Kamientary da artykuła

Zahadka aryjentacyi staražytnych chramaŭ. Čamu cerkvy paviernuty nie tudy

  • Kryž
    12.04.2025
    Cierkov́ v dierievnie Błoń Puchovičskoho rajona.Vchod v chram stroho na juh
  • yr
    12.04.2025
    Kryž, bo jana adnosna maładaja i ŭnijackaja.
  • Vładisłav
    12.04.2025
    Carkoŭnikaŭ zusim nie chvaluje dakładnaść.
    Pa Palarnaj zorcy možna było b vyznačyć kirunak na poŭnač, a potym pravieści pierpiendykular.
  • Alhierd
    12.04.2025
    Pa Kałožy možna taksama pasprabavać pravieryć, ci była ŭ časy Rusi...- a što hetaje za takoje "vynachodnictva", časy Rusi? Kałožskaja carkva pabudavana na Litvie. Bo my j jość Litva. A Ruś- nieadjemnaja terrytoryja Litvy.
    Tre było nahadać, što Piatnickaja carkva zasnavana litoŭskim kniaziem Alhierdam. Ci pisać praŭdu ab tym, što Litva była pravasłaŭnaju dziaržavaju zabaroniena?
  • nie biełarus
    12.04.2025
    Alhierd , Litva nikoli nie była pravasłaŭnaju i nie budzie.
  • praŭda
    12.04.2025
    Alhierd , chopić tryźnić, pamiž ruskaj Kałožaj i alhierdaŭskaj Piatnickaj carkvoj 2 stahodździ. Jak pamiž nami i Napaleonam. Horadnia nie była Litvoj, bo joju kiravali ruskija kniazi.
  • Radzivił
    12.04.2025
    praŭda, raju skarystacca internetam dy na jakoj zaŭhodna mapie da 18 vieku, časoŭ akupacyi Litvy, na miescy sučasnaj Biełarusi, luby biełorusiec znojdzie nie BSSR, navat nie Biełoruśsiu, a Litvu. I hetaje prychodzicca tłumačać u 2025 hodzie! Jaki ž niepiśmienny narod.

    [Zredahavana]
  • Usie daŭno viadoma
    12.04.2025
    Ja tak i nie zrazumieŭ, jaki plon ad čarhovaj siensacyi Vołkava?
  • Viadoma kamu?
    12.04.2025
    Usie daŭno viadoma, nahoda raspavieści pra niezvyčajnuju źjavu. I kamu viadoma? Pa-biełarusku (dyj pa-rusku) nivodnaj publikacyi navukovaj na hetuju temu.
  • Radzivił
    12.04.2025
    Viadoma kamu?, pa-ruśku napisany Litoŭski Statut, a pa-rasiejsku, hetaje nie pa- ruśku.

    [Zredahavana]
  • .
    13.04.2025
    Dziakuj za cikavy artykuł.

    1. Sam termin "aryjentacyja" značyć nakiravańnie na ŭschod (orient).

    2. "Kali paŭstahodździa tamu klimat u Vilni byŭ takim ža, jak ciapier, to ŭ bolšuju častku hoda miesca ŭzychodu sonca prosta niabačnaje za ščylnymi słajami abłokaŭ."
    Paŭtysiačahodździa?

    Klimat moh być navat "horšy". Z XIV st. pačalisia pachaładańni, jakija adnosiać da Małaha ledavikovaha pieryjadu. Byli štarmavoje nadvorje na mory, mocnyja daždžy, surovyja śniežnyja zimy.
    Značyć, vobłačnaści było jašče bolš. I jak vynik, mienš mahčymaści niepasredna nazirać sonca i jaho ŭzychody.
    Kali praciahvać hetuju viersiju, staražytnyja chramy ("sinija" na schiemie Vołkava, "letnija" u artykule) pačynali budavać paźniej z-za nadvorja. Taksama paźniej (ciaham hodu), paśla składanych i zaciahnutych zimy i viasny źjaŭlałasia mahčymaść narešcie ubačyć toj uschod.

    3. Kali praciahnuć liniju ad Ijerusalima da Pračyścienskaha sabora ŭ Vilni, jana taksama projdzie vielmi blizka da jaho pierpiendykularnaj vosi.

