Kamientary da artykuła

Polskaje vydańnie nazvała Cierciela architektaram śpiecapieracyi, jakaja razhortvajecca paralelna z vučeńniami «Zachad»

  • Kłaŭs
    13.09.2025
    Vyborča kaniešnie zusim skaciłasia. Vidavočna što łukoŭskija chałui vykanali zahad z Rasiei.
  • zmahar
    13.09.2025
    Katalik nie značyć palak! I tamu katalik(-biełarus) zapisany ŭ palaki nie stanovicca palakam, to bok Cierciel moža być typovy bulbašom-sieparam bieź niejkaha polskaha pachodžańnia.
  • Miascovy
    13.09.2025
    zmahar, kali z-pad Hrodna to mahčyma na samoj spravie palak (čverć nasielnictva Hrodzienskaj vobłasci kožnuju pierapis adnosiać sabie da polskaj nacyjanalnasci). U nas stabilna kala 300 tys. palakaŭ pa pierapisach, pry tym što pry Chruščovie było kala 600 tys. palakaŭ, ad źmiešanych šlubaŭ zaraz mahčyma kala 1 młn. 200 tys. ludziej što ŭ zaležnasci ad abstavin mohuć identyfikavać sabie palakami. Navat pa aficyjnym dadzienym u Jeŭropie palakaŭ bolej tolki ŭ Niamieččynie, Francyi i Vialikaj Brytanii. Amal uvieś zachad i poŭnač Hrodzienskaj vobł. miescy kampaktnaha pražyvańnia palakaŭ z časoŭ pieršych sacapytańniaŭ. Dziaržynski byŭ palakam i heta nie zaminała jamu ŭvajsci ŭ historyju "baćkam NKUS SSSR", a Cierciel pajšoŭ pa jaho šlachu.
  • AlexxelA
    13.09.2025
    Miascovy, nia błytajcie palakaŭ i apalačanych. Tyja, pra kaho vy pišacie - heta miascovyja katoliki, dziady-pradziedy jakich razmaŭlali pieravažna na biełaruskaj hutarkovaj movie (pa-prostu) ci navat pa-litoŭsku. U mižvajenny čas, kali nasadžałasia polskaja mova, stali ŭžyvać bolej pałanizmaŭ, niekatoryja navat pierajšli na polskuju movu, ale ž niamnohija. Da taho pa-polsku razmaŭlali chiba što tyja, chto byŭ sa šlachty, ci žychary niekatorych viosak kala samaha siońniašniaha pamiežža. I čym dalej uhłyb Biełarusi, tym mieniej takich viosak. A ŭ palaki tych ludziej zapisali ŭ pač. XX st. faktyčna tolki pavodle kanfiesii. Stul i pajšło. Sam viedaju, bo ŭ mianie ŭ samoha karani z takich.
  • Andrzej Goworski
    14.09.2025
    AlexxelA, Dziakuj za adkaz. Ja žyŭ u Bielsku Padlaskim, u majoj siamji było dva pravasłaŭnyja śviatary, i Pavieł Hovorski zapomniŭsia jak čałaviek, jaki padtrymlivaŭ biełarusaŭ.
  • niejki
    14.09.2025
    AlexxelA, apalačany i jość palak pa nacyjanalnaści. Etničnaje pachadžańnie moža pry hetym być roznaje - litoviec, biełarus, ruski, habrej. Bolšaść tych, chto maje ciapier polskuju nacyjanalnaść ŭ Litvie i Biełarusi - etničnyja litoŭcy, achryščynyja ŭ katalictva pry Jahajle i Vitaŭcie i jakija masava pierachodzili ŭ polskuju śviadomaść paśla i padčas paŭstańniaŭ 19 stahodździa.
  • Poviernostnyj podchod
    13.09.2025
    Nie on odin. Kopať nado riealno hłubžie. Vyjavlať sposobnych podčiniennych. Tohda kust možno vydiernuť s korniem. Inačie tolko vierchušku i to nie vsiu.
  • Biełarus
    13.09.2025
    Kolki hora nam prynieśli roznyja palaki - ad dziaržynskaha i da ciercielaŭ
  • Baradzied
    13.09.2025
    Biełarus, nie bolšie russkich
  • ad panoŭ i maskavitaŭ dabra nie čakaj
    13.09.2025
    Ja kazali našyja prodki: “ad panoŭ i maskavitaŭ dabra nie čakaj”.
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    ad panoŭ i maskavitaŭ dabra nie čakaj, Ci nie mahli b vy padrabiaźniej raskazać pra heta? My vielmi ŭvažliva čytajem tutejšyja artykuły, asabliva kamientaryi.
  • Och
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, vy riealnyj Andžiej Hovorski iz Vyborčiej?
  • Och
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, vy dołžny ponimať, čto sajt Našiej Nivy nie otkryvajetsia v Biełarusi biez VPN. Tie ludi, s kotorych vy tut čitajetie - v osnovnom emihranty, kotoryje uvlekajutsia politikoj. Ich mnienije - eto dažie nie 1% ot biełarusov iz Biełarusi. Eto primierno kak kvir-aktivisty i Hrieta Tunbierh.
    Pro mnienije biełarusov (obyčnych) mohu skazať korotko - ludiam ili vsie ravno ili oni OČIEŃ złyje na politiku Polši i zakrytije hranic. Chotia sovsiem niedavno otnosiliś chorošo. Vašie hosudarstvo priamo siejčas sozdajet siebie 9 młn. vrahov.
  • Och
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, jeŝie raz choču podčierknuť, ludi za hody niezavisimosti NIKOHDA nie otnosiliś k polakam płocho. Dažie tie ludi, kotoryje chotieli družiť s Rośsijej i dažie tie, kotoryje sčitali siebia russkimi. Był miahkij bytovoj nacionalizm (kohda nazyvali "pšiekami" i t.d.), no on jesť viezdie. I kohda Łukošienko diełał vraha iz Polši čieriez propahandu - jeho nikto nie słušał. Siejčas žie, priamo na hłazach, ludi načinajut sčitať Polšu vraždiebnym hosudarstvom i polakov - vrahami. Dažie tie, kto jezdił k vam postojanno. I eto nie propahanda, a riezultat vrieždiebnych diejstvij polskoho pravitielstva načinaja s vriemien covid. Čtoby poniať nastrojenija ludiej, vam nado čitať nie kommientarii Našiej Nivy, a naprimier ludiej iz pohraničnych čatov v telegram.
  • Och
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, i poślednij momient - čtoby chotia by niemnoho poniať nastrojenije nasielenija Biełarusi - pozvonitie v Chatham House ili počitajtie ich oprosy. Oni poślednije, kto pytajetsia diełať choť kakuju-to sociołohiju po Biełarusi. Eti riezultaty kardinalno otličajutsia ot mnienija emihrantov v etich kommientarijach.
  • Andrzej Goworski
    14.09.2025
    Och, My z Martaj Panas-Havorskaj — aŭtary, fryłansiery. My pišam nie tolki dla «Haziety Vyborčaj». Naprykład, siońnia my apublikavali artykuł na OKO.Press pra Viejšnoryju.

