohaj karjernych samazvałaŭ, jość sens (ekanamična) heta rabić tolki ŭ takich miescach, dzie depazit redkazioma niehłyboka lažyć (mietraŭ 50-t ad pavierchni), i jaho dastatkova mnoha. Prykład: vypracavanaje na sioniašni dzień radovišča pad Krasnakamienskam (adno z radovišč Stralcoŭskaha).
PSV - bolej škodny praces za naziemnaje kučnaje vyščałačvańnie (dalej NKV,IL), pry umovie, što jano pravodzicca ŭ śpiecyjalnych basiejnach, vyklučajučych uciečki vytvorčaha razčyna u bližejšyja vadajemy, reki ručainy, prasočvańnie ŭ hrunt.
Usio heta (NKV) možna pabačyć na zdymkach huhł na prykładzie finskaha rudnika Talvivaara.
Tav. hienierał-major, nie čytaŭšy prac pa historyi savieckaha atamnaha prajekta Žaresa Alaksandraviča Miadźviedzieva, možna mnohaje nie zrazumieć u tym, što adbyvajecca ŭ byłym Ministerstvie Siaredniaha Mašynabudaŭnictva, jakoje ciapier kapitalistyčnaje i inakš nazyvajecca: ROSATAM, i h.d.
Taryf na elektraenierhiju u Biełarusi padniaty na 11,9%. Vysokavoltnyja linii BRELL (Biełaruś, Rasija, Estonija, Łatvija, Litva) fizična demantujucca ŭ častcy ELL.
BiełAES, kab viarnuć 6-ć z 10-ci młrd dalaraŭ, pa maim amatarskim padliku, musić bieśpierapynna pradavać svaju elektraenierhiju 30-ć hadoŭ.
Tav. hienierał-major, jak vy ličycie, jaki abjekt lepiej achoŭvać ekanamična:
a) dva niaspynna pracujučych reaktary pa 1200 MVt b) tyja ž samyja dva reaktary, ale ŭ režymie "chałodny astanoŭ" ?
PS Ja šukaju kudy bolej ścipłuju (za 10 młrd dalaraŭ) sumu - 40 eŭra - na druhuju častku artykuła śpiecyjalista pa hieałohii navakolnaha asiarodździa Hevina M. Mudda. Čałavieka, jakoha za jaho ahlady datyčna PSV urana i inšyja pracy, uziali na pracu z rodnaj Aŭstralii ŭ Brytaniju, na pasadu zahadčyka Brytanskaj hieałahičnaj ekśpiedycii. Navat praz 25 hadoŭ druhaja častka ahladu pradajecca vydaviectvam Springler za 40 eŭra. Pieršaja častka u mianie na rukach - paraŭnańnie nastupstvaŭ PSV dla hruntovych vod u ZŠA i Aŭstralii. Druhoj u adkrytym dostupie niama. Jana pryśviečana byłomu Savieckamu błoku i Azii. Restaŭracyjaj hruntovych vod na hetaj prastory, piša aŭtar, nikoli nie zajmalisia, ekanomiačy hrošy. Tym ža hrašyli zdabytčyki ŭ jaho rodnaj Aŭstralii. Evienki ŭ Buratyi i abaryhieny Aŭstralii vidać mocna adroźnivajucca ad žycharoŭ štata Vajominh u ZŠA.
Karpiankoŭ: Za paŭhoda kala BiełAES zatrymali 350 čałaviek
A kolki ź ich mieli złosnyja namiery nakont AES?
Nie kaža, bo 0? I tady pryjdziecca pryznać, što efiektyŭnaść achovy toj zony = 0.
Hałasy tych, chto byŭ suprać budaŭnictva abjekta, jaki vy achoŭvajecie, nie byli pačutyja. Pryviadu tolki adzin prykład - artykuł pamierłaha ad ankałohii biełaruskaha fizika Juryja Varoniežcava za 2009-ty hod:
"Čiem budut topiť jadiernuju "piečku""?
Depazit (zalež) urana ŭ paleadalinie ŭ Biełarusi vidavočna nie taki bujny, jak tak zvanaje Stralcoŭskaje radovišča (Zabajkalle, Krasnakamiensk), z-za katoraha ŭ SSSR byŭ pabudavany Pryarhunski kambinat.
I tym nie mieniej hieołahi (biełaruskija) ŭ svaich publikacyjach i manahrafijach nastojliva paŭtarali pra hodnaść vyšejzhadanaha depazita da tak zvanaha padziemnaha skvažynnaha vyščałačvańnia (dalej PSV, IL). U RF mnie viadomy tolki dva prajekta pramysłovaha masštaba pa PSV - "Dałur" (Dałmatoŭski rajon Kurhanskaj vobłaści) i "Chiahda" (Buratyja).
Chto i jak u Biełarusi achoŭvaje jaje redkaziamielnyja elemienty?
Ci jość razumieńnie ŭ tav Stalina (zakreślena), što kvark (hieałahičny termin) - heta hramy na tonu ziamnoj kary? A heta značyć, što advały hornaŭzbahačalnych kambinataŭ mohuć być kaštoŭniejšymi, za tony pustoj parody. I tonami, z dapamohaj karjernych samazvałaŭ, jość sens (ekanamična) heta rabić tolki ŭ takich miescach, dzie depazit redkazioma niehłyboka lažyć (mietraŭ 50-t ad pavierchni), i jaho dastatkova mnoha. Prykład: vypracavanaje na sioniašni dzień radovišča pad Krasnakamienskam (adno z radovišč Stralcoŭskaha).
PSV - bolej škodny praces za naziemnaje kučnaje vyščałačvańnie (dalej NKV,IL), pry umovie, što jano pravodzicca ŭ śpiecyjalnych basiejnach, vyklučajučych uciečki vytvorčaha razčyna u bližejšyja vadajemy, reki ručainy, prasočvańnie ŭ hrunt.
Usio heta (NKV) možna pabačyć na zdymkach huhł na prykładzie finskaha rudnika Talvivaara.
Tav. hienierał-major, nie čytaŭšy prac pa historyi savieckaha atamnaha prajekta Žaresa Alaksandraviča Miadźviedzieva, možna mnohaje nie zrazumieć u tym, što adbyvajecca ŭ byłym Ministerstvie Siaredniaha Mašynabudaŭnictva, jakoje ciapier kapitalistyčnaje i inakš nazyvajecca: ROSATAM, i h.d.
Taryf na elektraenierhiju u Biełarusi padniaty na 11,9%. Vysokavoltnyja linii BRELL (Biełaruś, Rasija, Estonija, Łatvija, Litva) fizična demantujucca ŭ častcy ELL.
BiełAES, kab viarnuć 6-ć z 10-ci młrd dalaraŭ, pa maim amatarskim padliku, musić bieśpierapynna pradavać svaju elektraenierhiju 30-ć hadoŭ.
Tav. hienierał-major, jak vy ličycie, jaki abjekt lepiej achoŭvać ekanamična:
a) dva niaspynna pracujučych reaktary pa 1200 MVt
b) tyja ž samyja dva reaktary, ale ŭ režymie "chałodny astanoŭ" ?
PS
Ja šukaju kudy bolej ścipłuju (za 10 młrd dalaraŭ) sumu - 40 eŭra - na druhuju častku artykuła śpiecyjalista pa hieałohii navakolnaha asiarodździa Hevina M. Mudda. Čałavieka, jakoha za jaho ahlady datyčna PSV urana i inšyja pracy, uziali na pracu z rodnaj Aŭstralii ŭ Brytaniju, na pasadu zahadčyka Brytanskaj hieałahičnaj ekśpiedycii. Navat praz 25 hadoŭ druhaja častka ahladu pradajecca vydaviectvam Springler za 40 eŭra. Pieršaja častka u mianie na rukach - paraŭnańnie nastupstvaŭ PSV dla hruntovych vod u ZŠA i Aŭstralii. Druhoj u adkrytym dostupie niama. Jana pryśviečana byłomu Savieckamu błoku i Azii. Restaŭracyjaj hruntovych vod na hetaj prastory, piša aŭtar, nikoli nie zajmalisia, ekanomiačy hrošy. Tym ža hrašyli zdabytčyki ŭ jaho rodnaj Aŭstralii. Evienki ŭ Buratyi i abaryhieny Aŭstralii vidać mocna adroźnivajucca ad žycharoŭ štata Vajominh u ZŠA.