A Ministerstva kultury čamu nie pryviało ŭ paradak kaplicu i chram? Čym zajmałasia tak zvanaje ministerstva tak zvanaj kultury, što ludzi sami vymušanyja ramantavać jak mohuć?
i manholskuju - azijackuju , nie Biełaruskuju, MUSULMANSKUJU ZAŁATUJU cybulinu...., cikava dzie prakuratura RB ? tut parušana stolki zakonaŭ ...
vyviŭsia abmalavany pryčvarak
11.05.2025
*na Kniahininskaj carkvy - carkvJe *ŭ pačatku XX stahodździa - NA pačatku *ašalavanyja - aBšalavanyja *pryčołak - FRANTON , nijakich "pryčvarkaŭ" niama NIDZIE, akramia NN *iahonaha kańku - jaho kańku ("iahony" - heta nieafita-zanadta-biełaruskaje) *hłaŭka-cybulina - kupałok/hałoŭka. "hłaŭka" - heta maleńkaja hłava(raździeł) ŭ knizie *zamiest draŭlany voknaŭ - draŭlanyCh
Najpierš nie hałasi!
12.05.2025
vyviŭsia abmalavany pryčvarak, ašalavany, biez B. Pasiaredzinie kańka, albo pasiaredzinie vilčyka. Kančatak -a. Jahonaha i jaho prybrać, i tak zrazumieła što takoje i dzie jość toj kaniok albo vilčyk. A to atrymlivajecca jak "ściana i jejnyja vokny", "hanak i jahonyja (jaho) prystupki". Jahony - zvyčajnaja norma, ničoha nieafitnaha tut niama. U rasijskaj movie "ieho", a "ievonyj" razmoŭnaja forma, žarhanizm, niepiśmiennaść. U biełaruskaj movie jakraz "iahony". Kaho? Jaho. Čyj? Jahony. "Kupałok" tut nie nadta pasuje, bo maje kanatacyi svajho, kaštoŭnaha. Tut razmova pra niedarečnaść, pra čužarodnaje tamu lepš ŭžo zvykłaje "cybulina".
Jołup
12.05.2025
vyviŭsia abmalavany pryčvarak, "ŭ pačatku N stahodździa" jość va ŭsich biełaruskich słoŭnikach i korpusie biełaruskaj movie ašalavanyja takaja lehitymnaja słova, jak i padšalavany, padšalovany, abšalavany, abšalovany i ašalovany. pryčołak heta nie franton, heta streška pad frantonam. pretenzija dla "iahonaha" zusim niezrazumiełaja. kupały ŭ pravasłaŭi nazyvajucca słovam "hłava", bo słova ŭziataje z ruskaj, a tam z carkoŭnasłavianskaj movy, dzie poŭnahałośsia niama. Hłaŭka ad hłavy, naŭmysny rusizm tut całkam darečny.
"na Kniahininskaj carkvy - carkvJe"
Karaciej, vučycie biełaruskuju movu i lubicie Biełaruś
[Zredahavana]
vyviŭsia abmalavany pryčvarak
12.05.2025
Najpierš nie hałasi! , - biez "B" - u vašaj hałavie? Ci š apošnich słoŭnikach BiełEN?
obšiť 1) (kruhom) abšyć , paabšyvać (po krajam) ablamavać , paablamoŭvać obšiť vorotnik tiesiomkoj — ablamavać kaŭnier tasiomkaj obšiť posyłku chołstom — abšyć pasyłku pałatnom 2) , abšyć , paabšyvać, abšalavać , paabšaloŭvać (obiť) ababić , paabivać obšiť tiosom — abšyć (abšalavać, ababić) doškami 3) (pošiť dla vsiech) abšyć , paabšyvać obšiť vsiu sieḿju — abšyć usiu siamju --- "Jahony - zvyčajnaja norma," - norma TOLKI DLA NN, ni ŭ ŚMI, ni ŭ litaratury "iahonaha" DAŬNO ŬŽO NIAMA! --- "pryčołak " - vy__on nieafitaŭ, BO NICHTO I NIDZIE jaho nie ŭžyvaje i NIE VIEDAJE! Kali i jość heta słova ŭ jakich techdakumientach, to heta nie nahoda "tyckać" im ŚMI!
vyviŭsia abmalavany pryčvarak
12.05.2025
pryčołak heta nie franton, heta streška pad frantonam --- a dzie tłumačeńnie pra heta DLA NIEARCHITEKTARAŬ u rasiejskim varyjancie artykułu? ))) pretenzija dla "iahonaha" zusim niezrazumiełaja. ---- padkažycie mnie jaki ŚMI-knihu, dzie "iaho" niama, a TOLKI "JAHONY"? kupały ŭ pravasłaŭi nazyvajucca słovam "hłava", bo słova ŭziataje z ruskaj, a tam z carkoŭnasłavianskaj movy, dzie poŭnahałośsia niama. Hłaŭka ad hłavy, naŭmysny rusizm tut całkam darečny ---- Brava!! 1) Vy błytajecie pravasłaŭje z RPC. 2) Pa łohicy, kab adpaviadać RPC, biełarusy pavinny karystacca rasijskaj movaj. Budzie darečna
Najpierš nie hałasi!
12.05.2025
Zdajecca i "abšalavać" niabłaha, ale tut majem niedarečnaje spałučeńnie bš, što budzie vymaŭlacca "apšalavać". Prysłuchajciesia da siabie pry chutkim, naturalnym vymaŭleńni hetaha słova. Niepaźbiežnaja asimilacyja, prypadabnieńnie da nastupnaha zyčnaha "š". U słovie biez b hetaha paźbiahajem i havorym pa-našamu: zyčny-hałosny-zyčny-hałosny. A-š-a-ł-ja-v-a-ć. Albo pašalavać, pašalavany, bo pieršy hałosny taksama... "trochi vypiendryvajecca" i pravakuje na naturalny prystaŭny zyčny, jak da prykładu vakno ci vosień. Ale majem abrać, ababić, ababak, ahorać dy šmat inšaha, tak što pačutaje mnoju ŭ narodzie ašalavać całkam naturalnaja reč.
vyviŭsia abmalavany pryčvarak,
12.05.2025
Jołup, adkazaŭ vam "Najpierš nie hałasi! " vyšej )
U Vyhałavičach śviatar ašalavaŭ sajdynham staruju kaplicu
*ŭ pačatku XX stahodździa - NA pačatku
*ašalavanyja - aBšalavanyja
*pryčołak - FRANTON , nijakich "pryčvarkaŭ" niama NIDZIE, akramia NN
*iahonaha kańku - jaho kańku ("iahony" - heta nieafita-zanadta-biełaruskaje)
*hłaŭka-cybulina - kupałok/hałoŭka. "hłaŭka" - heta maleńkaja hłava(raździeł) ŭ knizie
*zamiest draŭlany voknaŭ - draŭlanyCh
Pasiaredzinie kańka, albo pasiaredzinie vilčyka. Kančatak -a.
Jahonaha i jaho prybrać, i tak zrazumieła što takoje i dzie jość toj kaniok albo vilčyk. A to atrymlivajecca jak "ściana i jejnyja vokny", "hanak i jahonyja (jaho) prystupki".
Jahony - zvyčajnaja norma, ničoha nieafitnaha tut niama.
U rasijskaj movie "ieho", a "ievonyj" razmoŭnaja forma, žarhanizm, niepiśmiennaść.
U biełaruskaj movie jakraz "iahony".
Kaho? Jaho.
Čyj? Jahony.
"Kupałok" tut nie nadta pasuje, bo maje kanatacyi svajho, kaštoŭnaha.
Tut razmova pra niedarečnaść, pra čužarodnaje tamu lepš ŭžo zvykłaje "cybulina".
"ŭ pačatku N stahodździa" jość va ŭsich biełaruskich słoŭnikach i korpusie biełaruskaj movie
ašalavanyja takaja lehitymnaja słova, jak i padšalavany, padšalovany, abšalavany, abšalovany i ašalovany.
pryčołak heta nie franton, heta streška pad frantonam.
pretenzija dla "iahonaha" zusim niezrazumiełaja.
kupały ŭ pravasłaŭi nazyvajucca słovam "hłava", bo słova ŭziataje z ruskaj, a tam z carkoŭnasłavianskaj movy, dzie poŭnahałośsia niama. Hłaŭka ad hłavy, naŭmysny rusizm tut całkam darečny.
"na Kniahininskaj carkvy - carkvJe"
Karaciej, vučycie biełaruskuju movu i lubicie Biełaruś
[Zredahavana]
obšiť
1) (kruhom) abšyć , paabšyvać (po krajam) ablamavać , paablamoŭvać obšiť vorotnik tiesiomkoj — ablamavać kaŭnier tasiomkaj obšiť posyłku chołstom — abšyć pasyłku pałatnom
2) , abšyć , paabšyvać, abšalavać , paabšaloŭvać (obiť) ababić , paabivać obšiť tiosom — abšyć (abšalavać, ababić) doškami 3) (pošiť dla vsiech) abšyć , paabšyvać obšiť vsiu sieḿju — abšyć usiu siamju
---
"Jahony - zvyčajnaja norma," - norma TOLKI DLA NN, ni ŭ ŚMI, ni ŭ litaratury "iahonaha" DAŬNO ŬŽO NIAMA!
---
"pryčołak " - vy__on nieafitaŭ, BO NICHTO I NIDZIE jaho nie ŭžyvaje i NIE VIEDAJE!
Kali i jość heta słova ŭ jakich techdakumientach, to heta nie nahoda "tyckać" im ŚMI!
--- a dzie tłumačeńnie pra heta DLA NIEARCHITEKTARAŬ u rasiejskim varyjancie artykułu? )))
pretenzija dla "iahonaha" zusim niezrazumiełaja.
---- padkažycie mnie jaki ŚMI-knihu, dzie "iaho" niama, a TOLKI "JAHONY"?
kupały ŭ pravasłaŭi nazyvajucca słovam "hłava", bo słova ŭziataje z ruskaj, a tam z carkoŭnasłavianskaj movy, dzie poŭnahałośsia niama. Hłaŭka ad hłavy, naŭmysny rusizm tut całkam darečny
---- Brava!!
1) Vy błytajecie pravasłaŭje z RPC.
2) Pa łohicy, kab adpaviadać RPC, biełarusy pavinny karystacca rasijskaj movaj. Budzie darečna
Prysłuchajciesia da siabie pry chutkim, naturalnym vymaŭleńni hetaha słova.
Niepaźbiežnaja asimilacyja, prypadabnieńnie da nastupnaha zyčnaha "š".
U słovie biez b hetaha paźbiahajem i havorym pa-našamu: zyčny-hałosny-zyčny-hałosny.
A-š-a-ł-ja-v-a-ć.
Albo pašalavać, pašalavany, bo pieršy hałosny taksama... "trochi vypiendryvajecca" i pravakuje na naturalny prystaŭny zyčny, jak da prykładu vakno ci vosień.
Ale majem abrać, ababić, ababak, ahorać dy šmat inšaha, tak što pačutaje mnoju ŭ narodzie ašalavać całkam naturalnaja reč.