    Ja zaŭsiody vielmi caniu razmovu z maimi čytačami. Dziakuj za vaš vodhuk. Z najlepšymi pažadańniami, A.
  • Och
    14.09.2025
    Andrzej Goworski, spasibo, Andžiej. To, čto jesť ludi s vašiej storony, hotovyje hovoriť nie jazykom uhroz - vsiehda očień prijatno. Polaki - nie vrahi biełarusam, no priamo siejčas proischodit katastrofa mieždu našimi narodami, i vašie pravitielstvo jeje poddierživajet i ihrajet priamo na storonie Moskvy.
  • .
    15.09.2025
    Nie treba kazać pra ŭsio nasialeńnie, kažycie pra siabie i svajo koła znajomych.
    I voś takija "analizy" jakraz i razdźmuchvajuć mižnacyjanalnuju varožaść.
  • %
    13.09.2025
    Bierut taksama byŭ palakam.
    U takich jak Cierciel nacyjanalnaści viery niama, u ich hałoŭnaje addanaść i karjera na uhodu isnamu režymu
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    [Piša Andžej Havorski, suaŭtar vyšejzhadanaha artykuła z Gazeta Wyborcza] Dziakuj za vašyja kamientaryi. Kali łaska, dajcie nam viedać, što vy dumajecie, pa-pieršaje, pra našy tezisy, a pa-druhoje, jak buduć raźvivacca padziei. Što da vučeńniaŭ «Zachad-2025», ale taksama što vy dumajecie: ci buduć vyzvalenyja Pačobut i inšyja viaźni? I što vy dumajecie pra zakryćcio miažy? Vaš hołas vielmi kaštoŭny dla nas, i my napisali niekalki našych artykułaŭ na asnovie analizu kamientaryjaŭ tut, na «Našaj Nivie». Z najlepšymi pažadańniami!
  • BIERAŚĆ
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, 1) Cierciel nie palak, a saviecki čałaviek, jon vychavany ŭ duchu ruska-savieckaha šavinizmu, 2) raźvićcio padziej budzie zaležać ad vynikaŭ vajny va Ukrainie, 3) z sumam i tryvohaj nazirajem za antyŭkrainskaj kampanijaj u Polščy i papulizmam niekatorych polskich palitykaŭ, 4) Pačobuta vyzvalać, kali Polšča budzie ćviorda hetaha dabivacca — Kitaj prymusić.
  • Najpierš nie hałasi!
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, prablema nie ŭ adnymCiercieli: siońnia Cierciel jość, nazaŭtra na jahonym miescy inšy. Prablema navat i nie piersanalna ŭ Pucinie. Pucin tolki adno proźvišča ŭ ahulnaj źjavie. Pucin, jak typovy saviecki dziaržaŭny kryminalnik moža napaści tolki pry adnoj umovie: kali budzie ŭpeŭnieny ŭ svajoj biespakaranaści i pieravazie.
    Tamu i napali mienavita na Ukrainu, što byli ŭpeŭnienyja ŭ svajoj paravazie i lohkaj pieramozie. Tak rabiŭ i Stalin. Tak napali i na Afhanistan.
    Siońnia Rasija treniruje sposaby pa destabilizacyi dziaržaŭnaha ładu krain Jeŭropy. Abarvanyja kabieli na dnie mora, hramadskija biesparadki, palityčny kryzis orhanaŭ ułady, zboj navihacyi, sieparatnyja pieramovy z uładami Słavaččyny i Vienhryi, finansavańnie marhinalnych partyj i artadaksalnych papulistaŭ, fejkavyja ŚMI, šturm miežaŭ nielehałami, zalot bajavych dronaŭ.. Śpis ŭžo biaskoncy.
    Vypraboŭvajucca sposaby kožny raz novyja i bolš nachabnyja, pakul što paasobnyja, ale krok pa kroku.
    Pakul Jeŭropa čakaje i spadziajecca, što "Tramp pazvonić da Pucina", Kreml nie čakaje i spadziajecca, što znojdzie sposaby całkam źniščyć jeŭrapiejskaje prava i demakratyju.
    Kožny dzień čakańnia i biaździejnaści ščodra kormić i haduje kramloŭskaha cmoka. Cmoka, jaki maje amal nieabmiežavanyja materyjalnyja resursy dla vajny i amal 100%-ju padtrymku 146 miljonnaha nasielnictva. Cmoka, jakoha ŭzhadvali, vykarmili my sami: my dazvolili jamu nas jeści.
  • Polak potrafi
    13.09.2025
    Tiertiel lično sam nie vlijajet na opieracii, tam jesť druhije ludi, jesť škoła, jesť priejemstviennosť i narabotki. Smakotka staťji tolko v tom čto on polak po korniam. Biełarusy etomu nie pridajut bolšoho značienija, vo vriemiena sssr sieḿji často byli śmiešannymi nacionalno. Plus v biełarusi mało komu možno hovoriť "śpier...laj".

