Cierkov́ v dierievnie Błoń Puchovičskoho rajona.Vchod v chram stroho na juh
yr
12.04.2025
Kryž, bo jana adnosna maładaja i ŭnijackaja.
Vładisłav
12.04.2025
Carkoŭnikaŭ zusim nie chvaluje dakładnaść. Pa Palarnaj zorcy možna było b vyznačyć kirunak na poŭnač, a potym pravieści pierpiendykular.
Alhierd
12.04.2025
Pa Kałožy možna taksama pasprabavać pravieryć, ci była ŭ časy Rusi...- a što hetaje za takoje "vynachodnictva", časy Rusi? Kałožskaja carkva pabudavana na Litvie. Bo my j jość Litva. A Ruś- nieadjemnaja terrytoryja Litvy. Tre było nahadać, što Piatnickaja carkva zasnavana litoŭskim kniaziem Alhierdam. Ci pisać praŭdu ab tym, što Litva była pravasłaŭnaju dziaržavaju zabaroniena?
nie biełarus
12.04.2025
Alhierd , Litva nikoli nie była pravasłaŭnaju i nie budzie.
praŭda
12.04.2025
Alhierd , chopić tryźnić, pamiž ruskaj Kałožaj i alhierdaŭskaj Piatnickaj carkvoj 2 stahodździ. Jak pamiž nami i Napaleonam. Horadnia nie była Litvoj, bo joju kiravali ruskija kniazi.
Radzivił
12.04.2025
praŭda, raju skarystacca internetam dy na jakoj zaŭhodna mapie da 18 vieku, časoŭ akupacyi Litvy, na miescy sučasnaj Biełarusi, luby biełorusiec znojdzie nie BSSR, navat nie Biełoruśsiu, a Litvu. I hetaje prychodzicca tłumačać u 2025 hodzie! Jaki ž niepiśmienny narod.
[Zredahavana]
Usie daŭno viadoma
12.04.2025
Ja tak i nie zrazumieŭ, jaki plon ad čarhovaj siensacyi Vołkava?
Viadoma kamu?
12.04.2025
Usie daŭno viadoma, nahoda raspavieści pra niezvyčajnuju źjavu. I kamu viadoma? Pa-biełarusku (dyj pa-rusku) nivodnaj publikacyi navukovaj na hetuju temu.
Radzivił
12.04.2025
Viadoma kamu?, pa-ruśku napisany Litoŭski Statut, a pa-rasiejsku, hetaje nie pa- ruśku.
[Zredahavana]
.
13.04.2025
Dziakuj za cikavy artykuł.
1. Sam termin "aryjentacyja" značyć nakiravańnie na ŭschod (orient).
2. "Kali paŭstahodździa tamu klimat u Vilni byŭ takim ža, jak ciapier, to ŭ bolšuju častku hoda miesca ŭzychodu sonca prosta niabačnaje za ščylnymi słajami abłokaŭ." Paŭtysiačahodździa?
Klimat moh być navat "horšy". Z XIV st. pačalisia pachaładańni, jakija adnosiać da Małaha ledavikovaha pieryjadu. Byli štarmavoje nadvorje na mory, mocnyja daždžy, surovyja śniežnyja zimy. Značyć, vobłačnaści było jašče bolš. I jak vynik, mienš mahčymaści niepasredna nazirać sonca i jaho ŭzychody. Kali praciahvać hetuju viersiju, staražytnyja chramy ("sinija" na schiemie Vołkava, "letnija" u artykule) pačynali budavać paźniej z-za nadvorja. Taksama paźniej (ciaham hodu), paśla składanych i zaciahnutych zimy i viasny źjaŭlałasia mahčymaść narešcie ubačyć toj uschod.
3. Kali praciahnuć liniju ad Ijerusalima da Pračyścienskaha sabora ŭ Vilni, jana taksama projdzie vielmi blizka da jaho pierpiendykularnaj vosi.
Abaraniać hetyja viersii nie budu. Jany jak prykłady, što roznych interpretacyj moža być navat i bolš.
