Abiarycie novaj kiraŭničkaj fonda Nastu Bazar. Čamu nie?
gat
29.09.2025
[Red. vydalena]
Ziuzia
29.09.2025
Dzikpiki napierad!, Davajcie biez bazaru.
Nie
29.09.2025
Dzikpiki napierad!, Čamu nie? Adkaz prosty. Nie. Bo jana źbiraje hrošy ź ludziej na čatyrochpakajovuju kvateru. Nuždajetsia v dieńhach. Apietyty - vialikija. A heta značyć, što ŭ jaje budzie vialiki sabłazn uleźci ŭ hramadskuju kasu.
JANKA
29.09.2025
[Red. vydalena]
Krinž
29.09.2025
[Red. vydalena]
Charys Mient
29.09.2025
Stryžak syjšoŭ, ale fiem-kvir aktyvistka Nasta Bazar ani nie pakazała dokazaŭ, ani navat nie pajšła ŭ sud. Niešta tut nie tak.
Karcina masłam!
29.09.2025
Charys Mient, dy ŭsio tut tak, karcina masłam: hebnia razvalvaje Bajsoł. Toje ž mielisia zrabić i z NAU. Dy tam Łatuška pasłaŭ daloka, až da Brazilii, i zajaviŭ ŭ sud. Usio, adrazu niama prablemy. Ujavicie, kab Łatuška apraŭdvaŭsia pierad nastaj bazar ci jakoj inšaj musarnioj. Śmiešna, praŭda?
Stryžak, nie treba ničoha dakazvać, zrabi svoj Fond daramohi ludziam, jak ty ŭmieješ. A ty ŭmieješ.
Karcina masłam!
29.09.2025
Kanava z haŭnom heta nie Stryžak. Kanava poŭnaja haŭna vajuje z Bajsołam i z takimi jak Stryžak. Vajuje łavinami svajho haŭna.
Pytańnie da Nasty Bazar
29.09.2025
Charys Mient, a Nasta Bazar nie choča pradjavić pretenzii ofisa-kabinietam, dzie padzielisia hrošy, jakija ofisa-kabiniet vyprošvaŭ u Jeŭraźviaza na dapamohu palitviaźniam? Jak tolki vyjšła vialikaja hrupa palitviaźniaŭ u 52 čałavieki, dyk adrazu vyśvietliłasia, što ŭ ofisa-kabinieta niama ni pamiaškańniaŭ dla raźmiaščeńnia ludziej, ni hrošaj im na dapamohu. Narod sam tałakoj źbiraŭ im hrošy praz Bajsoł. Dykpik Stryžaka Nastu Bazar zacikaviŭ i jana pačała zbor faktaŭ i rasśledavańnie , a dzie padzielisia sotni miljonaŭ hrošaŭ Jeŭraźviazu čamuści nie zacikaviła. Tut Nasta Bazar čamuści rasśledavańnie pravodzić nie zachacieła.
imia
29.09.2025
Charys Mient, ja nadiejuś. tiepieŕ vsie prieśledujemyje i prolitzaklučiennyje budut znať, čto obiazany otsutśvijem poddieržki niekoj kvir-aktivistkie, kotoraja zatraviła rukovoditiela fonda, vmiesto toho čto by obratiťsia v sud i riešiť problemu civilizovanno
Jašče
29.09.2025
imia, jana jašče vialiki bčb-ściah ciahaje na łhbt-parady. A potym u turmach łukašysty palitviaźniaŭ apuskajuć u nizki status. Robiačy ich stanovišča jašče bolš nievynosnym.
Tut
29.09.2025
Nie viedaju dla koho jak, ale Bajsoł biez Stryžaka heta nie Bajsoł. Ja viedaju, što Stryžak dakładna nie ahient łukašenkaŭski. A chto tam pryjdzie novy ja nie ŭpeŭnieny, bo achova infarmacyi pra danacieraŭ i atrymalnikaŭ heta hałoŭnaje ŭ takich fondach. A zaraz heta buduć novyja ludzi, novaja struktura kiravańnia, chto jany nasamreč nichto nie viedaje.
Kazačnik Varšaŭskaha lesu
29.09.2025
Tut, Hałoŭnaje u hetaj spravie - achova abŝaka i raspił babła, a nie achova tam jakiś danacieraŭ. Babło pryjšło, astatniaje - sprava techniki.
Darečy
29.09.2025
Tut, nastaŭ spryjalny čas dla ahientaŭ Łukašenki praleźci ŭ struktury kiravańnia Bajsoł. Chto ich pravieryć? Nichto.
a zaraz samy čas razabracca z pakryŭdžanymi dziaŭčynkami, čamu jany stolki hadoŭ trymali stryžkaŭskija dykpiki ŭ schoŭkach
Ii
29.09.2025
Piecia, Dumaju, čto nie prosto tak sochraniali fotki dołho i vot tiepieŕ tolko oskorbiliś, nie słučajno - provieriť ich nado na dietiektorie łži. Strižak koniečno nuždajetsia v pomoŝi psichotierapievta, no to čto on sdiełał vovsie nie stoit takoho šuma i razdutija do masštabov nasilija nad žienŝinami. Miercajet ruka śpiecsłužb v etoj achinieje s dikpikami s cielju razvaliť pomoŝ biełarusam za rubiežom. P.S. A biednoj Nastie sbrosiłsia kto na opłatu ariendy 4-ch komnatnoj kvartiry v Varšavie?
)))
29.09.2025
Piecia, "stolki hadoŭ"- heta hadoŭ pa 20-30 (jak u ZŠA)))
Rytejł
29.09.2025
Pryjdziecca iści na kasu ŭ "Hrošek".
Rita
29.09.2025
[Red. vydalena]
San
29.09.2025
Rytejł, dy nie, kiroŭcam uładkujecca. Trochi movu padłučyć, dyk santechnikam. Arendnaje žytło ž, treba apłočvać, ci ŭ jaho nie arendnaje?
Rytejł, Sori, što pytajusia, ja voś čałaviek čuć starejšaha pakaleńnia, patłumačcie mnie kali łaska, voś hetaja rassyłka chieroŭ ciapier- heta ahulnapryniata ciapier, jak nada być? Kab što heta, kab dzieŭka ŭbačyła i adrazu rastajała?)))
Rytejł
29.09.2025
))), A chier jaho znaje, pa praŭdzie skazać.
:::
29.09.2025
Kali zładzili taki narodny samasud biez suda dyk dzie abnarodavanyja dokazy?
Otviet naivnomu
29.09.2025
:::, Kakoj sud, hdie? V Minskie? Prijezžaj, osudiat na raz- dva.
Hłasnoje mnienije
29.09.2025
:::, My nie sud. My- obŝiestviennoje mnienije.:))
Nuipoch
29.09.2025
Značit, bajsołu bolšie nie donaču. Jeśli prohnuliś pod fiemok i kakoj-to dieniežnyj fond, obojdutsia i bieź mienia. Fiemki pusť sami choť čto-to sozdadut, a nie otžimajut
Śmiešno
29.09.2025
Nuipoch, ty vot sieŕjozno dumał, čto Bajsoł žił za sčiot tvoich triech cientov?))) mnie čisto poražať - skolko ty summarno zadonatił? I skolko dopołnitielno donatił na poddieržku komandy? Ja donaču ježiemiesiačno - v tom čiśle, i na rabotu komandy. No u mienia niet illuzii, čto eto ja vsiech sodieržu. Biez krupnych donorov projekta nie stało by užie zavtra.
Miedalku
29.09.2025
Nuipoch, na tiebia hebnia i rassčityvajet! Spasibo, družok!
.
29.09.2025
Jon usio ž zrazumieŭ, što varyjant "BYSOL sa Stryžakom" zusim nie vypłyvie.
Ale kali pieradača zasnavalnictva budzie na tych ža ŭmovach - Mockusu, jaki byŭ vybrany na hetuju rolu samim Stryžakom - tady źmianiajecca nie šmat. Tady jon zachoŭvaje kantrol nad hałoŭnym, heta značyć, zastajecca ŭdzielnikam ŭ cieni, i praź niekatory termin moža viarnucca i publična. Nahadaju, što ŭ pieršym rašeńni dyrektaratu było pra 2 novych zasnavalnika. Bolš ustojlivaja i niezaležnaja struktura była b, kali b zasnavalnikaŭ było 4-5, naprykład, praparcyjna ich realnym unioskam u pracu fondu (jakaja nie zaŭsiody publičnaja) abo z papiaredniaha składu dyrektaratu, u tym liku, tych, chto tolki što syšoŭ.
Kab prahnazavać budučyniu fondu, nie chapaje adkrytaj i prazrystaj infarmacyi, što ź im było raniej. Jak tak atrymałasia, što Stryžak pryjšoŭ 6-m z 7-mi zasnavalnikaŭ u strukturu, jakaja pracavała, a paśla zastaŭsia adzinym zasnavalnikam. Ciažka ŭtrymacca ad anałohij z historyjaj Bajpoł: arhanizacyju stvaryli inšyja ludzi, paśla pryjšoŭ Azaraŭ, jaki ŭziaŭ na siabie funkcyju publičnaj asoby, z-za taho publika pačała ličyć jaho hałoŭnym, pastupova staŭ hałoŭnym i farmalna, paśla kanfliktu trymaŭsia za ŭładu, a niazhodnyja z hetym sychodzili.
U apošnija dni Andrej šmat baniŭ i vydalaŭ kamientaryi ŭ fejsbuk i telehram. Tamu niama nadziei, što niešta zrazumieŭ i što zaraz nie praciah PR-śpiektakla. Papiaredni tydzień z rašeńniami paśla kamisii, pretenzij da Bazar za zbor danych (jaki sam i dazvoliŭ praz pracu kamisii) i haniebnym intervju ŭ Zierkale pakinuŭ ciažkija ŭražańni.
., A razumieli li fiem-kvir aktyvistki, što svaimi dziejańniami jany zrujnujuć Bajsoł? Ci jany vyrašali što zrujnavańnie Bajsoła mienšaje z zoł?
.
29.09.2025
A ja nie viedaju, čamu publika nie pamiataje pra pieršapačatkovy skład udzielnikaŭ BYSOL. Naviny ŭ toj čas byli. Da taho ž niadaŭna adzin z byłych zasnavalnikaŭ Lichačeŭski ŭ tvitary (i na inšych ŚMI było, zdajecca) raskazvaŭ niekatoryja padrabiaznaści. "Hałasavańnie kamandy" Andrej taksama vykarystoŭvaŭ pry adnym z papiarednich kryzisaŭ.
PR - jon taki. Pastupova ludzi zabyvajuć raździalać asobu i arhanizacyju.
Što zaraz važna, ja tolki što napisaŭ. U nastupnaj transfarmacyi fondu hałoŭnaje - skład novych zasnavalnikaŭ. Ad ich zaležyć i novy statut arhanizacyi, i praviły kiravańnia, pryniaćcia rašeńniaŭ u joj. Kali ŭ hetaj častcy płana ničoha nie źmianiłasia, treba čakać, što iznoŭ majem praciah "śpiektaklu" :(
P.S. U navinie nie poŭnaja infarmacyja. Jašče byŭ bolš padrabiazny post na telehram-kanale BYSOL.
Vy možacie ničoha nie čakać. Viercie słovam i emocyjam.
A ja hladžu na spravy i dakumienty. I prahnazuju, što kali "ŭ aŭtorak jon [Stryžak] padpiša dakumienty ab pieradačy zasnavalnictva" (dopis u kanale BYSOL) i novy zasnavalnik - toj ža, jaki byŭ u apošnim rašeńni Stryžaka abo dyrektarata #2, to Stryžak praz hetaha adzinaha vybranaha im zasnavalnika zachavaje kantrol nad fondam. To-bok, publičnaja zajava zaraz "ia sychodžu" - tolki słovy, taktyčny manieŭr.
Filipp
29.09.2025
., Ciapier ja vas zrazumieŭ, a VY ličycie što Stryžak pavinien stracić upłyŭ na Bajsoł tamu što drenna tam pracavaŭ, ci tamu što zvołnieńnie z Bajsoła heta niedastatkovaja kara za dipiki?
.
29.09.2025
Raniej ja dumaŭ, što pry peŭnych umovach i pravilnych krokach jon moža zastacca ŭ arhanizacyi i praciahvać pracu. I niejkija nadziei na toje byli letam (byli i sumnieńni). Ale heta ŭžo niavažna, bo: a) kroki byli zroblenyja niapravilnyja, asabliva ŭ apošni tydzień; b) jon sam užo vyrašyŭ sychodzić.
I voś zaraz inšaja prablema. Kali jon nie sapraŭdy sychodzić, a tolki imituje sychod - heta złoŭžyvańnie davieram publiki. Skazaŭ adno, zrabiŭ inšaje. I heta vielmi drenna, padmanvać ludziej u arhanizacyjach takoha kirunku zusim nieprymalna. I heta ŭžo nie zaležyć ad pieradhystoryi z dykpikami abo čymści jašče, heta moža być asobnaj drennaj historyjaj. Pahladzim.
Filipp
29.09.2025
., "Kali jon nie sapraŭdy sychodzić, a tolki imituje sychod - heta złoŭžyvańnie davieram publiki. Skazaŭ adno, zrabiŭ inšaje." 1) A što vyrašaje, što značyć syści, a što značyć imitacyja? 2) Navat kali jon budzie mieć upłyŭ, što ŭ hetym drennaha? 3) Jon sychodzić nie tamu, što ličyć heta pravilnym, a tamu što stavić intaresy arhanizacyi, vašiej za svai. A tyja, chto vynies hetu spravu ŭ publiku, stavili svai intaresy vyšej za intaresy arhanizacyi. 4) Niaŭžo było b lepiej, kali Stryžak prosta ŭsio kinuŭ i pačaŭ zajmacca svaimi spravami, adyšoŭšy ad hramadskaha ruchu?
.
29.09.2025
1. Dla prykładu, kali paśla abvinavačvańnia ŭ karupcyi čałaviek pierapisvaje majomaść na davieranuju asobu, žonku, svajaka abo znajomaha, heta značyć pazbavicca ad majomaści abo imitavać, što jaje nibyta niama, zusim biedny? 2. Kali jon budzie mieć upłyŭ, heta budzie značyć, što jon schłusiŭ siońnia pra "całkam spynić supracoŭnictva z fondam". 3. Jon sychodzić tupa tamu, što hrošaj nie budzie (MHF heta nahladna pakazaŭ). Inakš nie dachodziła. Kapiec. Ludzi, jakija abvinavačvali inšych u viery ŭ "ružovych poni" i patrebnaści razhladzieć "realny śviet", nie bačać vidavočnaha. 4. Vy sychodzicie z ujaŭlańniaŭ, što jon niezamienny, što abviarhaje i praca fondu da jaho prychodu (6-m zasnavalnikam), i praca ŭ apošni miesiac (111 tys. dla departavanych). Tamu i bieź jaho praca praciahvałasia. Jon moh by znajści inšaje miesca ŭ hramadskim ruchu, moh by i praciahvać pracu i va ŭłasnym fondzie, pry peŭnych umovach i pravilnych krokach (paŭtarajemsia, adkaz byŭ vyšej).
1. Pieradaje pravy zasnavalnika (jurydyčnyja, ŭ statucie fondu). 2. Kali jon budzie kantralavać budučyniu arhanizacyi praz farmalnaha davieranaha zasnavalnika, jakoha vybraŭ sam, heta značna bolš mocnaja i ŭpłyvovaja suviaź za prosta "pracavać u fondzie" abo "supracoŭničać z fondam". I heta nie značyć "pakinuć fond" (jašče adna fraza z dopisu BYSOL). 4. Ja pakul nie baču tut kanselinhu, tolki pracu nad pamyłkami, kab atrymalnica dapamohi nie mieła ŭ abaviazkovym kamplekcie jašče i charasment. Varyjanty znajści svajo miesca ŭ jaho i zaraz jość, treba tolki nie praciahvać siabie zakopvać. Ja pavažaŭ čałavieka, za apošni tydzień heta całkam źnikła, i heta vynik tolki jaho dziejańniaŭ.
.
29.09.2025
U mnohich zaraz toje, što možna nazvać "ruskaj abaronaj": šukać vinavataha nie ŭ krynicy prablemy, a paśla ŭ dziejańniach taho, chto abaraniaŭsia. Naprykład: a čamu ŭkraincy napadajuć na Krym. Hałoŭnaje tut zabyć, chto pieršapačatkovy ahresar, bieź dziejańniaŭ kaho i ŭsiaho nastupnaha nie było b.
Nu i šmat čaho zaležała ad Stryžaka zaraz. Kali b pryniaŭ toje ž rašeńnie chacia b tydzień tamu, to i "rujnavańnia" nie adbyłosia.
Filipp
29.09.2025
., To jość adkaza na pytańnie niama? Pryčym mienavita Ja nikoha nie abvinavačvaŭ ja tolki zadaŭ pytańnie.
.
29.09.2025
Vaša pytańnie vidavočna manipulatyŭnaje, jaho častkaj źjaŭlajecca śćviardžeńnie "svaimi dziejańniami jany zrujnujuć Bajsoł". Toje ž samaje, što patrabavać pramoha adkazu na "ci skončyła ty pić kańjak ranicami".
Ich dziejańni nie byli nakiravany na źniščeńnie arhanizacyi. A kab nie było situacyi, ŭ jakoj atrymalnica dapamohi vymušana atrymlivać niepryjemnyja zalacańni, bo jość ryzyka nie atrymać tuju dapamohu. I šansy zachavać fond byli. Źbirali ž u hety pieryjad, niadaŭna 111 tys. na vysłanych (departavanych) palitviaźniaŭ. Pamyłkovyja "dziejańni, jakija rujnujuć Bajsoł", zrabiŭ sam Stryžak za apošni tydzień.
Filipp
29.09.2025
., Ščara kažučy, vy tak i nie adkazali na pytańnie, ale dumaju ja vas zrazumieŭ. Kali chtości ličyć siabie achviaraj, jon moža rabić što za zhodna tamu, kaho ličyć "ahresaram" i navat kali heta budzie škodzić dapamohie palitźniavolenym, žadańnie achviary vysšiej za ŭsio. ( Navat novy deviz prydumaŭ dla fiem kamjunici "Achviara pa-nad usie!")
.
29.09.2025
Adkaz jość, jany (pa majmu mierkavańniu) žadali, "kab nie było situacyi, ŭ jakoj atrymalnica dapamohi vymušana atrymlivać niepryjemnyja zalacańni, bo jość ryzyka nie atrymać tuju dapamohu."
Vy zaraz vykarystali demahohiju "sałamiany čałaviečak", kali za mianie sfarmulavali niejkuju fantazijnuju błazanskuju, vidavočna słabuju pazicyju, sami jaje i abvierhli. A ja skazaŭ inšaje.
., skažycie, biez sksndału z zalacańniaŭ Stryžka Bajsoł by praciahvaŭ pracu?
.
29.09.2025
Adkaz na Vašaje pytańnie ŭ dakładna Vašaj farmuliroŭcy niemahčymy, bo toj, chto adkazvaje, samim adkazam prymaje, što "što svaimi dziejańniami jany zrujnujuć Bajsoł". A ja z hetym nie zhodny. Heta demahahičny pryjom "pravakacyjnaje pytańnie" ("loaded question"). I ja Vam tolki što tłumačyŭ heta na prykładzie pytańnia ź dziciačaj knižki pra Karłsana. Dzieci razumiejuć! A Vy?
Filipp
29.09.2025
., "Adkaz na Vašaje pytańnie ŭ dakładna Vašaj farmuliroŭcy niemahčymy," , a jakaja farmuloŭka vam bolš pasuje? Jak vam "A razumieli li fiem-kvir aktyvistki, što svaimi dziejańniami jany MOHUĆ zrujnavać Bajsoł? Ci, "A razumieli li fiem-kvir aktyvistki, što svaimi dziejańniami jany mohuć naškodzić Bajsołu?" Ci "A dumali li fiem-kvir aktyvistki, jakija niehatyŭnyja nastupstvy moža prynieści ich publičnaja dziejnaść "?
I ja Vam tolki što tłumačyŭ heta na prykładzie pytańnia ź dziciačaj knižki pra Karłsana. Dzieci razumiejuć! A Vy? Heta ab čym? Jakoje pytańnie?
.
30.09.2025
Prabačcie, ja adčuvaju siabie jak u aniekdocie "tata, dzie mora?!" Pašukajcie pytańnie pra kańjak u knižcy pra Karłsana. Samy viadomy litaraturny prykład loaded question. I, kali łaska, nie pytajciesia, chto taki Karłsan. Kali što, huhł i štučny intelekt viedajuć.
Usie vašyja pytańni sfarmulavany z hetaj demahohijaj. Nakolki pamiataju chranałohiju, spačatku Nasta Bazar pryvatna parazmaŭlała sa Stryžakom, što viedaje takija vypadki i što sama pa ŭłasnaj inicyjatyvie nie źbirajecca ich publičyć, ale niešta źmianiać treba. (Pra hetuju razmovu daviedalisia paśla). Jon ničoha nie rabiŭ, a praz amal dva miesiacy źjaviŭsia artykuł Jeŭraradyjo ad žurnalistaŭ Tarasa Tarnalickaha i Janki Rena, dzie situacyja vylezła ŭžo ź inšych krynic, ad inšych paciarpiełych. A kali b nie tak, to vylezła b jašče adkul. Cikava, što chejtary abjadnalisia nie suprać JER abo ŚMI uvohule, a suprać fieministak.
.
30.09.2025
Prabačcie, ja adčuvaju siabie jak u aniekdocie "tata, dzie mora?!" Pašukajcie pytańnie pra kańjak u knižcy pra Karłsana. Samy viadomy litaraturny prykład loaded question. I, kali łaska, nie pytajciesia, chto taki Karłsan. Kali što, huhł i štučny intelekt viedajuć.
Usie vašyja pytańni sfarmulavany z hetaj demahohijaj. Nakolki pamiataju chranałohiju, spačatku Nasta Bazar pryvatna parazmaŭlała sa Stryžakom, što viedaje takija vypadki i što sama pa ŭłasnaj inicyjatyvie nie źbirajecca ich publičyć, ale niešta źmianiać treba. (Pra hetuju razmovu daviedalisia paśla). Jon ničoha nie rabiŭ, a praz amal dva miesiacy źjaviŭsia artykuł Jeŭraradyjo ad žurnalistaŭ Tarasa Tarnalickaha i Janki Rena, dzie situacyja vylezła ŭžo ź inšych krynic, ad inšych paciarpiełych. A kali b nie tak, to vylezła b jašče adkul. Cikava, što chejtary abjadnalisia nie suprać JER abo ŚMI uvohule, a suprać fieministak.
Filipp
30.09.2025
., "Usie vašyja pytańni sfarmulavany z hetaj demahohijaj." Heta nie tak, ale ž ja vas zrazumieŭ, mienavita Vy ničoha adkazać nie možacie i praciahvajecie adstaivać prava fiemak "rabić svaju spravu" nie zadumvajučysia ab niehatyŭnych vynikach. Inšyja vinny dumać ab vynikach, a fiemkam heta rabić nie treba. Vy ž zdymajecie ź nich usio adkaznaść.
.
30.09.2025
Vierahodna, moh praciahvać, ale, miarkuju, nievialiki čas, bo kali tolki paćvierdžanych vypadkaŭ 12 i ich kolkaść pavialičvajecca (bo Stryžak biez skandału nie spyniŭsia b), usio heta ŭsio roŭna niejak by vylezła.