    Narrativ caŕ (tiertiel) płochoj, bojarie chorošije - eto tak nie rabotajet i biełarusam eto nie očień intieriesno. I nie praktično.

    Osobienno jeśli v vašiej stranie horiat torhovyje cientry, byvšije policiejskije probivajut v bazach dannyje Anny Marii Dynier, diriektor prohrammy Kalinovskoho okazyvajetsia v parkie noċju s probitoj hołovoj (policija skazała čto on sam upał) , v každom vojevodstvie riehistrirujutsia słučai niesankcionirovannoho ispolzovanija radiosihnała "stop" dla ostanovki pojezdov, zavierbovannyje hraffitisty vo vriemia parłamientskich vyborov ostavlajut tysiači nadpisiej "eto nie naša vojna" i druhich, polskij kriminalitiet jezdit v Litvu i, kažietsia, Braziliju biť vidnych rośsijskich oppozicionierov.
    Nadiejuś ničieho nie upustił.

    Ja eto k čiemu. Jeśli vy chotitie diemonstrirovať słabosť, nikto nie možiet vam zaprietiť. Eto svobodnaja strana. Udači vam v hriaduŝich vojnach.

    S druhoj storony, vsia informacija vyšie podčierpnuta iz polskoj miediaśfiery i v opriedielennoj stiepieni podčierkivajet kačiestvo raboty polskich śpiecialistov. Vo vriemia hibridnoj vojny ich rabota osobienno važna. A vot vaša staťja - niet.


    P.S. V staťje niedostatočno zatronuta tiema Vołynia. Obiazatielno nado było zatronuť etu važnuju, aktualnuju i praktičieski primienimuju tiemu.
  • San-Ti
    14.09.2025
    Andrzej Goworski, da zhadanych varyjantaŭ pravakacyj možna było b jašče dakinuć kibierataki. Nu i plus z pazicyj intelektualnaj sumlennaści treba pryznać, što efiektyŭniej dziejničać na apiaredžańnie
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    BIERAŚĆ, Vialiki dziakuj za hety adkaz.
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    Najpierš nie hałasi! , Vialiki dziakuj za hety adkaz. Jon vielmi infarmatyŭny. Dadam tolki, što naš artykuł pra Viejšnoryju, vierahodna, źjavicca zaŭtra ŭ inšym polskim ŚMI. Zaviaršajem jaho cytataj ź filma "Budapiest Hrand Chotieł": «Bačycie, u hetaj varvarskaj bojni, jakaja kaliści była viadomaja jak čałaviectva, usio jašče zastalisia słabyja probliski cyvilizacyi. Sapraŭdy, heta toje, što my zabiaśpiečvajem u našaj ułasnaj ścipłaści, pakorlivaści, niaznačnaści... oj, da čorta ź im». Sprava ŭ tym, što mienavita vy, biełarusy, adradzili Viejšnoryju. Jana naradziłasia na štab-kvaternaj karcie, i vy ŭdychnuli ŭ jaje žyćcio. Vy majecie siłu stvarać. I ja kažu heta surjozna.
  • Najpierš nie hałasi!
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, nia ŭpeŭnieny što maju adekvatnaje razumieńnie pra vaš artykuł, bo nie čytaŭ jaho, ale naśmielusia prapanavać vam epihraf albo kančatak.
    Prapanuju karocieńki vierš Maksima Bahdanoviča "Sanet".
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    Najpierš nie hałasi! , Heta pra tekst «Na hładkaj pavierchni sonca, ci ŭ torbie,
    Na śniezie, bieź biełaha [...]»? Było b niadrenna prosta pahutaryć z vami. Ja nie da kanca razumieju hety vierš; ja drenna viedaju biełaruskuju movu; ja pišu i razmaŭlaju pa-rusku. Nie viedaju, ci źjaŭlajecca hety vierš papiaredžańniem, ci pahrozaj. Na palach — kali my pišam artykuły, razmova z čytačami ŭ kamientarach — nieadjemnaja častka našaj pracy (choć heta i nie zusim praca). Z najlepšymi pažadańniami!
  • Najpierš nie hałasi!
    13.09.2025
    Andrzej Goworski,
    Pamiž piaskoŭ jehipieckaj ziamli
    Nad chvalami siniejučaha Niła
    Užo kolki tysiač hod staić mahiła.
    U miašku nasieńnia žmieńku tam znajšli.

    Choć zierniatki zasochšyja byli
    Dy ŭsio ž taki žyćciovaja ich siła
    Zbudziłasia i bujna ŭskałasiła
    Paroj viasieńniaj zbožža na ralli.

    Voś symbal tvoj,
    zabyty Kraju Rodny!
    Abudžany narešcie duch narodny
    Ja vieruju, daremna nie zaśnie,
    A ŭpierad ryniecca,
    maŭlaŭ krynica,
    Katoraja mahutna hučna mknie,
    Zdaleŭšy z hleby na prastor prabicca.

    Maksim Bahdanovič, 1911 h.
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    Polak potrafi, Dziakuj za adkaz. Nu, ja pryjšoŭ słuchać, a nie asudžać.
  • Polak potrafi
    13.09.2025
    Polzujaś słučajem pieriedaju Spasibo vyborčiej za sieriju statiej pro prodažu nomierkov v očieriediach v polskije užondy i akcient na tom kak diejatielnosť posriednikov po bronirovaniju očieriediej śnimajet nahruzku s užiendnikov. Kłassnaja rabota, niemnoho zapozdałaja, no očień nužnaja.
  • 3% u minia
    13.09.2025
    A što Cierciel, nu cipičnyj palak vniešnie. Učyłsia v Rasii, siejčas słužyt. On že nie niezamienimyj, no i nie tankist. Da piensii astałaś savsiem mała. Hienieralskaja piensija charošaja budziet. Jeśli by nie piereviernuli stranu v 20-tam, to vsievo etava nie była by. Nu pa čełaviečeski, kakije k niemu vaprosy.
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    [piša suaŭtar artykuła ŭ Gazeta Wbyorcza Andžej Hovorski] Viadoma, nie ŭsie. Maja siamja była pravasłaŭnaj, u tym liku pravasłaŭnyja śviatary, a ja palak. Ale ŭ vypadku z Tertelem jaho baćki — palaki, jakija ŭśviedamlajuć svaju spadčynu. I tamu, na našu dumku, Tertel jašče bolš niebiaśpiečny, bo jon lepš razumieje, jak pieraškodzić kamuści dziejničać racyjanalna.
  • 3% u minia
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, Ty što ŭ Žyrynovskava ŭčyłsia: „ mama ruskaja, a papa -- juryst". Raźvie palak nie možet być pravasłavnym!?
  • Najpierš nie hałasi!
    13.09.2025
    Andrzej Goworski, siońnia nacyjanalnaść heta kulturny vybar čałavieka. Nacyjanalnaść Cierciela - KHB. Jahony vybar.

    Našyja kaścielnyja palaki nie bolšyja jeŭrapiejcy za niepalakaŭ. Miaža tut nie maje anijakaha sensu.
  • daviedka
    13.09.2025
    Jeho ziemlak, takoj žie katolik i polak Ivan Ejsmont včiera v svojom uzkom kłubie čiestno ozvučił, čto poślednije hody postojanno smotrit polskoje tielevidienije.
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    Najpierš nie hałasi! , Dziakuj za vaš hołas. Ja pryjšoŭ siudy słuchać, a nie chitruć.
  • niejki
    14.09.2025
    Najpierš nie hałasi! ,
    Nacyjanalnaść - adpačatku kulturny vybar, heta nie etničnaść, pra što pisaŭ vyšej. U artykule pisałasia mienavita pra polskaje jaho pachodžańnie, a nie ciapierašniuju nacyjanalnaść, ciapier jon nie inačaj jak ruski.

    Vyraz "kaścielnyja palaki" - typovy sposab biełarusaŭ prynizić samaśviadomaść polskaha nasielnictva, dla jakoha polskaja liturhija šmat dzie adziny sposab lehalna prajavić svaju identyčnaść, nie bajučysia pieraśledu. Dziakujučy biełaruskim nacyjanalistam kałabarantam zacirałasia ŭ dakumientach polskaja nacyjanalnaść, zacirali jaje i balšaviki paśla vajny, a ciapier praciahvajuć cisnuć łukašysty i admaŭlać u isnavańni nacyjanalna skiravanyja biełarusy.
  • Ponimajet čto diełajet
    14.09.2025
    daviedka,
    Katolik?
    Tohda jemu čierti užie siejčas kotieł razohrieli.
  • daviedka
    14.09.2025
    Ivan Ejsmont učiłsia v odnoj škole s hłavoj Rimsko-katoličieskoj cierkvi v Biełarusi mitropolitom minsko-mohilevskim, archijepiskopom Juziefom Stanievskim. Ivan Tiertiel iz KHB, Ivan Ejsmont iz MVD i Iosif Stanievskij iz kostioła — ziemlaki-katoliki iz odnoj parafii Hrodnienskoho rajona.
  • Inśpiektor Žiuv
    13.09.2025
    Fantomas razbušievałsia
  • Jaśka-haspadar
    13.09.2025
    Vysmaktana z palca ŭ lepšych tradycyjach polskaj žurnalistyki
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    Jaśka-haspadar, Prablema ŭ tym, što jana zasnavana ŭ asnoŭnym na artykułach i kamientaryjach z «Našaj Nivy» i inšych biełaruskich ŚMI. My sabrali amal 200 staronak tekstaŭ z vašych ŚMI.
  • feafania
    13.09.2025
    Naohuł Tertel. Navošta kavierkać proźvišča praź pierakład na rasiejskuju i zvarotny pierakład na biełaruskuju. Jaho proźvišča ŭ jaho rodnych biełaruskich vioskach vymaŭlajuć tolki jak Tertel.
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    feafania, Dziakuj, z taho, što ja daviedaŭsia ad siabra z «Biełsatu», mienavita tak prapanavaŭ vymaŭlać Pačobut.
  • daviedka
    14.09.2025
    Tielehram-kanał ahienta Kotova utvierždał, čto po roždieniju on Jan Čierčielski.
  • Polak potrafi
    14.09.2025
    daviedka, "nik i majk" takžie utvierždał čto tiertiel hiej i jesť vidieo hdie on otdychajet v banie s mołodymi lud́mi.
  • .
    14.09.2025
    Usia historyja pašpartoŭ pavinna być u pašpartnaj bazie, h.zn. Kibierpartyzany mohuć pravieryć.
  • daviedka
    14.09.2025
    Tiertielu do mołodych ludiej samomu prišłoś projti čieriez odnu pariłku s Viktorom Łukašienko, čto vpośledstvii pomohło jemu v prodvižienii v KHB.
  • Polak potrafi
    14.09.2025
    I vsio eto insinuacii, a nie žurnalistika, prosto fantazirovanije na političieskije tiemy nie imiejuŝieje otnošienija k riealnosti
  • daviedka
    14.09.2025
    Nie znaju, budut li stol staryje dannyje v bazie MVD po samomu Tiertielu, no Čierčielskim jeho dołžny byli by nazvať po familii sobstviennoho otca.

    V kanałach po dieanonu prichodiłoś vidieť po niekotorym starym kadram, čto v pasportnoj bazie po nim nachodiatsia staryje ćvietnyje portrietnyje fotohrafii, často s iskrivlonnym rakursom. To li (post)sovietskaja milicija dobyvała eti foto niehłasnymi mietodami (čieriez kakije-nibud́ fotoatielje), to li pri zamienie pasportov fotohrafii otkleivali i zatiem užie ocifrovyvali.
  • .
    14.09.2025
    Vierna. Abo tak, praz baćku.

    Staryja foty mahli skaniravać niajakasna.
  • daviedka
    13.09.2025
    KHB Biełarusi pri Tiertiele okončatielno i biespovorotno diehradirovał. I nie tolko v moralnom płanie (tam vsiehda s etim była problema), a prieždie vsieho – intiellektualno. Kakimi idiotami nužno byť čtoby klepať falšivki, sdiełannyje u Polši, hdie pokazyvajut avtomobil, na zadniem sidieńje kotoroho vsio upičkano skrytymi kamierami, o rakursach kotorych ośviedomlon tot samyj podstriekatiel, kotoryj zajavlajet katoličieskomu monachu iz Polši, čto tot jakoby intieriesovałsia dokumientami po učienijam Zapad... Pokazyvajut pačku kofie, kotoryj voobŝie nie chodovoj sriedi biełorusskich hraždan, jezdiaŝich na zakupy v Polšu. Zatiem nieskolko raz pokazyvajut, kak tot žie samyj čiełoviek nieskolko raz pod kamieru śvierchu pieriesčityvajet miełkije kupiury. Zatiem on žie naviazčivo proiznosit polaku, čto to «siekrietno» i «tajemno», čtoby u podstriekatielej i inścienirovŝikov nie voźnikło problem s tiem, čto polak nie rozumie ruzzkij jenzyk. Na audio słyšno, čto polskij monach prosit sfotohrafirovať niekije dokumienty, potomu čto komu-to eto budiet intieriesno, no sami dokumienty on pri etom siebie nie zabirajet. Chotia užie spustia siekundu nam pokazyvajut, kak na nieho nabrasyvajutsia dvuchmietrovyje łby, hrubo kładut jeho licom v ziemlu vmiestie s očkami... I o čudo, pieried jeho nosom sotrudnik KHB užie diemonstrirujet niekoje rasporiažienije s hrifom «Siekrietno». Chotia sam etot hrif otnositsia voobŝie k słužiebnoj tajnie... Čto imienno on tam fotohrafirovał, čto u nieho izjali pri zadieržanija i čto zatiem užie dostał iz svojeho rukava, kak šuler, oficier KHB... Nikakich dostoviernych i ubieditielnych dokazatielstv niet. Naoborot, nam liš prodiemonstrirovali odni spłošnyje niestykovki s vidimym i ozvučivajemym.
    —————
    Hosudarstviennyje siekriety podrazdielajutsia na dvie katiehorii: hosudarstviennuju tajnu (śviedienija, sostavlajuŝije hosudarstviennuju tajnu) i słužiebnuju tajnu (śviedienija, sostavlajuŝije słužiebnuju tajnu). Na nositielach słužiebnoj tajny i (ili) soprovoditielnoj dokumientacii k nim prostavlajetsia hrif «Siekrietno».
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    daviedka, Vialiki dziakuj za adkaz.
  • Ich obmiennyj fond
    14.09.2025
    daviedka, vy silno niedoocienivajetie viedomstvo Łavrientija Canavy
  • daviedka
    14.09.2025
    Nie za čto! K tomu žie po vidieo na skrytoj kamierie s pribornoj panieli v mašinie i vo vriemia jeho zadieržanija vidno, čto u polskoho monacha-katolika raznyje pričioski (dlina vołos), to jesť vsie eti sobytija proischodili v raznoje vriemia, no KHB smontirovał vsio tak, čtoby eto vyhladieło kak časti odnoho diejstva.
  • daviedka
    14.09.2025
    Zajciev i Tiertiel iz pohraničnoho komitieta, kotoryj počti užie nie był v KHB.
  • Hamon
    13.09.2025
    Vitaju, pan Andžej.
    Dobra, što narešcie značny polski ŚMI piša pra Biełaruś, ale žachliva, što nastolki adarvana ad rečaisnaści j tolki ŭ jakaści reakcyi. Što praŭda, heta nie asabliva ździŭlaje, uličvajučy nakolki mała polskaje hramadstva ŭvohule cikavicca Biełaruśsiu, navat u apošnija hady.
    Razhornutaha adkazu Vam chapiła b na vypusk časopisu, tamu abmiažujusia niekalkimi abzacami.
    Pieršaje j hałoŭnaje: jość niekalki zdahadak, dziela čaho aŭtaram spatrebiłasia ŭzdymać 'ciefciela' na charuhvu, ale kali vy sapraŭdy vierycie ŭ napisanaje ŭ artykule, to spravy vašyja jašče bolš harotnyja, čym padavałasia.
    U Biełarusi niama nijakich architektaraŭ (kali havorka nie pra handlovy dom). Nie isnuje lidaraŭ mierkavańniaŭ ci hrupaŭ uździejańnia. Niama kontrarhumientaŭ, bo ŭłasna niama j arhumientaŭ a roŭna j samoje dyskusii jak takoj.
    Niama partyj, parłamientu, ułasna kažučy j prezidenta taksama niama; niama ŚMI i niama sudoŭ. Bo nie da zakonaŭ.
    Čamu? Bo niekalki hadoŭ tamu tak skazaŭ toj, chto ŭ Biełarusi adzinym architektaram, deputatam, prakuroram, sud́dzioj, pałkavodcam, prarokam, kala-boham i asiniezataram adnačasna.
    Nieistotnyja proźviščy na ŭsich dziaviarach u krainie, bo na adnoj dźviery proźvišča nie źmianiajecca ciaham 31 hoda.
    Dalej - vy tak akcentujecie ŭvahu na zatrymańni hetaha manacha, jak byccam adbyłosia niešta nadzvyčajnaje j niabačnaje dahetul. Ale nasamreč heta rečaisnaść našaj krainy ciaham hadoŭ dla bolš šyrokich kołaŭ, i dziesiatkaŭ hadoŭ dla niekatorych.
    Darujcie kali łaska, ale pasažy a-la 'manach jak elemient bolš maštabnaj hulni' śmiechu vartyja. Z vami kałhasny fiurer nie hulaje, bo nie bačyć u vas supraciŭnika. Jon vam prosta ŭvieś čas pomścić za prytułak dla socień tysiačaŭ Biełarusaŭ, a taksama pazicyju adnosna jahonaj lehitymnaści j jašče za miažu.
    I sposabaŭ uździejańnia na polskaje hramadstva ŭ chitrazačosanaha j jahonaha siabra putlera poŭnaja kišenia, u tym liku dziakujučy tatalnaj nieinfarmavanaści polskich hramadzian pra Biełaruś i rasieju jak takich. Heta vaš promach, nažal.
    Pačobut vyjdzie na volu tolki ŭ abmien na kalij/naftu/hruzapatok. Kali vyjdzie. Vy musicie pamiatać, što majecie spravu z dyktataram, da taho ž sacyjapatyčnym psichapatam. I niekatoryja zakładniki dla jaho - heta asabistyja vorahi. Tym bolš, jon zaraz pabačyŭ jak pamyliŭsia, vypuściŭšy spadara Statkieviča.
    Prahnoz - pakul Tramp prezidentam, nie budzie nijakaha napadu na Eŭropu. Tramp jak słon u fajansavaj kramie - vielmi karysny dla pahłybleńnia padziełu pamiž Eŭropaj i ZŠA dy ŭvohule kab značnuju častku śvietu adviarnuć ad ZŠA. Z druhoha boku respublikancaŭ pabojvajucca, bo mohuć lasnuć - Buš st./Irak, Buš/mł./Irak, Tramp vo ź Izrailem pa Iranu zalapiŭ.
    Pry demakratach napad kudy bolš vierahodny, bo demakrataŭ zamianili levaki. Bajden nie daść schłusić)
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    Hamon, Vialiki dziakuj za vaš adkaz. Mnie treba padumać pra heta, tamu ja prosta skažu dziakuj.
  • Najpierš nie hałasi!
    13.09.2025
    Hamon, tut pahadžusia. Pamyłkova zvodzić ŭsio da asobnych piersanalij.
    Uzhadajma stalinskija časy: mianialisia načalniki NKVD, sistema nie mianiałasia.
    I tak, pałanieńnie polskaha manacha nie padzieja dla siońniašniaj Biełarusi. Zamiežnyja hramadzianie bolš kaštujuć ŭ mižnarodnym handli pałonnymi. Voś i ŭsio.
    U dzień departacyi 52 palityčnych pałonnych źniavolili 8 čałaviek, a paśla jašče stolki ž.
    50 čałaviek schopiać za tydzień. A ŭ reziervie miljony.
    U luby dzień kožny z nas raptoŭna "pierastaje vychodzić na suviaź".
    Kožny śpis zatrymanych čytaješ z trymcieńniem i spadziavańniem nie znajści tam znajomaje imia.
  • čytač
    13.09.2025
    Ad artykuła mocny pach GPT. Kali łaska, starajciesia sami pisać, bo ciažka čytać. A tak dziakuj što trymajecie ŭ kursie pra važnyja zamiežnyja artykuły.
  • Andrzej Goworski
    13.09.2025
    čytač, Jon dadaŭ, što naš tekst pra Viejšnoryju, vierahodna, taksama budzie apublikavany zaŭtra ŭ adnym z važnych polskich ŚMI.
  • 3% u minia
    13.09.2025
    Mnie možacie nie dziakavać, ja nie budu stučać nie na svaich , nie na čužych. My havaryli palakam : sadzicieś v Viciebskie, dadzim avtobusy da Smalenska. Ani nie pasłušali i pahibli. Pucin by padaždał paru časov.
  • .
    13.09.2025
    1. Padziei, blizkija pa času, nie abaviazkova častka adzinaj śpiecapieracyi. Jany častka ahulnaj palitycy łukašenkaŭskaj RB z 2022-ha i raniej.
    Heta značyć, KDB fabrykuje spravy i zdymaje "kino" rehularna. Trapiŭ pad pravakacyju palak - vykarystali jaho i pryviazali da blizkaj padziei, nibyta špijanažu pra vučeńni. Nie było b u raspracoŭcy palaka - była b čarhovaja historyja pra niemca-terarysta, ukrainca-dyviersanta, japonskaha špijona abo biełaruskaha apazicyjaniera.
    Kali polskija žurnalisty źviarnuli bolš ŭvahi na padziei vakoł vučeńniaŭ "Zachad-2025" i ŭbačyli sistemu, heta nie abaviazkova śpiecapieracyja vieraśnia 2025, heta sistema, jakaja pracuje ŭvohule minimum z 2022-ha. Kantekst šyrej.

    2. Roznyja apieracyi mohuć mieć roznych aŭtaraŭ-"architektaraŭ". KDB zajmajecca represijami pa svajmu płanu. Paralelna i samastojna toje ž robić HUBAZiK. Pieramovy z amierykancami i handal palitviaźniami - samastojny napramak. Mihrancki kryzis na miažy ź ES (Polšaj, Litvoj, Łatvijaj) - jašče adzin napramak, u tym liku i biźnies. Moh być padkazany Rasiejaj. Sumiesnyja vučeńni paŭtarajucca z 2006-ha. Drony puskaje Rasieja, pry hetym Łukašenku mohuć i nie pytacca.
    Pravakacyi i dyviersii na terytoryi Polščy mahčymyja, heta całkam układvajecca ŭ łohiku hibrydnaj vajny Rasiei. Heta ŭzrovień FSB RF, i naŭrad ci ŭzrovień KDB RB - tyja bolš pa zdymkach durnavataha kino. Za miažoju bolš zajmajucca biełaruskimi apazicyjanierami, to-bok abaronaj Łukašenki i pomstaj za jaho, a nie zapužvańniem Zachadu.
    Dezinfarmacyjnyja kampanii Rasieja daŭno viadzie ŭ Jeŭropie.

    3. Z hetaha ž vynikaje, što ŭ roznych apieracyj - roznyja kiraŭniki i pakaz Cierciela jak nibyta hałoŭnaha architektara nieabhruntavany.
    Kali budzie čarhovaja ratacyja "siłavikoŭ" Łukašenkaj, Cierciel cicha sydzie na inšuju pasadu, a praca KDB budzie praciahvacca. Jak i inšyja "napramki".

    4. Zakryćcio miažy Polšaj vyhladaje jak razumnaja miera biaśpieki na čas vučeńniaŭ. Kali jano praciahniecca - budzie bolš padobna na "niešta zrabić - lepš za ničoha nie rabić", choć niejak adreahavać bieź nieviadomaha vyniku.
    Svaboda Pačobuta, na moj pohlad, zaraz bolš zaležyć ad pieramoŭ, jakija viaduć amierykancy. Kali Polšča daniasie da pieramoŭščykaŭ, što heta adzin z pryncypovych punktaŭ, pra jakija treba razmaŭlać z Łukašenkaj, tady jość najbolšyja šansy.

    5. Kali ŭ polskich ŚMI "davoli časta źjaŭlajucca kpiny i insinuacyi na adras zatrymanaha, a taksama sparadyčnyja teoryi zmovy" - maje spačuvańni. Abvinavačvańnie achviary i kanśpirałohija - siarod hałoŭnych "tradycyjnych skrep" ruskaha śvietu. U biełarusaŭ taksama na žal sustrakajecca, ŭ pierakładzie na biełaruskuju movu.
    Kamientaryi na "Našaj Nivie" taksama daloka nie abjektyŭny "zrez" mierkavańniaŭ biełarusaŭ, šmat botaŭ (pa niekatorych temach da 100%) i marhinałaŭ-chejteraŭ.
  • daviedka
    14.09.2025
    Rasporiažienije po učienijam s hrifom nie imiejet osoboj ciennosti, maksimum, tam familii vojennych, osobistov KHB, pieriečień častiej i količiestvo učastvujuŝiej vojennoj tiechniki. Iz Polši biełarusy priedpočitajut priviezti kofie niemieckij Dallmayr ili italjanskij Lavazza, no v ścienarii KHB polskij špion privozit kofie marki MK Cafe, potomu čto etot kofie miestnoho polskoho proizvodstva. ))
  • Andrzej Goworski
    14.09.2025
    ., Dziakuj za vaš adkaz. Hety artykuł my pišam z časoŭ «Zachadu» ŭ 1977 hodzie. I siońnia my apublikavali tekst pra Viejšnory ŭ inšym asiarodździ (na partale OKO.Press). Ale, jak ja ŭžo kazaŭ u inšym kamientaryi, ja pryjšoŭ słuchać, a nie chitruć, i jak aŭtary my pryzvyčajenyja da niadobrych słoŭ. Tamu što siarod hetych niadobrych kamientaryjaŭ zaŭsiody znojdziecca chtości, chto hatovy pahavaryć. Razmova zaŭsiody kaštoŭnaja. Dziakuj i z najlepšymi pažadańniami, Andžej
  • .
    15.09.2025
    Tak, pračytaŭ uvieś Vaš artykuł (tut jon pierakazny ŭ skaročanaj formie), jość pra "Zachad-77".
    Słova "chitruć" nie zrazumieŭ. "Chitryć", "spračacca"?
    U artykule napisana pra toje, što "Naša Niva" adna ź niamnohich apazicyjnych, što praciahvaje pracavać u Biełarusi. Heta daŭno nie tak, apazicyjnych u RB nie zastałosia. Pracuje z-za miažy, biełarusy ŭnutry krainy mohuć čytać tolki praz VPN.