Taksama historyk
13.04.2025
., zhodzien. Praŭda, z trecim punktam jano tak nie spracuje – Vy praciahvajecie liniju na sučasnych mapach z sučasnymi prajekcyjami (Merkatara, naprykład), jakija źmianiajuć realnyja abrysy sušy, pryčym čym dalej na poŭnač, tym macniej źmianiajuć. Hł., naprykład, na hihanckuju maskoviju i nia mienš hihanckuju Hrenlandyju, jakija nasamreč takimi hihanckimi nia jość. Plus dadamo kryviznu ziamnoha hieoidu. Tak što kali i prakładać liniju, to nitkaj na hlobusie :) Pa-treciaje, tahačasnyja budaŭniki budavali ŭ sytuacyi praktyčna poŭnaj adsutnaści mapaŭ (hł. moj nižejšy kamentar). Tak što ŭmoŭny budaŭnik jakoha-niebudź kaścioła ŭ Vilni pieršaj pałovy XVI stahodździa prosta nia moh tak uziać i praciahnuć liniju ad Jerusalimu da Vilni.
.
13.04.2025
Sučasnyja instrumienty na kampjutarnych mapach adrazu ŭličvajuć kryviznu Ziamli. Darečy, ŭ danym vypadku papraŭka - vyhib duhi na ŭschod - nie takaja vialikaja. Ja nie kazaŭ, što ŭ toj čas možna było navat pryblizna suadnieści mierydyjan Vilni i mierydyjan Ijerusalima, i jak vynik, vyznačyć napramak. Da taho ž toj napramak nie na ałtar, a pierpiendykularny. Heta byŭ prykład jašče adnaho cikavaha supadzieńnia. Chacia ŭvohule viersija pra Ijerusalim taksama razhladajecca ŭ daśledavańniach.
Taksama historyk
13.04.2025
Vialiki biełaruski historyk Mikoła Vołkaŭ moh by trochu adarvacca ad pramysłovaj vytvorčaści «sensacyjaŭ» na Fejsbuku i ŭspomnić, što daŭnija ludzi paprostu nia mieli kompasaŭ, lazernych ukazak, nie ličyli pavodle hradusaŭ, nia znali azymutu, nia znali pra kryviznu ziamnoj kuli i mahli aryjentavacca tolki na ŭschod Sonca. Tamu i nie mahli jany aryjentavać chramy ź idealnaj dakładnaściu na ŭschod. Chto nia vieryć – moža pasprabavać sam pajści na ŭschod pavodle Sonca abo, naprykład, pajści na poŭnač pavodle mchu na drevach abo murašnikaŭ – i pahladzieć, jak chutka čałaviek sabjecca z darohi (spojler: vielmi chutka i ŭ vyniku vielmi chutka zabłukaje). Tak što Vołkavu varta narešcie adarvacca ad Fejsbuku i pajści pašpacyravać choć by ŭ najbližejšy park. Možna było b taksama paraić Vołkavu pačytać pracy pa prastoravym myśleńni tahačasnych ludziej (naprykład, pra toje, što kartahrafija ŭźnikła ŭ našym rehijonie paraŭnalna pozna, i tamu dakładnaje myśleńnie «Ŭschod vs Zachad vs Poŭnač vs Poŭdzień» taksama źjaviłasia ŭ nas paraŭnalna pozna). Ale tut ładna, tut rablu palohku: razumieju, što Vołkavu važniej pradukavać sensacyi na FB, a nie čytać litaraturu. Času niama, byvaje...
.
13.04.2025
"pracy pa prastoravym myśleńni tahačasnych ludziej (naprykład, pra toje, što kartahrafija ŭźnikła ŭ našym rehijonie paraŭnalna pozna, i tamu dakładnaje myśleńnie «Ŭschod vs Zachad vs Poŭnač vs Poŭdzień» taksama źjaviłasia ŭ nas paraŭnalna pozna)"
Naprykład, jakija pracy? Z taho, što ja cikaviŭsia: aryjentavańnie ŭ abaryhienaŭ (roznych) raźvita davoli dobra. Jany razumieli mapy, navat kali bačyli ich u pieršy raz. Kali i jość zaniapad, to ŭ mnohich sučasnych "haradskich", jakim nie zaŭsiody patrebna ŭ hałavie składać mapu miascovaści, jak palaŭničym, źbiralnikam i navat sielaninam. A takija składanyja źjavy, jak soncastajańnie, raŭnadzienstva ludzi vyznačyli značna raniej za pieryjad siaredniaviečča, jaki abmiarkoŭvajecca.