Adtul
29.09.2025
Mnie padajecca što kali b było niekalki arhanizacyj typu i jakaści BySol, dyk nie było b takich pakutaŭ u hramadstva i nie čaplalisia tak da Stryžaka. Złoŭžyvaŭ- nie złoŭžyvaŭ…
U čym prablema - idzi i zrabi svaju arhanizacyju i ŭ achviar nia budzie zaležnaści ad BySol i ŭjaŭnych zaležnaściaŭ ad jaho kiraŭnikoŭ.
A to pišuć - vach, Stryžak nie choča sychodzić, “čaplajecca za karyta”. Zrabi svaje alternatyŭnaje “karyta” i karyta Stryžaka samo patonie kali jen taki kiepski.
Ja kaniečnie razumieju, ciažka heta ŭsie…
.
29.09.2025
Vierahodna, heta zaraz navat i adziny puć. Nie vieru, što MHF chutka vierniecca da supracoŭnictva i ŭvohule reputacyja mocna paškodžana, mienavita za apošni tydzień dziejańniami i intervju samoha kiraŭnika.
Śpiecyjalisty jość, chacia b tyja, što syšli z fondu tolki što. Žadańnie danacić u ludziej jość. Hałoŭnaje pabudavać zaraz pracu tak, kab struktura kiraŭnictva była bolš prazrystaj i ŭstojlivaj, biez zaležnaści ad adnoj asoby.
Adtul
29.09.2025
., nu voś iznoŭ toje ž samaje - “ ŭvohule reputacyja mocna paškodžana, mienavita za apošni tydzień dziejańniami i intervju samoha kiraŭnika”
My charošyja, a jen taki-siaki!
A ŭ mianie žadańnie danacić amal źnikła ad nazirańnia za hetaj pazasudovaj razborkaj. Pazasudovyja razborki - heta nie hramadzianskaja supolnaść. Kropka.
.
29.09.2025
Nu a chto narabiŭ, što žadańnie źnikła? Tym bolš za apošni tydzień.
Nakont sudoŭ nievidavočna. Pa-pieršaje, toj žančynie, jakaja advažycca na sud, treba źjazdžać ź jaje krainy i chavacca paśla ŭ niejkaj inšaj (reemihracyja). Hledziačy pa tamu patoku nianaviści, jaki navat tut vyłazić (a nie ŭsio dazvalaje cenzura), jana abaviazkova sutykniecca z pahrozami i navat ryzykaj dla žyćcia. Zaraz pahrozy "čamu nie pajšła ŭ sud", buduć pahrozy "čamu pajšła ŭ sud".
My niejak prapuścili toj momant, kali typovaja dla sučasnaha ruskaha śvietu nianaviść da fieminizmu i ŁHBT+ inducyravałasia i ŭ častku biełarusaŭ. I idzie dalej: navat sproba žančyny abaranić sabie pryraŭnoŭvajecca da łamańnia "śviaščennych skrep".
Pa-druhoje, sud Stryžak prajhraje (i jon sam heta viedaje). Administratyŭnyja i kryminalnyja prysudy ŭ sučasnaj situacyi mohuć mieć nastupstvami admovu ŭ padoŭžańni DNŽ abo navat departacyju abo ŭ Biełaruś, abo z Šenhienu. Miarkuju, pry ŭsich drennych adnosinach da Andreja žančyny nie žadajuć jamu takoha losu.
Pa-treciaje, damova pa vynikach suda moža ŭklučać umovy nierazhałošańnia. A dla hramadzianskaj supolnaści jakraz hałoŭnaje, kab padobnaje ŭ pravaachoŭnych arhanizacyjach nie paŭtarałasia.
Imia
29.09.2025
., sukupnaść arhumientaŭ što vy pryvodzicie - u vialikaj stupieni - wishful thinking, toje ŭ što chočacca vieryć. Ale na samoj spravie - fantazija.
Vy sami pieračytajcie:
“ Nakont sudoŭ nievidavočna. Pa-pieršaje, toj žančynie, jakaja advažycca na sud, treba źjazdžać ź jaje krainy i chavacca paśla ŭ niejkaj inšaj (reemihracyja). Hledziačy pa tamu patoku nianaviści, jaki navat tut vyłazić (a nie ŭsio dazvalaje cenzura), jana abaviazkova sutykniecca z pahrozami i navat ryzykaj dla žyćcia. Zaraz pahrozy "čamu nie pajšła ŭ sud", buduć pahrozy "čamu pajšła ŭ sud".”
Heta što značyć? Chavacca ad čaho? Patok nianaviści? Za što - što ŭ sud pajšła? Kali niechta zapuścić taki patok - idzi iznoŭ u sud. Realizuj svaje pravy!
Ja baču vam tak chočacca ačarnić nie tolki biełarusaŭ, ale i palakaŭ. Prosta - usich.
Najpierš nie hałasi!
29.09.2025
., nakont sudoŭ na toje jany i sudy, kab NIEVIDAVOČNAJE ZRABIĆ VIDAVOČNYM. Pra zahadzia "biednuju žančynu", jakaja 2 (Dva) hady lubavałasia stryžakoŭskim niu, a ciapier jak pa kamandzie NIE BAICCA padzialicca sakretam, ale BAICCA źviarnucca ŭ sud, nam sačyniać nia treba.
U biełaruskaj hramadskaaktyŭnaj supolnaści nichto nie čapaje ni fiem, ni kvir, ni łhbt, ni trans. Jany nikomu nie cikavyja, aprača ich samich. " Čapajuć" usich miehavita jany. A ŭ dadzienym vypadku razmova zusim nie pra ich, a pra sprobu razvalić Bajsoł. Nia treba tut nam padmianiać temy i paniaćci.
Pa-druhoje, kali Stryžak prajhraje - zapłacić kapiejku, ale śmiełaść što Stryžak prajhraje całkam biezpadstaŭnaja.
Skažu navat bolš - Stryžak nie moža prajhrać ŭ sudzie, bo ŭ sud nichto padavać nie budzie. Mahli b pryščamić Stryžaka praz sud, padali by ŭ sud. Nie padali, značyć nie mahli i nie mohuć, tamu i cisnuć na dziciačy skandał ŭ presie i tolki.
Pa-treciaje, nia treba nam padavać svaje zdahadki jak absalutny fakt. Nie spracuje. Što moža ŭklučać damova suda, vyrašyć tolki sud, jakoha, jak čort ładanu, bajaca napadniki na Stryžaka i Bajsoł.
.
29.09.2025
Sami pryplali niejkich palakaŭ. Chejt u hetaj situacyi vidavočny, admaŭlać jaho - kryvadušna. Hladzim na kamientaryi tut i pad papiarednimi artykułami. Maja empatyja ledź vytrymlivaje hety čorny emacyjny patok, a što adčuvajuć tyja, na kaho heta niepasredna nakiravana? U jaŭrejaŭ paśla Chałakostu źjaviłasia prykazka "kali vas abiacajuć zabivać - viercie".
.
30.09.2025
Pra sudy: 1. Samy papularny kamientaryj tut "zaraz samy čas razabracca z pakryŭdžanymi dziaŭčynkami". 2. Pa zakanadaŭstvach Litvy i Polščy dziejańni Stryžaka karalnyja, i sam jon pryznaje fakty. 3. Damova moža być pamiž paciarpiełymi i abvinavačanym, pierad sudom abo ŭ pracesie. Hałoŭnaje tut nie heta, a toje, što sud razhladaje ich uzajemaadnosiny i tolki, a situacyja maje i inšaje, hramadzianskaje vymiareńnie: važna, kab charasment nie paŭtaraŭsia i asabliva pry pravaachovie. Sud nie moža prymusić usie arhanizacyi źmianić svaje pracesy, a hramadskaje abmierkavańnie moža (chacia b padšturchnuć da taho).
I pra słaby arhumient "čamu jany zachoŭvali dykpiki dva hady". Pa-pieršaje, ŭ hetym abvinavačvajuć, nibyta "zachoŭvać" - niejkaje dziejańnie, jakoje patrabuje dadatkovych vysiłkaŭ. Nie, ŭ sučasnych miesiendžerach i sacsietkach usio zachoŭvajecca samo saboj. Dziejańnie - naadvarot, niešta znajści i vydalić. I na hetaje vydaleńnie, jak viedajem, na žal, davali časta nie chapaje vysiłkaŭ i času ludziej, jakija navat pad vialikaj pahrozaj zatrymańnia. Chacia kolki ŭžo instrukcyj napisana i prykładaŭ raskazana. A kali čałavieku nie haryć, miesca na telefonie chapaje, jon ničoha rabić nie budzie. I paprok pra "dva hady" nie ab čym. Nibyta niechta rehularna, raz u miesiac-dva, čyścić usie fota i pierapiski. "O, jano tut dva hady - vydalu". Nie, lažyć i lažyć, pakul novy telefon nie kupiać, a zaraz i tudy ŭsie pieralezie praz vobłaka.
Pa-druhoje. Kali ŭžo ludzi źviartajucca da jurydyčnaha arhumientu "chaj idzie ŭ sud", to chaj sami i pavažajuć jurydyčnyja pravy paciarpiełych. A jany takija, što zakanadaŭstva maje terminy daŭniny 2-5 hod (u zaležnaści ad krainy) na padobnyja iski. Heta značyć, što jano daje prava čałavieku vyrašać, žadaju abo nie žadaju sudzicca, ŭvieś hety termin. A kali heta nie dykpiki, a naprykład, majomaść, to možna i praz pałovu žyćcia pryjści. I kali dla vas "samasud" niešta drennaje, to i nie abmiažoŭvajcie svaim "samasudam" pravy, jakija majuć ludzi pa zakonie.
Nia viedaje, dzie lažyć, a paśla pa kamandzie zboku sprytna znachodzić i adčuvaje maralnuju pakutu. 2 hady cišyni i paśla pakuta pa kamandzie. Tamu i cikava vyśvietlić, što tam za dziaŭčynki i chto praz hady kiruje ichnymi pakutami.
Nu i paprostu vidavočnaje ŭsim bieź fiłasofii na temu "adkul raście naha" : 2 hady zachoŭvańnia i admova iści ŭ sud tały i ciapier vyrazna śviedčać pra insceniravany śpiektakl. Usio!
.
30.09.2025
"Čamu ŭ telefonie?" Tamu što bolšaść pierapisvajecca z telefonu. Jon amal zaŭsiody pobač. I bolšaść prahram takoha kštałtu siońnia spačatku stavicca na telefon, a paśla ŭžo na kampjutar, jak druhasnuju pryładu. Ale heta nie pryncypova. Mahło zachavacca i na kampjutary. Abo adrazu ŭ abodvuch miescach. Abo navat u troch: jašče i ŭ vobłaku (nie ŭsie, ale šmat sučasnych servisaŭ). Nie važna, dzie. Hałoŭnaje tut, što pretenzija "čamu zachoŭvali adzin, dva, try hady" nadumanaja, bo jano samo zachoŭvałasia. Tut užo jak biełaruski sud: "čamu vy zachoŭvali łajk u vkantakcie, jaki zrabili 7 hod tamu?" Vielmi trapnaje pytańnie, padłavili, tak padłavili.
"Nia viedaje, dzie lažyć". Hetaha nichto nie śćviardžaŭ.
"Sprytna znachodzić". Čamu nie? Heta niejki epizod našaj z vami ananimnaj pierapiscy na NN adšukać ciažkavata, treba pierabirać artykuły. A ŭ miesiendžerach, sacsietkach dastatkova zajści ŭ śpis čataŭ i nabrać častku proźvišča abanienta.
"Pa kamandzie zboku". I heta ŭžo Vaša viersija.
"Adčuvaje maralnuju pakutu". Čamu nie? Pieračytaŭ artykuł JER: "Mianie pieratresła, kali ja pra heta ciapier uspomniła." "Heta ŭpłyvaje na libida, na seksualnuju blizkaść, na davier da mužčyn." "Dla mianie heta jak prynižeńnie majoj asabistaj hodnaści." "Ciapier jana starajecca jaho paźbiahać." Usio słušna. Usio mahu zrazumieć. Nie razumiejuć tolki tyja, chto na ŭzroŭni žyviolnaha śvietu.
Taler
29.09.2025
Paru miesiacaŭ tamu ŭ ZŠA zatrymali finansavańnie roznym NDA, u tym liku tym fieministyčnym, kvir, łhbt, hiendarnym i raptoŭna pačali vyłazić niejkija takija spravy z charasmientam, dykpikami i inšyja sieksualizavanyja skandały.
Jakoje cikavaje supadzieńnie.
Bity
29.09.2025
Taler , heta jašče tolki pačatak. Čym mienš hrantaŭ – tym hučniej i macniej kankurencyja.
XX XY
29.09.2025
Ź jakoha času fieministyčnyja i kvir-łhbt aktyvistki stali takija purytanskija? Nie jany tapili za sieksualny anarchizm? Dyk dykpiki nie źjaŭlajucca prajavam toj sieksualnaj razbeščanaści za jakuju tak vystupali?
Jašče
29.09.2025
XX XY, pry hetym sami chodziać na hiej-paradach z čelesam na iłbie. I ličać heta normaj. Na zaŭvahi, što heta nieprystojna tak pa vulicy chadzić, nie reahujuć. Jość fota 2025 hoda.
Bumieranh
29.09.2025
Nasta i inšyja levyja dziejačy, hladzicie, kab praz paru hadoŭ vam niechta nie vyciahnuŭ niejkija kaŭntpiki ci niejkija pavodziny, jakija novyja krajnielevyja revalucyjaniery paličać złačynnym. I taksama asudziać u takim trojkavym vydańni.
Žienia
29.09.2025
Očień žal. Niespraviedlivo eto vsio. Nasta Bazar i ko chłopajut v ładoši. Ždiom siejčas otkrytija novoj orhanizacii, v poddieržku žienŝin, postradavšich ot dikpikov. Nadiejuś, Bazar spravitsia - vied́ dikpiki połučali praktičieski vsie polzovatieli soc.sietiej chotia by raz v žiźni. Tolko zvali ich nie Andriej Strižak, a kakoj-nibud́ AbdułłaAbdurachman. Chočietsia vieriť, čto urovień vizha i raspravy s usłovnym «Abdułłoj» budiet točno takim žie, kak i s Andriejem. Chotia, jesť somnienija na etot sčiot - čto-to podskazyvajet, čto dieło było nie v foto, a prosto vypał šans śviesti sčioty s Andriejem. Novyje briendovyje očki nado ž za čto-to pokupať, da i nie každyj raz połučajetsia sobrať dienieh na ariendu čietyrioški. Usłuhami Bazar nikto nie polzujetsia - niet vostriebovannosti. Vot čiełoviek i žił v žiełči i v zavisti.
Biełarus
29.09.2025
Jak heta nia prykra, ale, nažal, heta adzinaje racyjanalnaje rašeńnie ŭ dadzienych abstavinach - chvoraje na hinacentryzm hramadstva ŭsio adno nie daść narmalna pracavać dalej. Ale heta nie admianiaje nieabchodnaść sudovaha raźbiralnictva i pieraciahnieńnie fiem-histeryčak "chopićhvałcić" dy "ananimnych prynces" u pravavoje rečyšča. Z metaj vyśviatleńnia matyvaŭ, najaŭnaści vušej hebni (u čym amal niama sumnievaŭ) dy abarony honaru. Nu i spahnańnia kampiensacyi, viadoma. Inakš - heta vielmi niebiaśpiečny precedent pa-za sudovaj raspravy z cełaj halinoj padtrymki represavanych. Čym hebnia abaviazkova skarystajecca jašče nie raz. A kali sud skončycca, i heta zdarycca na karyść spadara Stryžaka - možna budzie i adnavicca na pasadzie. A nam, jak hramadstvu, varta dobra vyvučyć i viedać u tvar padobnych dziejačaŭ, što prynosiać takija bonusy łukašystam, i viadoma bajkatavać usiu hetuju supołku fiem-kałamuci.
.
29.09.2025
> "Heta adzinaje racyjanalnaje rašeńnie ŭ dadzienych abstavinach" Nu narešcie. A ja da čaho Vas padvodziŭ u papiarednich dyskusijach. Abo treba było akuratniej dziejničać apošni tydzień, bo za hety čas stanovišča značna pahoršyłasia.
Biełarus
29.09.2025
., Nie. U papiarednich dyskusijach vy prasoŭvali (i prasoŭvajecie heta zaraz) pa-za sudovuju raspravu - jak normu i niešta stanoŭčaje. Navat, biez namioku na toje, što abstaviny spravy absalutna chvoryje. Vy heta apraŭdvali koŭdrami biessensoŭnaj jurydyčnaj pustečy, maŭlaŭ: "nu voś, usio pravilna robicca, tak i musić być, fiem-hisieryčki robiać usio słušna, a Stryžaku treba sychodzić, bo jon nia maje racyi". Vy i dahetul na baku "ananimnych kryŭdulak" i ličycie padobnuju praktyku całkam prymalnaj. Tak što nijakaj zhody z vami, i vam padobnymi, u mianie niama i być nia moža. Jak i ź lubym inšym karysnym idyjatyzmam.
.
29.09.2025
Ničoha nie "prasoŭvaŭ". Pakazaŭ, što Stryžak tuju praceduru, jakuju samastojna vybraŭ (biez maich prasoŭvańniaŭ), paśla pierakruciŭ. Abiacaŭ adno, zrabiŭ druhoje.
A zaraz my pra druhoje. Ja šmat raz pytaŭsia "što moh zrabić Stryžak paśla raźbiralnictva, kab zachavać hałoŭnaje: pracu fondu" i Vy krucili, napadali jak zaraz. Śmiełaści adkazać mnie napramuju nie chapiła (i zaraz niama). Ale adkaz usio ž znajšli: "heta [pakinuć fond] adzinaje racyjanalnaje rašeńnie ŭ dadzienych abstavinach".
Dachodzić, ale pozna, što da Andreja, što da jaho prychilnikaŭ.
Biełarus
29.09.2025
., Nie. Vy mienavita prasoŭvajecie raspravu jak normu. I scycisia skazać ab hetym naŭrost (jak i usia łukašnia). Usie vašyja koŭdry mienavita ab reprezientacyi Stryžaka, jak ahresara i vinavaty bok, a "ananimak" - jak achviar. Vam, i vam padobnym, nie patrebna anijakich sudoŭ ci pravasudździa, nie patrebna anijakich dokazaŭ. Navošta, bo i "tak ža usio zrazumieła". A tamu, maŭlaŭ: "sychodź Stryžak kab zachavać fond, bačyš - inakš jon razvalica, ty ž taho nia chočaš, dy i usio adno, što vina nie dakazana, patrebna nie dokazy, a kab ty syjšoŭ". Voś vaš asnoŭny naratyŭ. Heta i jość łukašysckaje nutro, imknieńnie ŭsio pierakrucić, zabłytać sens biaskoncyminfarmacyjnys śmiećciem i pustymi sprečkami. Tamu vy amal u kožnaj vietkie vyharažvajecie chuntu, jejnaje prava na isnavańnie, dy pretenzii na biełaruskaść i dziaržaŭnaść. I ŭ mianie niama anijakaha sumnievu, što heta takija pracoŭnyja abaviazki. Ale ničoha. Łukašyzm my abaviazkova vytravim z našych ziamiel. Tut niama anijakich sumnnvaŭ.
.
29.09.2025
Kali spračajeciesia, treba pryvodzić maje cytaty. A tak razmaŭlajecie z hałasami ŭ svajoj hałavie.
Biełarus
29.09.2025
., Kamu treba? Mnie nie patrebnyja vašyja cytaty. Bo, jak i kazaŭ raniej - anivodnaj słušnaj dumki, vartaj cytavańnia, ad vas pakul nie było. Darečy, heta vy zvyčajna lezicie da mianie ŭ kamienty kab prasunuć svaju kalałukašysckuju ci prosta pustuju błytaninu. Tamu nie sumuj, kazačok. Šmat pryhod napieradzie.
.
29.09.2025
Patrebna lubomu adekvatnamu čałavieku, jaki razumieje, što takoje adkaznaść za ŭłasnyja słovy. Kali Vy vydajacie niejkija słovy nibyta za maje, a paćviardžeńnia cytatami tamu niama - Vy zajmajeciesia paklopam, chłuśnioj.
Biełarus
30.09.2025
., Dyk nie, šanoŭny. Ličycca adekvatam možna i biez vašych cytat. Ale ž nu i samaacenka... Navat, dla łukašenkašskich padpiavał zanadta.
Pustoje zabołtvańnie, paklop i chłuśnia - heta jakraz vašaja častka. Voś pa kiejsu Stryžaka: dokazaŭ niama, sudu nie nie było, jość tolki histeryki fiem-niedarečnaściaŭ - a vy ŭžo hahočacie, što Stryžak nakasiačyŭ (peŭna ž stajali sa śviečkaj) i varta jaho zdymać z pasady, maŭlaŭ "adziny šlach - syjści . A potym "ia ničoha nie prasoŭvaŭ". Tolki sam nie zabłytajsia, kazačok. Tak možna vyjści na samoha siabie.
.
30.09.2025
Kudy Vas zanosić... Pytańnie nie pra "słušnyja dumki". Luboje śćviardžeńnie (pra mianie, pra kaho zaŭhodna) pavinna abapiracca na fakty. Kali niechta kaža "Ch śćviardžaje toje", jon pavinien mieć fakty pra toje. Kali my kamunikujem tolki praz hetyja kamientaryi, to cytatu adsiul. A kali jaje niama, taki čałaviek prosta plavuzhaje.
Naprykład, dzie ja dakładna, pa-vašamu, kazaŭ, što mnie "nie patrebna anijakich dokazaŭ"? A kali nie kazaŭ i Vy heta dadumali sami, to było b dobra vybačycca.
Filipp
29.09.2025
Fiemki źjeli čałavieka, vinšuju nas z precydentam.(
Dzikpikavič
29.09.2025
Takimi kadrami nie varta raskidvacca - takich dreba prymać u partyju Aleha.
Kto-to iz Mar-a-Łaho
29.09.2025
Andriej, zabiej ty na etich fiemok, kotoryje tiebia riešili skinuť čieriez podstavu po zakazu riada storon... Potomu-čto druhije ludi chotiat siesť na potoki. Sdiełaj pravilnyje vyvody i idi dalšie. Bolšie nikoho nie podpuskaj k siebie blizko, vsiehda dierži ludiej na distancii, nie pozvolaj im lezť v tvoju žizń. Ty profi, vsie prociessy v etoj diejatielnosti tiebie iźviestny - čto, otkuda i kuda idiot ty tožie chorošo znaješ. Zapustił projekt raz, zapustiš i jeŝio raz. Udači!
[Zredahavana]
)))
30.09.2025
[Red. vydalena]
momant upuščany
29.09.2025
Pajšoŭ by adrazu jašče ŭletku, syšoŭ by hierojem - usio skazali b voś, mužyk, palityk novaj farmacyi, abasraŭsia - prybraŭ za saboj. I miač byŭ by na baku abvinavaŭcaŭ, im daviałosia b tłumačyć i dakazvać svaju praŭdu, a nie Stryžaku. Užo byŭ by ŭzoram dla pierajmańnia, siadzieŭ by dzie-nibuć na KSP piŭ by harbatu ź Juryjem Butusovym z cenzar.niet i abmiarkoŭvaŭ by asablivaści antykarupcyjnaj dziejnaści ŭ postkałonii. I ŭžo zaraz viarnuŭsia b da hramadskaj dziejnaści pad avacyi zachoplenaj publiki i hranty b lilisia b rakoj u fond jaho imia. A tak brykaŭsia da apošniaha, adkazvaŭ u styli Panikoŭskaha A, chto ty taki? pieratvaryŭsia ŭ niehatyŭny mem i abjekt dla naśmiešak, abjekt dla hnieŭnych i satyryčnych filipikaŭ (navat mnie pryjšłosia, choć nie fanat hetaha žanru), utapiŭ fond i svaju reputacyju, siadzieŭ da apošniaha pad huł hałasoŭ u barach i kuchnia - kali ž jon sydzie? kali hety f-k sydzie?! I voś, heta adbyłosia. Słava Barysu Hriebienŝikovu za hety dzień! Kali ŭ pačatku hetaha skandału na adnaŭleńnie reputacyi syšoŭ by hod, to ciapier mnohija hady i šmat potu i kryvi i ciažkaj pracy dla efiektu fieniksa.
[pf[f
29.09.2025
momant upuščany, jeśli strižak orhanizujet novyj fond, budu donatiť tuda. a kviram i fiemkam pusť ostanietsia piepieliŝie. podumaješ, piervyj raz v žiźni mužčinu uvidieli. v žiźni vsiakoje byvajet. niet nikakoj potieri DIEŁOVOJ rieputacii, potomu čto fond diełał svojo dieło i diełał jeho chorošo. a jeśli u koho problemy - podavajtie v sud.
kultura otmieny, kohda diesiatok horłopanov mohut pochoroniť čiełovieka, riealno dostała.
1
29.09.2025
Maksimalna niaŭdałaja kamunikacyja. Było dva varyjanty. Varyjant pieršy - vystupić z pryznańniem viny, pakajacca, paprasić prabačeńnia, pryznać asabistyja prablemy. U jakaści adzina mahčymaha rašeńnia adrazu pakinuć pasadu kiraŭnika. Daviałosia b pačać z čystaha lista - ale, prynamsi, heta byŭ by čysty sychod. Varyjant druhi - uziać advakata, ničoha nie zajaŭlać, nie davać nijakich intervju. Usim, chto raspaŭsiudžvaje ananimnyja čutki prapanavać źviarnucca ŭ pravaachoŭnyja orhany. Mieć mužnaść iści hetym šlacham da kanca, chto b tam što ni kazaŭ i nie pisaŭ. Pazicyjaj było b skazać, što prava i suvymiernaje pakarańnie vyznačajucca pierad sudom, a nie ŭ sacsietkach ci miedyjach. Stryžak nie mieŭ mužnaści abrać adno rašeńnie i iści da kanca. Zamiest taho pačaŭ piatlać, jak zajac. Pryznaŭ vinu, pakajaŭsia, ale adnačasova ŭčapiŭsia za svaju pracu. Abliŭ sam siabie pamyjami ŭ svaich ža intervju, i adnačasova z hetym pasprabavaŭ niejak za kulisami nasupierak usiamu pierasiedzieć. I navat tut nie pajšoŭ da kanca i znoŭ pieradumaŭ. U rešcie rešt straciŭ usio - i reštki simpatyj, što mahli b zastacca pry čystym pakajańni i sychodzie, i pracu, i toje, što zastavałasia ad davieru i reputacyi.
Džek Błek
29.09.2025
1, Nu pieršy varyjant-ciažki,tamu što dušyć žaba adarvacca ad hrantakranika, druhi- ciažki tamu, što treba b było iści da kanca i pahražaŭ u vypadku niaŭdačy taksama adryvam ad kranika. Vybraŭ varyjant vichlańnia tazam praz žałobnyja intervju- hrantadacieli nie ŭrazilisia, prajhraŭ. Jak pa mnie- treba było iści ŭ hłuchi adkaz.
Kto-to možiet rasskazať kak rabotajut vsie eti fondy? Raźvie Strižak nie był osnovatielem fonda? On nie moh skazať: "Nie nravitsia fond - nie obraŝajtieś, ostavajtieś v RB i iŝitie kto jeŝie vam pomožiet". Skorieje vsieho niemnoho by priupali donaty v fond ot opriedielennych ludiej, no małovierojatno čto eto silno povlijało by na rabotu fonda. Kak voobŝie tak vyšło, čto iz častnoho fonda možno vykinuť osnovatiela? Eto žie nie akcioniernoje obŝiestvo.
nn takoje nie publikujet, a poddierživajet lehiendu
29.09.2025
Ničieho nie poniał, Strižak nie osnovatiel fonda. Pročtitie čiełovieka, kotoryj był soosnovatielem.
Jaroslav Likhachevskiy @jaroslav_li
1. Bajsoł stvaraŭsia: a) u adkaz na palityčnuju kryzu ŭ RB b) jak pryvatnaja niezaležnaja arhanizacyja v) z metaj paskareńnia demakratyčnych źmien u Biełarusi h) praź finansavuju padtrymku aktyvistaŭ dy inicyjatyvaŭ
2. Stryžak byŭ zaprošany šostym(!) suzasnavalnikam u isnujučuju kamandu ź niekalkich dziesiatkaŭ čałaviek, u ofis, jaki ŭžo byŭ u Kijevie. U jaho była kankretnaja zona adkaznaści - publičnaja kamunikacyja. Pasty pisać dy intervju razdavać.
3. Usie rašeńni ŭ fondzie prymalisia hałasavańniem "barda". Da jakoha, pa pierajeździe ŭ Vilniu, dadaŭsia 7y čałaviek ź Litvy.
4. Struktura vydatkaŭ składałasia z dvuch asnoŭnych artykułaŭ: 1) Vypłaty zhodna statutu (padtrymka aktyvistaŭ dy inicyjatyvaŭ). 2) Administratyŭnyja vydatki (zp supracoŭnikaŭ, ofis ihd). Zhodna Niderłandskich praviłaŭ, takija vydatki musiać być nie bolš za 10% ahulnaha biudžetu.
5. Struktura dachodu na toj momant składałasia z: 1) Kraŭdfandynh (fejsbuk+sajt) 2) Pryvatnyja bujnyja achviaravańni (u asnoŭnym, ułasnyja hrošy + siabry/siabry siabroŭ) 4.2 pakryvałasia całkam z 5.2; 4.1 z 5.1+5.2
6. Bajsoł u hramadskim poli byŭ čystym donaram(!) i mieŭ miesca na roŭnych, za stałom na rehularnych sustrečach inšych mižnarodnych instytucyjnych donaraŭ. Heta jakija razdajuć hranty ŭsim inšym NDA.
7. Uviesnu 2021, kali stała zrazumieła, što heta ŭsio nadoŭha, i abjom danataŭ, jak kraŭd, tak i pryvatnych, značna ŭpaŭ. Nastupiŭ momant, kali administracyjnyja vydatki adzin miesiac dasiahnuli 60% biudžetu.
8. Čamu tak adbyłosia? Kamanda rasła zanadta chutka. Z adnaho boku, kolkaść zadač uvieś čas rasła, ź inšaha - ź Biełarusi jechała šmat aktyvistaŭ, jakim patrebna była praca. Niekatory čas heta dobra pracavała razam.
9. Šlachi vyjścia? 1. Aptymizavać vydatki. Skaracić kamandu, parezać nakirunki 2. Pryciahvać pryvatnyja hrošy pad p.1 3. Inviestavać u novyja krynicy vyručki. Naprykład, raspracoŭka ułasnaj biaśpiečnaj płaciežki dla tranzakcyj z/u Biełaruś 4. Sieści na hranty 5. Kambinacyja z 1-4
10. Što dy jak abirali? Nie chaču nikoha tut pakryŭdzić, ale Andrej vyciahnuŭ kartu, a davajcie kamanda prahałasuje. 2/3 kamandy prahałasavali za zachavańnie svajoj pracy i, adpaviedna, VNŽ Litvy. Nie mahu ich u hetym papraknuć. Vybrali, viadoma, hranty.
11. Tracina kamandy, u tym liku troje z barda, uklučajučy mianie, syjšli. Chto zaniaŭsia ŭładkavańniem svajho žyćcia ŭ emihracyi, viarnuŭšysia ŭ IT, kansałtynh ihd. Niechta zastaŭsia z nami, zabraŭšy niekatoryja napracoŭki, praciahnuli pracavać nad DS i NB.
12. Što było dalej? Hranty nie vyrašyli strukturnych prablem arhanizacyi, ale źmienšyli ŭnutranuju kankurencyju Stryžaku ŭ fondzie dy zrujnavali sistemu supraćvahaŭ.
13. Jašče hady praz paŭtary, padčas čarhovaha ŭnutranaha kanfliktu, vyklikanaha ŭłasnymi kasiakami, Andrej padobnym čynam vycisnuŭ zastaŭšychsia suzasnavalnikaŭ i rešty apazicyi ŭ kamandzie. Narešcie atrymaŭšy fond imia siabie, čaho jon tak chacieŭ.
14. Aftermath Fond zrabiŭsia całkam zaležnym ad donaraŭ i zdolnaści Stryžaka prytrymlivacca miežaŭ prystojnaści, jak ich bačać donary. Andrej trymać svaju prystojnaść u nahavicach nie zmoh. Praź jaki miesiac hrošy na zp skončacca znoŭ.
Jeŝie bolšie nieponiatno
29.09.2025
nn takoje nie publikujet, a poddierživajet lehiendu , t.ie. Strižak smoh otžať fond u nieskolkich druhich osnovatielej no śliłsia pieried kvirt-fiem-nibinarkoj?
Stryžak usio ž pakidaje «Bajsoł»
A heta značyć, što ŭ jaje budzie vialiki sabłazn uleźci ŭ hramadskuju kasu.
Toje ž mielisia zrabić i z NAU.
Dy tam Łatuška pasłaŭ daloka, až da Brazilii, i zajaviŭ ŭ sud.
Usio, adrazu niama prablemy.
Ujavicie, kab Łatuška apraŭdvaŭsia pierad nastaj bazar ci jakoj inšaj musarnioj. Śmiešna, praŭda?
Stryžak, nie treba ničoha dakazvać, zrabi svoj Fond daramohi ludziam, jak ty ŭmieješ.
A ty ŭmieješ.
Kanava poŭnaja haŭna vajuje z Bajsołam i z takimi jak Stryžak. Vajuje łavinami svajho haŭna.
Jak tolki vyjšła vialikaja hrupa palitviaźniaŭ u 52 čałavieki, dyk adrazu vyśvietliłasia, što ŭ ofisa-kabinieta niama ni pamiaškańniaŭ dla raźmiaščeńnia ludziej, ni hrošaj im na dapamohu. Narod sam tałakoj źbiraŭ im hrošy praz Bajsoł.
Dykpik Stryžaka Nastu Bazar zacikaviŭ i jana pačała zbor faktaŭ i rasśledavańnie , a dzie padzielisia sotni miljonaŭ hrošaŭ Jeŭraźviazu čamuści nie zacikaviła. Tut Nasta Bazar čamuści rasśledavańnie pravodzić nie zachacieła.
P.S.
A biednoj Nastie sbrosiłsia kto na opłatu ariendy 4-ch komnatnoj kvartiry v Varšavie?
Ale kali pieradača zasnavalnictva budzie na tych ža ŭmovach - Mockusu, jaki byŭ vybrany na hetuju rolu samim Stryžakom - tady źmianiajecca nie šmat. Tady jon zachoŭvaje kantrol nad hałoŭnym, heta značyć, zastajecca ŭdzielnikam ŭ cieni, i praź niekatory termin moža viarnucca i publična.
Nahadaju, što ŭ pieršym rašeńni dyrektaratu było pra 2 novych zasnavalnika. Bolš ustojlivaja i niezaležnaja struktura była b, kali b zasnavalnikaŭ było 4-5, naprykład, praparcyjna ich realnym unioskam u pracu fondu (jakaja nie zaŭsiody publičnaja) abo z papiaredniaha składu dyrektaratu, u tym liku, tych, chto tolki što syšoŭ.
Kab prahnazavać budučyniu fondu, nie chapaje adkrytaj i prazrystaj infarmacyi, što ź im było raniej. Jak tak atrymałasia, što Stryžak pryjšoŭ 6-m z 7-mi zasnavalnikaŭ u strukturu, jakaja pracavała, a paśla zastaŭsia adzinym zasnavalnikam.
Ciažka ŭtrymacca ad anałohij z historyjaj Bajpoł: arhanizacyju stvaryli inšyja ludzi, paśla pryjšoŭ Azaraŭ, jaki ŭziaŭ na siabie funkcyju publičnaj asoby, z-za taho publika pačała ličyć jaho hałoŭnym, pastupova staŭ hałoŭnym i farmalna, paśla kanfliktu trymaŭsia za ŭładu, a niazhodnyja z hetym sychodzili.
U apošnija dni Andrej šmat baniŭ i vydalaŭ kamientaryi ŭ fejsbuk i telehram. Tamu niama nadziei, što niešta zrazumieŭ i što zaraz nie praciah PR-śpiektakla. Papiaredni tydzień z rašeńniami paśla kamisii, pretenzij da Bazar za zbor danych (jaki sam i dazvoliŭ praz pracu kamisii) i haniebnym intervju ŭ Zierkale pakinuŭ ciažkija ŭražańni.
A jakija źmieny VY čakali?
"Nahadaju, što ŭ pieršym rašeńni dyrektaratu było pra 2 novych zasnavalnika. Bolš ustojlivaja i niezaležnaja struktura była b, kali b zasnavalnikaŭ było 4-5, naprykład, praparcyjna ich realnym unioskam u pracu fondu (jakaja nie zaŭsiody publičnaja) abo z papiaredniaha składu dyrektaratu, u tym liku, tych, chto tolki što syšoŭ."©
Vidać Vy niejki levacki aktyvist znutry, naŭradci toje, što vy apisali, vy tut na NN pračytali.
Ź infarmacyju dziakuj, cikava.
Da taho ž niadaŭna adzin z byłych zasnavalnikaŭ Lichačeŭski ŭ tvitary (i na inšych ŚMI było, zdajecca) raskazvaŭ niekatoryja padrabiaznaści.
"Hałasavańnie kamandy" Andrej taksama vykarystoŭvaŭ pry adnym z papiarednich kryzisaŭ.
PR - jon taki. Pastupova ludzi zabyvajuć raździalać asobu i arhanizacyju.
Što zaraz važna, ja tolki što napisaŭ. U nastupnaj transfarmacyi fondu hałoŭnaje - skład novych zasnavalnikaŭ. Ad ich zaležyć i novy statut arhanizacyi, i praviły kiravańnia, pryniaćcia rašeńniaŭ u joj.
Kali ŭ hetaj častcy płana ničoha nie źmianiłasia, treba čakać, što iznoŭ majem praciah "śpiektaklu" :(
P.S. U navinie nie poŭnaja infarmacyja. Jašče byŭ bolš padrabiazny post na telehram-kanale BYSOL.
Ščyra nie razumieju, ab čym idzie havorka? Čaho my vinnyja čakać dalej?
A ja hladžu na spravy i dakumienty. I prahnazuju, što kali "ŭ aŭtorak jon [Stryžak] padpiša dakumienty ab pieradačy zasnavalnictva" (dopis u kanale BYSOL) i novy zasnavalnik - toj ža, jaki byŭ u apošnim rašeńni Stryžaka abo dyrektarata #2, to Stryžak praz hetaha adzinaha vybranaha im zasnavalnika zachavaje kantrol nad fondam.
To-bok, publičnaja zajava zaraz "ia sychodžu" - tolki słovy, taktyčny manieŭr.
Ale heta ŭžo niavažna, bo:
a) kroki byli zroblenyja niapravilnyja, asabliva ŭ apošni tydzień;
b) jon sam užo vyrašyŭ sychodzić.
I voś zaraz inšaja prablema. Kali jon nie sapraŭdy sychodzić, a tolki imituje sychod - heta złoŭžyvańnie davieram publiki. Skazaŭ adno, zrabiŭ inšaje. I heta vielmi drenna, padmanvać ludziej u arhanizacyjach takoha kirunku zusim nieprymalna. I heta ŭžo nie zaležyć ad pieradhystoryi z dykpikami abo čymści jašče, heta moža być asobnaj drennaj historyjaj. Pahladzim.
1) A što vyrašaje, što značyć syści, a što značyć imitacyja?
2) Navat kali jon budzie mieć upłyŭ, što ŭ hetym drennaha?
3) Jon sychodzić nie tamu, što ličyć heta pravilnym, a tamu što stavić intaresy arhanizacyi, vašiej za svai. A tyja, chto vynies hetu spravu ŭ publiku, stavili svai intaresy vyšej za intaresy arhanizacyi.
4) Niaŭžo było b lepiej, kali Stryžak prosta ŭsio kinuŭ i pačaŭ zajmacca svaimi spravami, adyšoŭšy ad hramadskaha ruchu?
2. Kali jon budzie mieć upłyŭ, heta budzie značyć, što jon schłusiŭ siońnia pra "całkam spynić supracoŭnictva z fondam".
3. Jon sychodzić tupa tamu, što hrošaj nie budzie (MHF heta nahladna pakazaŭ). Inakš nie dachodziła.
Kapiec. Ludzi, jakija abvinavačvali inšych u viery ŭ "ružovych poni" i patrebnaści razhladzieć "realny śviet", nie bačać vidavočnaha.
4. Vy sychodzicie z ujaŭlańniaŭ, što jon niezamienny, što abviarhaje i praca fondu da jaho prychodu (6-m zasnavalnikam), i praca ŭ apošni miesiac (111 tys. dla departavanych). Tamu i bieź jaho praca praciahvałasia.
Jon moh by znajści inšaje miesca ŭ hramadskim ruchu, moh by i praciahvać pracu i va ŭłasnym fondzie, pry peŭnych umovach i pravilnych krokach (paŭtarajemsia, adkaz byŭ vyšej).
Tak a jakuju "nieruchomaść" zachoŭvaje Stryžak pierapisvaje ŭsio na "žonku"?
2)"całkam spynić supracoŭnictva z fondam"© Nie, nie schłusić, bo mieć upłyŭ i supracoŭničać heta roznyja rečy. Voś kali b jon skazaŭ " abiacaŭ na 20 km nie pydychoć pa spraŭ Bajsoła" , a paśla pačaŭ vieści svoj upłyŭ heta była b mana.
3)hety dovad mnie padabajecca
4)Nie, ja nie liču jaho niezamianimym, takich nie isnuje, ale ž paśla admieny, jamu ničoha nie śviecić i tut nia važna pačaŭ by jon niejki supraciŭ, ci nie.
Asabista ja suprać hetaj historyi mienavita z-za kensilinhu, hetaj praktyki nia miesca ŭ Biełarusi. Mnie sam Stryžak nie padabaŭsia nikoli, ale ž jaho piersona tut nie istotna.
2. Kali jon budzie kantralavać budučyniu arhanizacyi praz farmalnaha davieranaha zasnavalnika, jakoha vybraŭ sam, heta značna bolš mocnaja i ŭpłyvovaja suviaź za prosta "pracavać u fondzie" abo "supracoŭničać z fondam". I heta nie značyć "pakinuć fond" (jašče adna fraza z dopisu BYSOL).
4. Ja pakul nie baču tut kanselinhu, tolki pracu nad pamyłkami, kab atrymalnica dapamohi nie mieła ŭ abaviazkovym kamplekcie jašče i charasment. Varyjanty znajści svajo miesca ŭ jaho i zaraz jość, treba tolki nie praciahvać siabie zakopvać. Ja pavažaŭ čałavieka, za apošni tydzień heta całkam źnikła, i heta vynik tolki jaho dziejańniaŭ.
Naprykład: a čamu ŭkraincy napadajuć na Krym. Hałoŭnaje tut zabyć, chto pieršapačatkovy ahresar, bieź dziejańniaŭ kaho i ŭsiaho nastupnaha nie było b.
Nu i šmat čaho zaležała ad Stryžaka zaraz. Kali b pryniaŭ toje ž rašeńnie chacia b tydzień tamu, to i "rujnavańnia" nie adbyłosia.
Toje ž samaje, što patrabavać pramoha adkazu na "ci skončyła ty pić kańjak ranicami".
Ich dziejańni nie byli nakiravany na źniščeńnie arhanizacyi. A kab nie było situacyi, ŭ jakoj atrymalnica dapamohi vymušana atrymlivać niepryjemnyja zalacańni, bo jość ryzyka nie atrymać tuju dapamohu.
I šansy zachavać fond byli. Źbirali ž u hety pieryjad, niadaŭna 111 tys. na vysłanych (departavanych) palitviaźniaŭ. Pamyłkovyja "dziejańni, jakija rujnujuć Bajsoł", zrabiŭ sam Stryžak za apošni tydzień.
Kali chtości ličyć siabie achviaraj, jon moža rabić što za zhodna tamu, kaho ličyć "ahresaram" i navat kali heta budzie škodzić dapamohie palitźniavolenym, žadańnie achviary vysšiej za ŭsio. ( Navat novy deviz prydumaŭ dla fiem kamjunici "Achviara pa-nad usie!")
Vy zaraz vykarystali demahohiju "sałamiany čałaviečak", kali za mianie sfarmulavali niejkuju fantazijnuju błazanskuju, vidavočna słabuju pazicyju, sami jaje i abvierhli. A ja skazaŭ inšaje.
Vy na JAHO ničoha nie adkazali, kali nojdzicie słova, budu ŭdziačny
"Vy zaraz vykarystali demahohiju "sałamiany čałaviečak", kali za mianie sfarmulavali niejkuju fantazijnuju błazanskuju, vidavočna słabuju pazicyju, sami jaje i abvierhli"
Okiej, Vy kažycie, što heta nie adpaviadaje vašaj pazicyi, pačakaju vašych słoŭ kab jaje pabačyć.
"Adkaz jość, jany (pa majmu mierkavańniu) žadali, "kab nie było situacyi," ©
Heta častkova pakazvaje vašu pazicyju, ale nie adkazvaje na pieršapačatkovaje majo pytańnie.
Heta demahahičny pryjom "pravakacyjnaje pytańnie" ("loaded question"). I ja Vam tolki što tłumačyŭ heta na prykładzie pytańnia ź dziciačaj knižki pra Karłsana. Dzieci razumiejuć! A Vy?
Jak vam "A razumieli li fiem-kvir aktyvistki, što svaimi dziejańniami jany MOHUĆ zrujnavać Bajsoł?
Ci, "A razumieli li fiem-kvir aktyvistki, što svaimi dziejańniami jany mohuć naškodzić Bajsołu?"
Ci "A dumali li fiem-kvir aktyvistki, jakija niehatyŭnyja nastupstvy moža prynieści ich publičnaja dziejnaść "?
I ja Vam tolki što tłumačyŭ heta na prykładzie pytańnia ź dziciačaj knižki pra Karłsana. Dzieci razumiejuć! A Vy?
Heta ab čym? Jakoje pytańnie?
Pašukajcie pytańnie pra kańjak u knižcy pra Karłsana. Samy viadomy litaraturny prykład loaded question. I, kali łaska, nie pytajciesia, chto taki Karłsan. Kali što, huhł i štučny intelekt viedajuć.
Usie vašyja pytańni sfarmulavany z hetaj demahohijaj.
Nakolki pamiataju chranałohiju, spačatku Nasta Bazar pryvatna parazmaŭlała sa Stryžakom, što viedaje takija vypadki i što sama pa ŭłasnaj inicyjatyvie nie źbirajecca ich publičyć, ale niešta źmianiać treba. (Pra hetuju razmovu daviedalisia paśla).
Jon ničoha nie rabiŭ, a praz amal dva miesiacy źjaviŭsia artykuł Jeŭraradyjo ad žurnalistaŭ Tarasa Tarnalickaha i Janki Rena, dzie situacyja vylezła ŭžo ź inšych krynic, ad inšych paciarpiełych.
A kali b nie tak, to vylezła b jašče adkul.
Cikava, što chejtary abjadnalisia nie suprać JER abo ŚMI uvohule, a suprać fieministak.
Pašukajcie pytańnie pra kańjak u knižcy pra Karłsana. Samy viadomy litaraturny prykład loaded question. I, kali łaska, nie pytajciesia, chto taki Karłsan. Kali što, huhł i štučny intelekt viedajuć.
Usie vašyja pytańni sfarmulavany z hetaj demahohijaj.
Nakolki pamiataju chranałohiju, spačatku Nasta Bazar pryvatna parazmaŭlała sa Stryžakom, što viedaje takija vypadki i što sama pa ŭłasnaj inicyjatyvie nie źbirajecca ich publičyć, ale niešta źmianiać treba. (Pra hetuju razmovu daviedalisia paśla).
Jon ničoha nie rabiŭ, a praz amal dva miesiacy źjaviŭsia artykuł Jeŭraradyjo ad žurnalistaŭ Tarasa Tarnalickaha i Janki Rena, dzie situacyja vylezła ŭžo ź inšych krynic, ad inšych paciarpiełych.
A kali b nie tak, to vylezła b jašče adkul.
Cikava, što chejtary abjadnalisia nie suprać JER abo ŚMI uvohule, a suprać fieministak.
Heta nie tak, ale ž ja vas zrazumieŭ, mienavita Vy ničoha adkazać nie možacie i praciahvajecie adstaivać prava fiemak "rabić svaju spravu" nie zadumvajučysia ab niehatyŭnych vynikach. Inšyja vinny dumać ab vynikach, a fiemkam heta rabić nie treba.
Vy ž zdymajecie ź nich usio adkaznaść.
U čym prablema - idzi i zrabi svaju arhanizacyju i ŭ achviar nia budzie zaležnaści ad BySol i ŭjaŭnych zaležnaściaŭ ad jaho kiraŭnikoŭ.
A to pišuć - vach, Stryžak nie choča sychodzić, “čaplajecca za karyta”. Zrabi svaje alternatyŭnaje “karyta” i karyta Stryžaka samo patonie kali jen taki kiepski.
Ja kaniečnie razumieju, ciažka heta ŭsie…
Nie vieru, što MHF chutka vierniecca da supracoŭnictva i ŭvohule reputacyja mocna paškodžana, mienavita za apošni tydzień dziejańniami i intervju samoha kiraŭnika.
Śpiecyjalisty jość, chacia b tyja, što syšli z fondu tolki što. Žadańnie danacić u ludziej jość.
Hałoŭnaje pabudavać zaraz pracu tak, kab struktura kiraŭnictva była bolš prazrystaj i ŭstojlivaj, biez zaležnaści ad adnoj asoby.
My charošyja, a jen taki-siaki!
A ŭ mianie žadańnie danacić amal źnikła ad nazirańnia za hetaj pazasudovaj razborkaj.
Pazasudovyja razborki - heta nie hramadzianskaja supolnaść. Kropka.
Nakont sudoŭ nievidavočna. Pa-pieršaje, toj žančynie, jakaja advažycca na sud, treba źjazdžać ź jaje krainy i chavacca paśla ŭ niejkaj inšaj (reemihracyja).
Hledziačy pa tamu patoku nianaviści, jaki navat tut vyłazić (a nie ŭsio dazvalaje cenzura), jana abaviazkova sutykniecca z pahrozami i navat ryzykaj dla žyćcia.
Zaraz pahrozy "čamu nie pajšła ŭ sud", buduć pahrozy "čamu pajšła ŭ sud".
My niejak prapuścili toj momant, kali typovaja dla sučasnaha ruskaha śvietu nianaviść da fieminizmu i ŁHBT+ inducyravałasia i ŭ častku biełarusaŭ. I idzie dalej: navat sproba žančyny abaranić sabie pryraŭnoŭvajecca da łamańnia "śviaščennych skrep".
Pa-druhoje, sud Stryžak prajhraje (i jon sam heta viedaje). Administratyŭnyja i kryminalnyja prysudy ŭ sučasnaj situacyi mohuć mieć nastupstvami admovu ŭ padoŭžańni DNŽ abo navat departacyju abo ŭ Biełaruś, abo z Šenhienu.
Miarkuju, pry ŭsich drennych adnosinach da Andreja žančyny nie žadajuć jamu takoha losu.
Pa-treciaje, damova pa vynikach suda moža ŭklučać umovy nierazhałošańnia. A dla hramadzianskaj supolnaści jakraz hałoŭnaje, kab padobnaje ŭ pravaachoŭnych arhanizacyjach nie paŭtarałasia.
Vy sami pieračytajcie:
“ Nakont sudoŭ nievidavočna. Pa-pieršaje, toj žančynie, jakaja advažycca na sud, treba źjazdžać ź jaje krainy i chavacca paśla ŭ niejkaj inšaj (reemihracyja).
Hledziačy pa tamu patoku nianaviści, jaki navat tut vyłazić (a nie ŭsio dazvalaje cenzura), jana abaviazkova sutykniecca z pahrozami i navat ryzykaj dla žyćcia.
Zaraz pahrozy "čamu nie pajšła ŭ sud", buduć pahrozy "čamu pajšła ŭ sud".”
Heta što značyć? Chavacca ad čaho? Patok nianaviści? Za što - što ŭ sud pajšła? Kali niechta zapuścić taki patok - idzi iznoŭ u sud. Realizuj svaje pravy!
Ja baču vam tak chočacca ačarnić nie tolki biełarusaŭ, ale i palakaŭ. Prosta - usich.
NIEVIDAVOČNAJE ZRABIĆ VIDAVOČNYM.
Pra zahadzia "biednuju žančynu", jakaja 2 (Dva) hady lubavałasia stryžakoŭskim niu, a ciapier jak pa kamandzie NIE BAICCA padzialicca sakretam, ale BAICCA źviarnucca ŭ sud, nam sačyniać nia treba.
U biełaruskaj hramadskaaktyŭnaj supolnaści nichto nie čapaje ni fiem, ni kvir, ni łhbt, ni trans.
Jany nikomu nie cikavyja, aprača ich samich.
" Čapajuć" usich miehavita jany.
A ŭ dadzienym vypadku razmova zusim nie pra ich, a pra sprobu razvalić Bajsoł.
Nia treba tut nam padmianiać temy i paniaćci.
Pa-druhoje, kali Stryžak prajhraje - zapłacić kapiejku, ale śmiełaść što Stryžak prajhraje całkam biezpadstaŭnaja.
Skažu navat bolš - Stryžak nie moža prajhrać ŭ sudzie, bo ŭ sud nichto padavać nie budzie.
Mahli b pryščamić Stryžaka praz sud, padali by ŭ sud.
Nie padali, značyć nie mahli i nie mohuć, tamu i cisnuć na dziciačy skandał ŭ presie i tolki.
Pa-treciaje, nia treba nam padavać svaje zdahadki jak absalutny fakt.
Nie spracuje.
Što moža ŭklučać damova suda, vyrašyć tolki sud, jakoha, jak čort ładanu, bajaca napadniki na Stryžaka i Bajsoł.
Chejt u hetaj situacyi vidavočny, admaŭlać jaho - kryvadušna. Hladzim na kamientaryi tut i pad papiarednimi artykułami. Maja empatyja ledź vytrymlivaje hety čorny emacyjny patok, a što adčuvajuć tyja, na kaho heta niepasredna nakiravana?
U jaŭrejaŭ paśla Chałakostu źjaviłasia prykazka "kali vas abiacajuć zabivać - viercie".
1. Samy papularny kamientaryj tut "zaraz samy čas razabracca z pakryŭdžanymi dziaŭčynkami".
2. Pa zakanadaŭstvach Litvy i Polščy dziejańni Stryžaka karalnyja, i sam jon pryznaje fakty.
3. Damova moža być pamiž paciarpiełymi i abvinavačanym, pierad sudom abo ŭ pracesie.
Hałoŭnaje tut nie heta, a toje, što sud razhladaje ich uzajemaadnosiny i tolki, a situacyja maje i inšaje, hramadzianskaje vymiareńnie: važna, kab charasment nie paŭtaraŭsia i asabliva pry pravaachovie. Sud nie moža prymusić usie arhanizacyi źmianić svaje pracesy, a hramadskaje abmierkavańnie moža (chacia b padšturchnuć da taho).
I pra słaby arhumient "čamu jany zachoŭvali dykpiki dva hady".
Pa-pieršaje, ŭ hetym abvinavačvajuć, nibyta "zachoŭvać" - niejkaje dziejańnie, jakoje patrabuje dadatkovych vysiłkaŭ. Nie, ŭ sučasnych miesiendžerach i sacsietkach usio zachoŭvajecca samo saboj. Dziejańnie - naadvarot, niešta znajści i vydalić.
I na hetaje vydaleńnie, jak viedajem, na žal, davali časta nie chapaje vysiłkaŭ i času ludziej, jakija navat pad vialikaj pahrozaj zatrymańnia. Chacia kolki ŭžo instrukcyj napisana i prykładaŭ raskazana.
A kali čałavieku nie haryć, miesca na telefonie chapaje, jon ničoha rabić nie budzie.
I paprok pra "dva hady" nie ab čym. Nibyta niechta rehularna, raz u miesiac-dva, čyścić usie fota i pierapiski. "O, jano tut dva hady - vydalu". Nie, lažyć i lažyć, pakul novy telefon nie kupiać, a zaraz i tudy ŭsie pieralezie praz vobłaka.
Pa-druhoje. Kali ŭžo ludzi źviartajucca da jurydyčnaha arhumientu "chaj idzie ŭ sud", to chaj sami i pavažajuć jurydyčnyja pravy paciarpiełych.
A jany takija, što zakanadaŭstva maje terminy daŭniny 2-5 hod (u zaležnaści ad krainy) na padobnyja iski. Heta značyć, što jano daje prava čałavieku vyrašać, žadaju abo nie žadaju sudzicca, ŭvieś hety termin. A kali heta nie dykpiki, a naprykład, majomaść, to možna i praz pałovu žyćcia pryjści.
I kali dla vas "samasud" niešta drennaje, to i nie abmiažoŭvajcie svaim "samasudam" pravy, jakija majuć ludzi pa zakonie.
Uŭjali ŭa asieovu svaju viersiju, što maralna traŭmavanaja 2 hady nia viedaje, dzie ŭ telefonie (čamu ŭ telefonie?) bieražliva zachoŭvajecca taja "traŭma". Śviataja prastata i ciemnata! Moža traŭmavanaja i čytać nia ŭmieje?
Nia viedaje, dzie lažyć, a paśla pa kamandzie zboku sprytna znachodzić i adčuvaje maralnuju pakutu.
2 hady cišyni i paśla pakuta pa kamandzie.
Tamu i cikava vyśvietlić, što tam za dziaŭčynki i chto praz hady kiruje ichnymi pakutami.
Nu i paprostu vidavočnaje ŭsim bieź fiłasofii na temu "adkul raście naha" :
2 hady zachoŭvańnia i admova iści ŭ sud tały i ciapier vyrazna śviedčać pra insceniravany śpiektakl.
Usio!
Nie važna, dzie. Hałoŭnaje tut, što pretenzija "čamu zachoŭvali adzin, dva, try hady" nadumanaja, bo jano samo zachoŭvałasia.
Tut užo jak biełaruski sud: "čamu vy zachoŭvali łajk u vkantakcie, jaki zrabili 7 hod tamu?" Vielmi trapnaje pytańnie, padłavili, tak padłavili.