    Viersija pra polskaje pachodžańnie Cierciela spasyłajecca na vaš ža artykuł 2020 h., a jon zrobleny pa śladach artykuła "NN"
    https://page-analytics-one.online/258388
    U im maci Cierciela kaža, što "ŭsia ichniaja siamja — kataliki".
    A voś heta, zdajecca, Vy dadali sami: "Heta [Pryvałki] polskaja vioska, i tam nikoli nie było biełarusaŭ — tolki palaki."
    Tam ža i źjaŭlajecca viersija pra "Jana" Cierciela: "Iwan Tertel nazywany czasem Jankiem ..."
    Jak bačym, pytańnie pra "palaka" i "Jana" vyklikała cikavość u kamientataraŭ tut. Ci jość krynicy hetych abodvuch śćviardžeńniaŭ?
  • Willy
    14.09.2025
    Cikava, adkul infarmacyja, što Cierciel - palak? Ni adno biełaruskaje vydańnie ab hetym nie pisała. U intervju "Našaj Nivie" ŭ 2020 h. jaho maci kazała tolki toje, što jany katoliki, usia siamja rodam z Hrodzienskaha rajona. Ale ž katolik z Hrodzienskaha rajona nie abaviazkova palak. I adkul infarmacyja pra źmienu imia? Jaho brata zavuć Juryj, a nie Ježy, dyk čamu sapraŭdnym imiem Cierciela nie moža być Ivan?
  • 1
    14.09.2025
    Willy, dziakuj, vy uzhadali histaryčnuju pamyłku jakuju uzdouž viakou karystuje rasiejskaja propahanda. Kali katolik, to palak.
  • Andrzej Goworski
    14.09.2025
    Willy, Ale jon polskaha pachodžańnia, kali łaska, praviercie.
  • daviedka
    14.09.2025
    Urožieniec tiech žie miest Juzief Stanievskij po svojemu pasportu zoviotsia Iosifom.
    Ja znaju dostatočno primierov vysokopostavlennych činovnikov Łukašienko i ich dietiej, kotoryje pri roždienii imieli polskije imiena, v tom čiśle sdvojennyje, a sami oni i/ili ich dieti čurajutsia polskich imion i otčiestv. Roditieli zanimali vysokije posty v miestnych partijnych orhanach pri kommunistach, kotoryje zvali ich na russkij manier, a ich dieti tiepieŕ u Łukašienko priedpočitajut nazyvaťsia russkimi otčiestvami. Sriedi nich jesť v tom čiśle činovniki, stavšije nie tak davno sud́jami, i dažie eks-sud́ja iz ispołnitielnoho komitieta SNH v Minskie.
  • Willy
    14.09.2025
    Andrzej Goworski, mahčyma i polskaha, ale prosta nidzie niama infarmacyi ab hetym, akramia Gazeta Wyborcza. Ja šukaŭ, ale nidzie nie znajšoŭ uzhadak pra nacyjanalnaść Cierciela, jak i pra źmienu imia.
  • samyj obyčnyj biełarus
    16.09.2025
    daviedka, Vitaju vas, uvažajemyj, Daviedka. Poślednije nieskolko let čitaju vaši komientarii. Vo-piervych, očień prijatno, čto oni napisany na russkom. Vo-vtorych, po smysłu, po sodieržaniju, komientarii intieriesnyje, razmunyje, rassuditielnyje, informativnyje. A to tut na HH 70% komientarijev, naturalnyje bried, takoje čuvstvo, čto v psichušku intierniet provieli.
           Skažitie, požałujsta, a kromie kofie, kakije jeŝio tovary biełarusku vyhodno pokupať v Polšie, jeśli jezdiť na "zakupy" ?
           Kak  "pravilno" jezdiť na zakupy, nu tam, kakuju vizu diełať?  Naviernoje čto-to po turizmu ? Možiet jesť śpiecialnyje zakupočnyje tury?  Limit dienieh s kotorymi možno pieriesiekať hranicu? Možiet jesť sajty, hdie etu informaciju posmotrieť?
          
  • Tipok Vahnierok
    14.09.2025
    Avtoram staťji choču skazať, čto vy dažie siebie nie priedstavlajetie, čto hotovitsia dla Polši. Znakomyje vahniera užie prismatrivajut siebie vaši kvartiry v Varšavie i Krakovie. Lično ja lublu pojužnieje. A vy hotovitieś?
  • Andrzej Goworski
    14.09.2025
    Tipok Vahnierok, Mnie baluča kazać, što ŭ nas niama ni kvatery, ni doma.
  • Dzie snarady?!
    14.09.2025
    [Red. vydalena]
  • U
    15.09.2025
    Užie možno načinať bojaťsia? Eto pravilno čto ty hotovišsia. Hotov́sia na prijem k svojemu šiefu.
  • Y
    15.09.2025
    So vriemien konovałova i konopleva było poniatno na čto eti ur@dy sposobny. I to čto «kozłom otpuŝienija» možiet stať absolutno luboj hraždanin ili inostrannyj hraždanin. Jezdiť tuda - eto kak ihra v ruletku. V etot raz proniesło. Čto budiet v śledujuŝij raz - vierojatnosť popadałova tolko uvieličivajetsia. Užie skolko etich «śpiecopieracij» było. Kakije to džipy na hranicie, ukraincy na dačach. I pročieje. Každyj raz očień płocho sriežiesirovannyj śpiektakl dla «otčietnosti». Nie vižu v etich postanovkach nikakoho tajnoho smysła i pročieje. Nado ž pokazať svoju «važnosť». Žałko prostych ludiej kotoryje popadajut v etot zamies. Po mojemu mnieniju - iz-za naivnosti. Dažie bomž na minskoj svałkie - major khb (tut baj). Dovieriať tam nielzia nikomu - mnie tak kažietsia - dažie «druźjam». Osobienno «słučajnym» znakomym «dobrožiełatielam». Tam vsie orhany tolko iŝut - kak vypołniť spuŝiennyj śvierchu płan po štrafam priestuplenijam i td. I vidimo jesť płan i dla hbistov. Vot oni jeho i vypołniajut kak mohut. V etot raz vstriał dannyj čiełoviek - on okazałsia dostatočno naivnym. Nado ponimať, čto okazavšiś na tierritorii kołchoźnika psichopata - ty pod priciełom. I možieš «poučastvovať» v postanovkie.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić