Da epidemii čumy ŭ Jeŭropie pryviało vyviaržeńnie vułkana
-
05.12.2025Žvir , Nichto ŭ siarednievieččy z katami nie zmahaŭsia, asabliva carkva))) Kali i było,to moža para vypadkaŭ. Vy načytalisia bajek pra ciemrašalskaje siarednieviečča)))
-
05.12.2025Drill baby drill, heta nie ja načytaŭsia, a vy nie načytalisia. Vy jašče skažycie, što carkoŭniki i liudziej nie katavali i nie zabivali u siaredniavieččy, spryjali miedycynie i navukam. :)
Tamu nie durycie hałavy, ni sabie, ni liudziam. -
05.12.2025Žvir , imia Mikałaja Kapiernika vam ničoha nie havoryć? I toje, što jon byŭ nia prosta viernikam, ale jezuitam - heta łuchta, sfabrykavanaja ŭ Polščy? )))
-
05.12.2025T.ie. v čiernomorskom riehionie s błochami družili ,a v Europie ad ich śmierć?!
My znajem ,čto ničieho nie znajem (s) -
05.12.2025Niejkaja łuchta. Pačatak XIV stahodździa - heta samy pačatak t.zv. “małoha lodavikovaha peryjadu”, jaki praciahnuŭsia ažno da siaredziny XIX stahodździa. Pačatak hetaha peryjadu byŭ asabliva chałodnym, što pryviało da niaŭradžajaŭ pa ŭsioj planecie. Mahčyma, u 1345 hodzie i było vyviaržeńnie, ale klimat užo i tak byŭ dastatkova chałodnym, a niaŭradžai doŭžylisia apošnija hod 30.
Heta ŭsio ahulna pryznana navukaj, paćvierdžana šmatlikimi daśledvańniami, a navat tahačasnymi piśmovymi krynicami, i viadoma daŭna. I pryčym tut ciopły klimat da chvarobaŭ, kali jany jak raz u bolš chałodnym klimacie raspaŭsiudžvajucca, niezrazumieła. Čarhovaja vydumka ekałahistaŭ - ludziej, jakija robiać karjeru na t.zv. “teoryi hłabalnaha paciapleńnia” (daŭna abvierhnutaj jak vynik šyrokich falsifikacyjaŭ, i tamu zamienienaj novaj teoryjaj “hłabalnych źmienaŭ klimatu”), i jakija zapužvajuć ludziej. -
05.12.2025Juraś Ziankovič, alie ž, kali zabyć na ekaliahistaŭ, ujavić, što ich niama, i nikoli nie było, chto zastaniecca ŭ roli vinavataha ŭ tym, što adbyvajucca hliabalnyja zmieny klimatu, i što heta ŭžo vidavočna ŭsim ?
-
05.12.2025Žvir , usie pretenzii pa klimatu adrasujcie ŭ niabesnuju kancylaryju. Za doŭhuju historyju planety hetaja kancylaryja rabiła ź jaje i lodavy šaryk, i turecki chamam na ŭsich šyrotach. Jak kažuć, u kancylaryi jość svaje plany, jakija nie zaŭsiody ŭličvajuć našyja pažadańni.
Razam z tym chacieŭ by tolki vam zaŭvažyć, što za niadoŭhuju historyju isnavańnia čałavieka na Ziamli ciopłyja peryjady - heta roskvit, a chałodnyja - zaniapad našaha vidu. Nie pierabłytajcie, mienavita tak: čym ciaplej, tym ludziam lepš žyviecca. -
05.12.2025Juraś Ziankovič,1) a na plianecie tolki liudzi žyvuć ?
I 2) ci jość niejkaje hraničnaje značennie ŭ taho "čym ciapliej", pry jakim liudziam usio jašče žyviecca liepš? A to ŭ Hišpanii pry + 45 užo pačynajuč pamirać...
U artykulie majem vartuju žaliu sprobu advieści vinu za epidemii ad carkvy, i varjackich šałaŭ jejnych słužak, u siaredniavieččy.