"Nia viedaje, dzie lažyć". Hetaha nichto nie śćviardžaŭ.
"Sprytna znachodzić". Čamu nie? Heta niejki epizod našaj z vami ananimnaj pierapiscy na NN adšukać ciažkavata, treba pierabirać artykuły. A ŭ miesiendžerach, sacsietkach dastatkova zajści ŭ śpis čataŭ i nabrać častku proźvišča abanienta.
"Pa kamandzie zboku". I heta ŭžo Vaša viersija.
"Adčuvaje maralnuju pakutu". Čamu nie? Pieračytaŭ artykuł JER:
"Mianie pieratresła, kali ja pra heta ciapier uspomniła." "Heta ŭpłyvaje na libida, na seksualnuju blizkaść, na davier da mužčyn." "Dla mianie heta jak prynižeńnie majoj asabistaj hodnaści." "Ciapier jana starajecca jaho paźbiahać."
Usio słušna. Usio mahu zrazumieć. Nie razumiejuć tolki tyja, chto na ŭzroŭni žyviolnaha śvietu.
Jakoje cikavaje supadzieńnie.
Jość fota 2025 hoda.
Nu narešcie. A ja da čaho Vas padvodziŭ u papiarednich dyskusijach.
Abo treba było akuratniej dziejničać apošni tydzień, bo za hety čas stanovišča značna pahoršyłasia.
A zaraz my pra druhoje. Ja šmat raz pytaŭsia "što moh zrabić Stryžak paśla raźbiralnictva, kab zachavać hałoŭnaje: pracu fondu" i Vy krucili, napadali jak zaraz. Śmiełaści adkazać mnie napramuju nie chapiła (i zaraz niama). Ale adkaz usio ž znajšli: "heta [pakinuć fond] adzinaje racyjanalnaje rašeńnie ŭ dadzienych abstavinach".
Dachodzić, ale pozna, što da Andreja, što da jaho prychilnikaŭ.
A tak razmaŭlajecie z hałasami ŭ svajoj hałavie.
Kali Vy vydajacie niejkija słovy nibyta za maje, a paćviardžeńnia cytatami tamu niama - Vy zajmajeciesia paklopam, chłuśnioj.
Ličycca adekvatam možna i biez vašych cytat. Ale ž nu i samaacenka... Navat, dla łukašenkašskich padpiavał zanadta.
Pustoje zabołtvańnie, paklop i chłuśnia - heta jakraz vašaja častka. Voś pa kiejsu Stryžaka: dokazaŭ niama, sudu nie nie było, jość tolki histeryki fiem-niedarečnaściaŭ - a vy ŭžo hahočacie, što Stryžak nakasiačyŭ (peŭna ž stajali sa śviečkaj) i varta jaho zdymać z pasady, maŭlaŭ "adziny šlach - syjści . A potym "ia ničoha nie prasoŭvaŭ". Tolki sam nie zabłytajsia, kazačok. Tak možna vyjści na samoha siabie.
Pytańnie nie pra "słušnyja dumki".
Luboje śćviardžeńnie (pra mianie, pra kaho zaŭhodna) pavinna abapiracca na fakty. Kali niechta kaža "Ch śćviardžaje toje", jon pavinien mieć fakty pra toje. Kali my kamunikujem tolki praz hetyja kamientaryi, to cytatu adsiul.
A kali jaje niama, taki čałaviek prosta plavuzhaje.
Naprykład, dzie ja dakładna, pa-vašamu, kazaŭ, što mnie "nie patrebna anijakich dokazaŭ"?
A kali nie kazaŭ i Vy heta dadumali sami, to było b dobra vybačycca.
Ty profi, vsie prociessy v etoj diejatielnosti tiebie iźviestny - čto, otkuda i kuda idiot ty tožie chorošo znaješ. Zapustił projekt raz, zapustiš i jeŝio raz. Udači!
[Zredahavana]
I ŭžo zaraz viarnuŭsia b da hramadskaj dziejnaści pad avacyi zachoplenaj publiki i hranty b lilisia b rakoj u fond jaho imia.
A tak brykaŭsia da apošniaha, adkazvaŭ u styli Panikoŭskaha A, chto ty taki? pieratvaryŭsia ŭ niehatyŭny mem i abjekt dla naśmiešak, abjekt dla hnieŭnych i satyryčnych filipikaŭ (navat mnie pryjšłosia, choć nie fanat hetaha žanru), utapiŭ fond i svaju reputacyju, siadzieŭ da apošniaha pad huł hałasoŭ u barach i kuchnia - kali ž jon sydzie? kali hety f-k sydzie?!
I voś, heta adbyłosia. Słava Barysu Hriebienŝikovu za hety dzień!
Kali ŭ pačatku hetaha skandału na adnaŭleńnie reputacyi syšoŭ by hod, to ciapier mnohija hady i šmat potu i kryvi i ciažkaj pracy dla efiektu fieniksa.
kultura otmieny, kohda diesiatok horłopanov mohut pochoroniť čiełovieka, riealno dostała.
Varyjant pieršy - vystupić z pryznańniem viny, pakajacca, paprasić prabačeńnia, pryznać asabistyja prablemy. U jakaści adzina mahčymaha rašeńnia adrazu pakinuć pasadu kiraŭnika. Daviałosia b pačać z čystaha lista - ale, prynamsi, heta byŭ by čysty sychod.
Varyjant druhi - uziać advakata, ničoha nie zajaŭlać, nie davać nijakich intervju. Usim, chto raspaŭsiudžvaje ananimnyja čutki prapanavać źviarnucca ŭ pravaachoŭnyja orhany. Mieć mužnaść iści hetym šlacham da kanca, chto b tam što ni kazaŭ i nie pisaŭ. Pazicyjaj było b skazać, što prava i suvymiernaje pakarańnie vyznačajucca pierad sudom, a nie ŭ sacsietkach ci miedyjach.
Stryžak nie mieŭ mužnaści abrać adno rašeńnie i iści da kanca. Zamiest taho pačaŭ piatlać, jak zajac. Pryznaŭ vinu, pakajaŭsia, ale adnačasova ŭčapiŭsia za svaju pracu. Abliŭ sam siabie pamyjami ŭ svaich ža intervju, i adnačasova z hetym pasprabavaŭ niejak za kulisami nasupierak usiamu pierasiedzieć. I navat tut nie pajšoŭ da kanca i znoŭ pieradumaŭ. U rešcie rešt straciŭ usio - i reštki simpatyj, što mahli b zastacca pry čystym pakajańni i sychodzie, i pracu, i toje, što zastavałasia ad davieru i reputacyi.
Jon mienavita tak i zrabiŭ, ale ž čakaŭ što jaho nie "admieniać". Spadziavaŭsia što taksama zmoža asiadłać rolu achviary, ale ž nie, dla biełaha hietieraseksuała ( u śviecie fieminizmu) isnuje tolki rol hvałtaŭnika.
Jak vam takaja rol maje biełyja hietieraseksualnyja braćcia, padabajecca? Budziem jaje brać u Novuju Biełaruś?
Tym bolš nie budziem brać pazasudovaje ckavańnie čałavieka.
Jaroslav Likhachevskiy
@jaroslav_li
1. Bajsoł stvaraŭsia:
a) u adkaz na palityčnuju kryzu ŭ RB
b) jak pryvatnaja niezaležnaja arhanizacyja
v) z metaj paskareńnia demakratyčnych źmien u Biełarusi
h) praź finansavuju padtrymku aktyvistaŭ dy inicyjatyvaŭ
2. Stryžak byŭ zaprošany šostym(!) suzasnavalnikam u isnujučuju kamandu ź niekalkich dziesiatkaŭ čałaviek, u ofis, jaki ŭžo byŭ u Kijevie. U jaho była kankretnaja zona adkaznaści - publičnaja kamunikacyja. Pasty pisać dy intervju razdavać.
3. Usie rašeńni ŭ fondzie prymalisia hałasavańniem "barda". Da jakoha, pa pierajeździe ŭ Vilniu, dadaŭsia 7y čałaviek ź Litvy.
4. Struktura vydatkaŭ składałasia z dvuch asnoŭnych artykułaŭ:
1) Vypłaty zhodna statutu (padtrymka aktyvistaŭ dy inicyjatyvaŭ).
2) Administratyŭnyja vydatki (zp supracoŭnikaŭ, ofis ihd). Zhodna Niderłandskich praviłaŭ, takija vydatki musiać być nie bolš za 10% ahulnaha biudžetu.
5. Struktura dachodu na toj momant składałasia z:
1) Kraŭdfandynh (fejsbuk+sajt)
2) Pryvatnyja bujnyja achviaravańni (u asnoŭnym, ułasnyja hrošy + siabry/siabry siabroŭ)
4.2 pakryvałasia całkam z 5.2; 4.1 z 5.1+5.2
6. Bajsoł u hramadskim poli byŭ čystym donaram(!) i mieŭ miesca na roŭnych, za stałom na rehularnych sustrečach inšych mižnarodnych instytucyjnych donaraŭ. Heta jakija razdajuć hranty ŭsim inšym NDA.
7. Uviesnu 2021, kali stała zrazumieła, što heta ŭsio nadoŭha, i abjom danataŭ, jak kraŭd, tak i pryvatnych, značna ŭpaŭ. Nastupiŭ momant, kali administracyjnyja vydatki adzin miesiac dasiahnuli 60% biudžetu.
8. Čamu tak adbyłosia?
Kamanda rasła zanadta chutka. Z adnaho boku, kolkaść zadač uvieś čas rasła, ź inšaha - ź Biełarusi jechała šmat aktyvistaŭ, jakim patrebna była praca. Niekatory čas heta dobra pracavała razam.
9. Šlachi vyjścia?
1. Aptymizavać vydatki. Skaracić kamandu, parezać nakirunki
2. Pryciahvać pryvatnyja hrošy pad p.1
3. Inviestavać u novyja krynicy vyručki. Naprykład, raspracoŭka ułasnaj biaśpiečnaj płaciežki dla tranzakcyj z/u Biełaruś
4. Sieści na hranty
5. Kambinacyja z 1-4
10. Što dy jak abirali?
Nie chaču nikoha tut pakryŭdzić, ale Andrej vyciahnuŭ kartu, a davajcie kamanda prahałasuje. 2/3 kamandy prahałasavali za zachavańnie svajoj pracy i, adpaviedna, VNŽ Litvy. Nie mahu ich u hetym papraknuć.
Vybrali, viadoma, hranty.
11. Tracina kamandy, u tym liku troje z barda, uklučajučy mianie, syjšli. Chto zaniaŭsia ŭładkavańniem svajho žyćcia ŭ emihracyi, viarnuŭšysia ŭ IT, kansałtynh ihd. Niechta zastaŭsia z nami, zabraŭšy niekatoryja napracoŭki, praciahnuli pracavać nad DS i NB.
12. Što było dalej?
Hranty nie vyrašyli strukturnych prablem arhanizacyi, ale źmienšyli ŭnutranuju kankurencyju Stryžaku ŭ fondzie dy zrujnavali sistemu supraćvahaŭ.
13. Jašče hady praz paŭtary, padčas čarhovaha ŭnutranaha kanfliktu, vyklikanaha ŭłasnymi kasiakami, Andrej padobnym čynam vycisnuŭ zastaŭšychsia suzasnavalnikaŭ i rešty apazicyi ŭ kamandzie. Narešcie atrymaŭšy fond imia siabie, čaho jon tak chacieŭ.
14. Aftermath
Fond zrabiŭsia całkam zaležnym ad donaraŭ i zdolnaści Stryžaka prytrymlivacca miežaŭ prystojnaści, jak ich bačać donary. Andrej trymać svaju prystojnaść u nahavicach nie zmoh. Praź jaki miesiac hrošy na zp skončacca znoŭ.