.
14.04.2025
Dzie ž toj krytyk-taksama historyk? Tak i nie zrazumieŭ sutnaść pretenzii: ci to "ŭsio daŭno viadoma", ci to "ničoha nielha viedać (u toj čas nie było viedaŭ)". Daśledavańniaŭ pra aryjentacyju chramaŭ u inšych rehijonach chapaje, a pa Biełarusi niešta nie było.
Zahadka aryjentacyi staražytnych chramaŭ. Čamu cerkvy paviernuty nie tudy
Pa Palarnaj zorcy možna było b vyznačyć kirunak na poŭnač, a potym pravieści pierpiendykular.
Tre było nahadać, što Piatnickaja carkva zasnavana litoŭskim kniaziem Alhierdam. Ci pisać praŭdu ab tym, što Litva była pravasłaŭnaju dziaržavaju zabaroniena?
[Zredahavana]
[Zredahavana]
1. Sam termin "aryjentacyja" značyć nakiravańnie na ŭschod (orient).
2. "Kali paŭstahodździa tamu klimat u Vilni byŭ takim ža, jak ciapier, to ŭ bolšuju častku hoda miesca ŭzychodu sonca prosta niabačnaje za ščylnymi słajami abłokaŭ."
Paŭtysiačahodździa?
Klimat moh być navat "horšy". Z XIV st. pačalisia pachaładańni, jakija adnosiać da Małaha ledavikovaha pieryjadu. Byli štarmavoje nadvorje na mory, mocnyja daždžy, surovyja śniežnyja zimy.
Značyć, vobłačnaści było jašče bolš. I jak vynik, mienš mahčymaści niepasredna nazirać sonca i jaho ŭzychody.
Kali praciahvać hetuju viersiju, staražytnyja chramy ("sinija" na schiemie Vołkava, "letnija" u artykule) pačynali budavać paźniej z-za nadvorja. Taksama paźniej (ciaham hodu), paśla składanych i zaciahnutych zimy i viasny źjaŭlałasia mahčymaść narešcie ubačyć toj uschod.
3. Kali praciahnuć liniju ad Ijerusalima da Pračyścienskaha sabora ŭ Vilni, jana taksama projdzie vielmi blizka da jaho pierpiendykularnaj vosi.
Abaraniać hetyja viersii nie budu. Jany jak prykłady, što roznych interpretacyj moža być navat i bolš.
Ja nie kazaŭ, što ŭ toj čas možna było navat pryblizna suadnieści mierydyjan Vilni i mierydyjan Ijerusalima, i jak vynik, vyznačyć napramak. Da taho ž toj napramak nie na ałtar, a pierpiendykularny.
Heta byŭ prykład jašče adnaho cikavaha supadzieńnia. Chacia ŭvohule viersija pra Ijerusalim taksama razhladajecca ŭ daśledavańniach.
Naprykład, jakija pracy?
Z taho, što ja cikaviŭsia: aryjentavańnie ŭ abaryhienaŭ (roznych) raźvita davoli dobra. Jany razumieli mapy, navat kali bačyli ich u pieršy raz.
Kali i jość zaniapad, to ŭ mnohich sučasnych "haradskich", jakim nie zaŭsiody patrebna ŭ hałavie składać mapu miascovaści, jak palaŭničym, źbiralnikam i navat sielaninam.
A takija składanyja źjavy, jak soncastajańnie, raŭnadzienstva ludzi vyznačyli značna raniej za pieryjad siaredniaviečča, jaki abmiarkoŭvajecca.
Daśledavańniaŭ pra aryjentacyju chramaŭ u inšych rehijonach chapaje, a pa Biełarusi niešta nie było.