    Abaraniać hetyja viersii nie budu. Jany jak prykłady, što roznych interpretacyj moža być navat i bolš.
  • Taksama historyk
    13.04.2025
    ., zhodzien. Praŭda, z trecim punktam jano tak nie spracuje – Vy praciahvajecie liniju na sučasnych mapach z sučasnymi prajekcyjami (Merkatara, naprykład), jakija źmianiajuć realnyja abrysy sušy, pryčym čym dalej na poŭnač, tym macniej źmianiajuć.., naprykład, na hihanckuju maskoviju i nia mienš hihanckuju Hrenlandyju, jakija nasamreč takimi hihanckimi nia jość. Plus dadamo kryviznu ziamnoha hieoidu. Tak što kali i prakładać liniju, to nitkaj na hlobusie :) Pa-treciaje, tahačasnyja budaŭniki budavali ŭ sytuacyi praktyčna poŭnaj adsutnaści mapaŭ (hł. moj nižejšy kamentar). Tak što ŭmoŭny budaŭnik jakoha-niebudź kaścioła ŭ Vilni pieršaj pałovy XVI stahodździa prosta nia moh tak uziać i praciahnuć liniju ad Jerusalimu da Vilni.
  • .
    13.04.2025
    Sučasnyja instrumienty na kampjutarnych mapach adrazu ŭličvajuć kryviznu Ziamli. Darečy, ŭ danym vypadku papraŭka - vyhib duhi na ŭschod - nie takaja vialikaja.
    Ja nie kazaŭ, što ŭ toj čas možna było navat pryblizna suadnieści mierydyjan Vilni i mierydyjan Ijerusalima, i jak vynik, vyznačyć napramak. Da taho ž toj napramak nie na ałtar, a pierpiendykularny.
    Heta byŭ prykład jašče adnaho cikavaha supadzieńnia. Chacia ŭvohule viersija pra Ijerusalim taksama razhladajecca ŭ daśledavańniach.
  • Taksama historyk
    13.04.2025
    Vialiki biełaruski historyk Mikoła Vołkaŭ moh by trochu adarvacca ad pramysłovaj vytvorčaści «sensacyjaŭ» na Fejsbuku i ŭspomnić, što daŭnija ludzi paprostu nia mieli kompasaŭ, lazernych ukazak, nie ličyli pavodle hradusaŭ, nia znali azymutu, nia znali pra kryviznu ziamnoj kuli i mahli aryjentavacca tolki na ŭschod Sonca. Tamu i nie mahli jany aryjentavać chramy ź idealnaj dakładnaściu na ŭschod. Chto nia vieryć – moža pasprabavać sam pajści na ŭschod pavodle Sonca abo, naprykład, pajści na poŭnač pavodle mchu na drevach abo murašnikaŭ – i pahladzieć, jak chutka čałaviek sabjecca z darohi (spojler: vielmi chutka i ŭ vyniku vielmi chutka zabłukaje). Tak što Vołkavu varta narešcie adarvacca ad Fejsbuku i pajści pašpacyravać choć by ŭ najbližejšy park. Možna było b taksama paraić Vołkavu pačytać pracy pa prastoravym myśleńni tahačasnych ludziej (naprykład, pra toje, što kartahrafija ŭźnikła ŭ našym rehijonie paraŭnalna pozna, i tamu dakładnaje myśleńnie «Ŭschod vs Zachad vs Poŭnač vs Poŭdzień» taksama źjaviłasia ŭ nas paraŭnalna pozna). Ale tut ładna, tut rablu palohku: razumieju, što Vołkavu važniej pradukavać sensacyi na FB, a nie čytać litaraturu. Času niama, byvaje...
  • .
    13.04.2025
    "pracy pa prastoravym myśleńni tahačasnych ludziej (naprykład, pra toje, što kartahrafija ŭźnikła ŭ našym rehijonie paraŭnalna pozna, i tamu dakładnaje myśleńnie «Ŭschod vs Zachad vs Poŭnač vs Poŭdzień» taksama źjaviłasia ŭ nas paraŭnalna pozna)"

    Naprykład, jakija pracy?
    Z taho, što ja cikaviŭsia: aryjentavańnie ŭ abaryhienaŭ (roznych) raźvita davoli dobra. Jany razumieli mapy, navat kali bačyli ich u pieršy raz.
    Kali i jość zaniapad, to ŭ mnohich sučasnych "haradskich", jakim nie zaŭsiody patrebna ŭ hałavie składać mapu miascovaści, jak palaŭničym, źbiralnikam i navat sielaninam.
    A takija składanyja źjavy, jak soncastajańnie, raŭnadzienstva ludzi vyznačyli značna raniej za pieryjad siaredniaviečča, jaki abmiarkoŭvajecca.
  • .
    14.04.2025
    Dzie ž toj krytyk-taksama historyk? Tak i nie zrazumieŭ sutnaść pretenzii: ci to "ŭsio daŭno viadoma", ci to "ničoha nielha viedać (u toj čas nie było viedaŭ)".
    Daśledavańniaŭ pra aryjentacyju chramaŭ u inšych rehijonach chapaje, a pa Biełarusi niešta nie było.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić