«Nabraŭ 6,8 kh za 1,5 miesiaca». Jak i čym kormiać u ofisach IT-kampanij u Biełarusi i za jaje miežami?
-
28.09.2025Rabotała v Minskie v IT kompanii, nikakoj biespłatnoj jedy nie było, vsie za dieńhi. Zato była kuča błatnych na raźličnych vspomohatielnych dołžnostiach.
-
28.09.2025Ja hetaha nikoli nie razumieŭ.
Ale ŭ knižcy było napisana, što pracuje.
I sapraŭdy pracuje. I talerka z cukierkami ŭ ciabie na stale, i ofisnaja kuchnia z dastaŭkaj ježy, asabliva śviežaj sadaviny.
Čałaviek maje hetyja staražytnyja instynkty, na pracy jon paluje mamanta. Dajcie jamu kavałačak taho mamanta! -
28.09.2025Viasioły Startapier,
Ja navat vam hipotezu pieraviadu ź indyvidualnaj psichałohii da sučasnaj sacyjałohii.
Da industryjalnaha času čałaviek zaŭždy bačyŭ i atrymlivaŭ častku pracy (chleba, miasa, lesa i h.d.). Mienavita ŭ industryjalnyja časy źjaŭlajecca alijenacyja - kali praca pieratvaraje syravinu ŭ niejki abstraktny kapitał... Z čaho Karły Marły i ich durnavatyja vučni vyvieli svaje sacyjapatyčnyja teoryi, što ŭsich pradprymalnikaŭ treba zabivać i ich kapitał dzialić jak prydarožnyja złodziei.
Praz toje dzialicca mamantam u vyhladzie fizičnaha abmienu - jak darmavaja ježa, daje psichałahičny spakoj, hetak i dzialicca mamantam u vyhladzie simvaličnaha abmienu, kali ty daješ supracaŭnikam častku kapitału - akcyi kampanii, dazvalaje pieraadolvać hetuju alijenacyju.
Nie zaŭždy, kaniešnie, niechta mroić rabić svajo i adnoje syjdzie. Ale ž treba być udziačnym i za toje, što jon zrabiŭ dla ciabie.
---
"ieš" - heta kali prymušajuć : "Ješ, bo zusim schudnieŭ!" )