Zavody hruntujucca na pierapracoŭcy burakoŭ - vysoki "šcil". A niaŭžo ž nie možna było prosta napisać - zavody pierapracoŭvajuć buraki?
Baradzied
27.09.2025
Čytaka, eto sovsiem druhoje.
Baradzied
27.09.2025
Vostok Biełarusi ruskie svoim diešiovym sacharom i konditierkoj zavalat.
0101
27.09.2025
Čytaka, Vielmi dziŭnvia časami biełaruskaja mova ŭ NN. Niečałaviečaja.
joy
27.09.2025
Kolki pamiataju, składy cukrovych zavodaŭ amal zaŭsiody byli zavalenyja pradukcyjaj i razhružalisia, tolki kali ŭ Rasiei byŭ nieŭradžaj burakoŭ.
daviedka
28.09.2025
A ja pomniu, kak v načale 90-ch hh. dierievienskije i ja u babuški s tiapkami v rukach połoli tie buraki, vyryvali rukami, składyvali v kuči, tieriebili, zahružali. I vsio eto radi pary mieškov sachara, iz kotoroho hnali samohonku iz burakov...
daviedka
28.09.2025
Łukašienko sam žie let piatnadcať nazad zariezał etu idieju, kohda priedłahali jemu stroiť piatyj sacharnyj zavod... A tiepieŕ obosnujet nieobchodimosť stroitielstva vtoroj atomnoj stancii na Vostokie nuždami piatoho sacharnoho zavoda i dota-fiermy v Mohilovskoj obłasti.) Fihnia, čto sovchoz «Horodiec» ležit v ruinach.
daviedka
28.09.2025
Jeŝio v 2011 hodu novyj sacharnyj zavod sobiraliś postroiť v Čausach. Ischodia iz łohistiki dostavki syŕja na buduŝij zavod. Płanirovałoś, čto v sutki na priedprijatii budiet pierierabatyvaťsia do 10 tys. tonn sacharnoj śviekły. Na stroitielstvo novoho sacharnoho zavoda triebovałoś nie mienieje 360 młn. jevro. O svojom namierienii inviestirovať około 300 młn. jevro zajavlali tohda polskije biźniesmieny, był razrabotan biźnies-płan. Łukašienko sčitał, čto, poskolku jesť inviestory, hotovyje vłožiť v eto sriedstva, novoje priedprijatije nado stroiť, a priedsiedatiel koncierna «Biełhośpiŝieprom» utvierždał, čto nie chvatit syŕja.
Łukašenka zachacieŭ mieć jašče adzin cukrovy zavod
I vsio eto radi pary mieškov sachara, iz kotoroho hnali samohonku iz burakov...