Kamientary da artykuła

«Mikołu Statkieviča škada jak čałavieka, ale nie jak bykaŭskaha hieroja»

  • Volha
    20.09.2025
    Zhodna
  • 2010bačyŭ
    21.09.2025
    https://pazniak.info/page_da_pyitannya_pra_rejyimnuyu_quotapazyitsyiyuquot
  • Ściapan
    20.09.2025
    Dy nie zachaplajemsia my knihami Bykava, dzie Murło-Pšaničny-padkułačnik - zdrajca, a sacyjalna naš złodziej Śvist - hieroj.

    Darečy, chtości ŭvohule zachaplajecca tvorčaściu Bykava?
  • A
    20.09.2025
    Tavaryš Ściapan, nie tyja knihi vy čytali. Bykaŭ žyŭ u saviecki čas, jaho pohlady z časam transfarmoŭvalisia. Usie piśmieńniki pavinny byli mieć tvory,iakija chvalać savieckuju sistemu. Taho ž Bykava ledźvie nie represavali za Miortvym nie balić. Voś heta i treba čytać, a nie toje ideałahična vyvieranaje, čym napichvali ŭ škole. Jašče Doŭhaja daroha dadomu, Na čornych ladach, Abłava. Miarkuju, vy pra takija nie čuli?!
  • Pračytaŭ uvažliva Bykava, maje vyvady 20.09.2025
    21.09.2025
    A, niejak u knižnaj kramie daŭnym daŭno była kniha Bykava biez cenzury. Cikavy farmat: nadrukavany tekst, jaki zvyčajna bačym u biblijatecy, a źvierchu kursivam nadrukavanyja praŭki, jakija rabiŭ cenzar.
    Vielmi było cikava pahladzieć, jak cenzar vykreślivaŭ usiu krytyku NKVD i savieckaj ŭłady z tvoraŭ Bykava.
    Tamu čytać Bykava treba pamiž radkoŭ, razumiejučy, što savieckaja cenzura vykreślivała ŭsio, što Bykaŭ chacieŭ napisać prama, adkryta.
  • !?
    20.09.2025
    Zahałovak artykuła pierakručvaje, skažaje dumku aŭtarki:
    "Statkievič zrabiŭ učynak całkam u łohicy bykaŭskich hierojaŭ" i dalej "Ja nie maju prava škadavać bykaŭskaha hieroja, sama b ja tak nie zmahła. Ja i nie zmahła, kiška tonkaja."
  • Pračytaŭ uvažliva Bykava, maje vyvady
    20.09.2025
    Dla mianie Sotnikaŭ nie pazityŭny prykład, a admoŭny. Pajšoŭ na zadańnie chvory, pieraškadžaŭ vykonvać zadańnie, u vyniku: partyzanski atrad zastaŭsia bieź ježy, starasta, jaki dapamahaŭ jak moh adnaviaskoŭcam vyžyvać, vymušana pryniaŭšy rolu hałoŭnaha pa vioscy, kab hetuju pasadu nie zaniaŭ niechta našmat horšy dla adnaviaskoŭcaŭ, paviešany niemcami, šmatdzietnaja maci, jakaja dapamahła chvoramu Sotnikavu, nakarmiła i schavała jaho ŭ siabie doma, paviešana niemcami.
    Adny minusy ad hieraizma hetaha Sotnikava, jakomu było naplavać na prosty biełaruski narod, jaki vyžyvaŭ jak moh pad akupacyjaj, kinuty savieckimi vojskami ŭ samym pačatku vajny.
    Što zrabiŭ Sotnikaŭ? Nivodnaha niemca nie zabiŭ na hetym zadańni, nie prynios ježu svajmu atradu, zatoje minus niekalki mirnych žycharoŭ, i dzieci zastalisia sirotami. Nu i naparnik jaho, kali b pajšoŭ adzin, biez Sotnikava, to vykanaŭ by zadańnie atrada, prynios ježu bajcam, a nie ŭlapaŭsia by ŭ takuju hańbišču, ź jakoj niama vyjścia.
  • Kulturołahi-šmulturołahi
    20.09.2025
    Kudy jak lepšy tutbaj, jaki i našym i vašym, i rusifikacyjaj zajmaŭsia. Mikoła 11 hadoŭ u turmie, a čarniaŭskaja končyć ź siabie kulturołaha na zarabotnaja Zisieram, u tym liku dziakujučy supracy z režymam, hrošy.
  • Strannyj post
    20.09.2025
    17 sientiabria Julija Čierniavskaja napisała strannyj post: "Raznosť kontiekstov. V Biełarusi eto novojavlennyj prazdnik. V Polšie - čiernyj dień, kohda pri vieduŝiejsia užie v Polšie vojnie SSSR ottiapał u nieje kusok strany".
    Chočietsia sprosiť u Julii: ona čto, sčitajet Zapadnuju Biełaruś kuskom Polši? Sieŕjozno?
  • Paliašuk
    21.09.2025
    Strannyj post, vaš post sapraŭdy dziŭny. Pišacie pra kantekst i adrazu ž jaho ihnarujecie. Była ŭschodniaja miaža Polščy, pryznanaja SSSR pavodle Ryžskaj damovy i damovy ab nienapadzie. SSSR zaklučaje tajemny pratakoł ab pieradziele Jeŭropy z Rejcham i, parušyŭšy papiarednija damovy z Polščaj, adbiraje ŭ jaje terytoryi, ale ŭžo paśla napadu Hiermanii ŭ 1941 pryznaje niezakonnaść aneksii. Biełaruś tut, na žal, nie źjaŭlajecca ŭ 1918-21 jak paŭnavartasny mižnarodny subjekt - z-za intryhaŭ tych ža Polščy i rasiei, ale heta ŭžo asobnaje pytańnie; i źjaŭlajecca ŭ 1945 jak čalec AAN (u tym liku dziela hetaha ŭradu PNR pieradali 17 rajonaŭ BSSR - Jałcinska-Patsdamski kampramis z sajuźnikami) i ŭ 1991 jak niezaležnaja dziaržava, jakaja padpisvaje z Polščaj dvuchbakovyja damovy ab miežach. Viedajučy hety kantekst, Čarniaŭskaja pytańnie prynaležnaści Zachodniaj Biełarusi navat nie ŭzdymaje - heta biełaruskaja terytoryja, i heta aksijoma.
    Ale jaho ŭ metach pravakacyi ŭzdymaje juzier "Strannyj post". I jašče - łukašysty štohod aktualizujuć hetuju  historyju. Ale niejak dziŭna aktualizujuć: sumiesnych paradaŭ savietaŭ z hitleraŭcami, vitalnych bramaŭ z zorkaj i svastykaj, departacyi, Katyń, Kurapaty, pieradača stalinym Vilenskaha kraju Litvie - nie baču; Hrodna i Brest u składzie BSSR - baču. Lepš źviarnicie ŭvahu na hetyja niestykoŭki i strannosti.
  • Tak i jesť
    21.09.2025
    Strannyj post, S juridičieskoj točki zrienija Polši Zap. Biełaruś była Polša. Nasielennaja biełorusami.
  • Strannyj post
    21.09.2025
    Tak i jesť, fihnia vaša "iuridičieskaja točka zrienija", kotoraja proischodiła biez učastija samich biełarusov i samoho biełaruskoho hosudarstva.
    Zapadnaja časť Biełarusi - eto vsiehda Biełaruś, pod ċjej by okkupacijej ona nie nachodiłaś v raznoje vriemia - niemieckoj, polskoj ili rośsijskoj/sovietskoj.
  • Fantaziery
    21.09.2025
    Strannyj post, Nie fihnia. Biełaruś była nie vsiehda. Biełorusy nazyvaliś biełorusami nie vsiehda. Dažie jazyk, na kotorom hovoriat biełorusy siehodnia, prieimuŝiestvienno russkij.
  • .
    21.09.2025
    Z pavahaj da prava Statkieviča vybrać svoj los. A mierkavańnie Čarniaŭskaj liču nierelevantnym:

    1. U Bykava zvyčajna maralny vybar pamiž sumleńniem i zdradaj. Heta absalutna nie situacyja vybaru Statkieviča. Vyjezd za miažu - nie zdrada.
    - Za miažoj składana praciahvać toj typ baraćby, da jakoha zvyksia. Ale možna pasprabavać inšy padychod, znajści inšaje svajo miesca. Ryzyka ŭ tym, što možna jaho nie znajści.
    - U Biełarusi vymušany biaździejničać (za kratami). Zatoje zastaješsia simvałam i prykładam voli dla inšych.
    Tamu ŭ abodvuch varyjantach jość svaje plusy i minusy. Vybar składany, ale nie maje taki adnaznačny maralny kantrast jak u tvorach Bykava.

    Da taho ž situacyi vybaru ŭ Bykava ŭniviersalnyja: ŭ ich možna pastavić roznych ludziej i acenka "sumleńnie" - "zdrada" zastaniecca toj ža.
    U situacyi "emihracyja - źniavoleńnie" vybar - sprava asabistaja.

    2. Ekzistencyjalizm maje davoli dalokuju suviaź da vybaru ŭ tvorach Bykava i da vybaru Statkieviča.
    Tak, jość momant svabody asabistaj nasupierak absurdu trahičnych abstavin.
    Usio astatniaje - inšaje.
    Mietafizičnaja ekzistencyja nie blizkaja hierojam Bykava i Statkieviču.
    Rozny ŭpłyŭ ramantyzmu: dla Statkieviča toj, jaki paŭpłyvaŭ na nacyjanalnyja ruchi, u ekzistencyjaliźmie toj, što hieraizavaŭ tvorcu-asobu. U Bykava nie baču ramantyzacyj-idejalizacyj: usio całkam realistyčna (i ad taho jašče bolš surjozna).
  • Vadzia
    21.09.2025
    A chto tut spadziavaŭsia na łasku ,stojačy u kroku ad svabody? Hetuju " savu "ŭžo ŭ 101 raz kožny "kulturołah",iak by mović ,naciahvaje na svoj asabisty hlobus.
  • Biezumstvo fanatikov
    21.09.2025
    Julija putajet litieraturu i riealnosť. V našiej riealnoj žiźni śmierť Stankieviča nikoho nie razbudit. Kak nie razbudiła v Rośsii śmierť Navalnoho. Politik dołžien dumať racionalno, o tom poddierživajut li jeho idiei massy, sposobny li poddieržať jeho i priviesti k vłasti. Koročie, nie politiki vy vsie, a doškolata.
  • Najpierš nie hałasi!
    21.09.2025
    Dzieści źnik moj karocieńki kamientar pra niaŭmieńnie adroźnić žyćcio i litaraturu, a taksama pra prahu žyćcia ŭ tvorach Bykava. Pra toje, što Bykaŭ nie słaviŭ hieraičnuju śmierć, pra toje što vybar zahinuć maje sens, tolki kali daje šans vyžyć.
    "Treciaja rakieta", "Žuraŭliny kryk", "Alpijskaja bałada", "Sotnikaŭ", "Znak biady", "Na Čornych Ladach".
  • Pračytaŭ uvažliva Bykava, maje vyvady 20.09.2025
    21.09.2025
    Najpierš nie hałasi! , u knizie Bykava "Sotnikaŭ" nichto nie vyžyŭ, ni sam Sotnikaŭ, ni šmatdzietnaja maci, jakaja jaho chavała, ni starasta, jakoha Sotnikaŭ chacieŭ rasstralać na miescy, i katory nie zdaŭ jaho niemcam. Usich paviesili. Pryčym ni adzin fašyst ad "podźvihu" Sotnikava nie paciarpieŭ. Paciarpieli tolki mirnyja žychary-biełarusy, dzieci paviešanaj maci zastalisia sirotami.

    Mnie dziŭna, što kulturołahi staviać Sotnikava ŭ prykład dla fihury Statkieviča.

    [Zredahavana]
  • Chmmmmm
    21.09.2025
    "Pračytaŭ uvažliva Bykava", dziŭnaja ŭ vas łohika. Bo ni adzin łukoviec ad "podźvihu" Statkieviča taksama nie paciarpieŭ. Paciarpieli tolki mirnyja žychary-biełarusy, jakija pašli na pratesty pa pryzyvach apazicyi
  • Najpierš nie hałasi!
    21.09.2025
    Pračytaŭ uvažliva Bykava, maje vyvady 20.09.2025,
    Vy robicie vysnovy nakont taho, što nie čytali. Maju na ŭvazie moj kamient, što źnik u redaktarskich nietrach NN.
    Kali viarnucca da mastackaha kanfliktu ŭ tvorach Bykava, to tvory Bykava nie instrukcyja pa partyzancy ci partyjnaj rabocie.
    Asnoŭnaja prablema ŭ tvorach Bykava jak zastacca čałaviekam ŭ toj nialudskaj kałatniečy. Jak zachavać ludskaść. Byvaje što toje niemahčyma i tady vybar choć pamierci pa-ludsku, ale prablema, što i pamierci čałaviekam ciabie pazbavili mahčymaści.
    Tut doŭhaja razmova pra ludskaść ŭ nialudskaści stalinizmu i hitleryzmu, pra žyvi i zmahajsia, pra zmahajsia za žyćcio i ludskaść.
    Tvory Bykava nadzvyčaj žyćciaśćviardžalnyja, žyćciaśćviardžalnyja navat kali nieabmiežavana panuje śmierć.
    Tvory Bykava heta nie pra stratu kaštoŭnaści žyćcia, jak skažam , ŭ "Memento more" Janki Bryla.
  • Stan biełaruskaj situacyi
    21.09.2025
    2025. Biełaruskaja kulturołah nie ŭ stanie napisać paru skazaŭ pa-biełarusku, tolki na rasiejskaj.
  • Vadzia
    22.09.2025
    A z kim paraŭnać majora Sachno?Chto z zapisnych "patryjotaŭ "ŭsłužliva padstaviŭ chrybiet pad režymnuju nošu?
  • Ja tak ponimaju
    22.09.2025
    [Red. vydalena]

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić