Kamientary da artykuła

Łukašenka padavaŭ biełaruskim haradam vympieły za minułuju vajnu

  • niet słov
    08.04.2025
    Božie moj, kakim bokom etot kołchoźnik k Vielikoj Otiečiestviennoj Vojnie ?!
    On zavrałsia nastolko, naskolko nie možiet zavraťsia ni odin NORMALNYJ čiełoviek !
    I otiec kołchoźnika, kotoroho on nie znał, "pohib na vojnie", chotia rodiłsia kołchoźnik namnoho pozžie 9 maja 1945 hoda !!!
    I svoj hienocid nad biełarusami, u ostavšichsia v živych vietieranov vołosy dybom stanoviatsia, słušaja vrańjo kołchoźnika i nabludaja, kak kołchoźnik izdievajetsia nad ich dieťmi i vnukami, pytajetsia prikryť rasśledovanijem švieda hienocida v 1941-44 hodach !
    I kak on možiet riešať kto łučšie vojevał v hody Vtoroj Mirovoj ???!!!
    Na kakom osnovanii on eto riešajet ???
  • Imia
    08.04.2025
    niet słov, pajmicie i načalstva, kak ješčio jemu obraščaťsia s russkomirnym skotom?
  • Najpierš nie hałasi
    09.04.2025
    niet słov, savieckaj (kamunistyčnaj, carskaj, rasijskaj) biurakratyi nie patrebnaja ščyraść.
    Patržbien falš i złuśnia. Tam dzie, ščyraje zachapleńnie, tam i ščyraje rasčaravańnie. ))
    A voś chłuśnia čornaje nazyvaje biełym, zładziejstvy nazyvaje podźviham, a kradziož rabotaj. Zručna!
    Tamu nizto6 nie vyvučaje tuju ž vajnu, kroj Boža, tolki nie praŭda! Prašda pra vajnu chłuśliva zamylivajecca: ŭsim "po vympiełu", dziŭnyja łoŭunhi i niedarečnyja manipulacyi kštałtu "postrojenij" i da tp.
  • Najpierš nie hałasi!
    09.04.2025
    Imia, Vy tut "dla skota" kamient napisali?
  • Imia
    10.04.2025
    Najpierš nie hałasi! , a vy jak dumajecie?
  • Imia
    08.04.2025
    Niama spakoju ruskamirnym.
  • Nikoli znoŭ
    08.04.2025
    Dobra, što Słonim adznačany. Tam u Albiarcinie była škoła SBM (jašče adna - u Drazdach, darečy). Mo chto zacikavicca, što tam rabiłasia, i adkryje dla siabie bolš novaha pra šmathrannaść i składanaść taje vajny HUŁAHu z Aśviencimam.
  • Historyk
    09.04.2025
    Što tyčycca Kobryna - dyk jon sapraŭdy zasłuhoŭvaje ŭznaharody za supraciŭ nacystam u 1939. Obarona horada tryvała z 14 pa 18 vieraśnia 1939. Nacysty nia zdoleli zachapić Kobryn navat paśla uzmacnieńnia nastupalnaj hrupoŭki tankami ź inšych padraździaleńniaŭ, z-za čaho horad sprabavali šturmavać da 90 niamieckich tankaŭ. Ale biezvynikova. I tolki źviestki ab chutkim nabližeńni z uschodu čyrvonaj armii, što pahražała polskim abaroncam Kobryna atačeńniem, prymusili polskaje kamandvańnie pakinuć horad, niahledziačy na paśpiachovuju abaronu.
    U 1941 Kobryn byŭ zaniaty nacystami z chodu, 24 červienia.
    Što ž tyčycca bitvy pad Sianno - to heta druhaja pa masštabach strataŭ braniatankavaja paraza savietaŭ pad čas WW2 - zvyš 800 tankaŭ. Bolš za jaje było stračana tolki pad Dubna - bolš za 2.5 tysiačy tankaŭ. Abiedźvie parazy adbylisia ŭ vyniku kontrudaraŭ talentavitych stalinskich maršałaŭ.
  • Ju
    09.04.2025
    Skolko možno, prošło užie 80 let.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić