Historyk zrabiŭ linhvistyčny analiz - užo śmiešna. Druhi śmiešny epizod - pra soŭhanńni słavian na Dunaj i nazad - vyhladaje na pryvatnuju fantaziju.
%
22.01.2026
Usim adroźnivajemsia. My roznyja.
Kajk
22.01.2026
Ja ašaleŭ, kali daviedaŭsia jak pieravodzicca słova niemiha ź litoŭskaj
Biełarus
22.01.2026
Mifotvorčiestvorčieskaja istorija Litvy, kotoruju pridumali litovskije istoriki, raźbivajetsia o naučnyje mietody vklučaja hienietiku. A to oni užie došli do toho, čto oni - «vielikije litovcy» - jakoby kołonizirovali słavian. A na vopros, a počiemu «vielikije kołonizatory» nie nasadili svoj jazyk, a ispolzovali staro biełaruskij, u nich nietu vniatnoho otvieta, vieś ich mif łomajetsia kak kartočnyj domik.
Navuka-navuka.... Što ž ty robiš, kryŭdziš litoŭskija mify. Zaraz usich biełarusaŭ za takoje papruć ź Letuvy....
Łyžka dziohciu
22.01.2026
Ničoha, hałoŭnaje, što biełarusy - ruskija pravasłaŭnyja słavianie, pakazali hetym litoŭskim bałtam katolikam jak budavać dziaržavu. Dzie LR, a dzie RB, praŭda?
Nie znaju, na čto vy rassčityvajetie
22.01.2026
Siejčas siuda pridut litovcy, nadiełajut skrinšotov i pojdut raznosiť po svoim socsietiam ob očieriednom projavlenii litvinizma. U nich istoričieskij mif užie sformirovałsia, i vnie naučnoho soobŝiestva lubyje novyje dannyje nie budut učtieny, a naoboro, tolko vospriniaty v štyki. Druhoj vopros, čto riedakcija Nivy i tak priekrasno v kursie o takoj privyčkie litovciev, kak i v kursie ona o šatkom połožienii biełarusov v Litvie- i itohie kak budto podlivajet masła v ohoń. Spasibo. Łučšie by pisali bolšie o tom, čto nas objediniajet s nimi, i žiełatielno nie uhłublajaś vhłub́ viekov.
Krinž
22.01.2026
Nie znaju, na čto vy rassčityvajetie, I što vy prapanujecie na prykład? Tobok jany buduć vydumlać što zaŭhodna za naš rachunak, a my musim maŭčać, bo tam žyvuć biełarusy? Heta nazyvajecca šantaž... Pa druhoje: Rana ci pozna ŭsie hetyja vysmaktannyja z palca mity stanuć jašče bolš śmiešnymi i niedarečnymi i kahości čakaje vielmi chałodny duš.
Vaŭkałak
22.01.2026
Krinž , mnie litoŭcy ŭsio čaściej nahadvajuć rasijan. Navat u kamientarach pišuć, što biełarusy čmošniki, a jany pany błakitnaj kryvi.
Krinž
22.01.2026
Vaŭkałak , Čym dalej jany prasoŭvajucca ŭ svajej chłuśni i pychi, tym bolš baluča im budzie padać. Biaskonca chłusić nie atrymajecca, a za hanarlivaść i podłaść -spytaje sama historyja. ( Darahi maderatar-fizkult pryvitańnie, aj hot jor point) )
Arthur
23.01.2026
Vaŭkałak , nažal, bolšaść našych susiedziau tak ličać. Ukraincy z Łajtvijcami tolki bolš delikatnyja u hetych pytańniach.
Vaŭkałak
22.01.2026
Krinž , hramčej za ŭsich pra svajo "karaleŭskaje" pachodžańnie łajuć šaŭki. Asabliva mnie dastaŭlaje, kali ŭ ich pytaju, na jakoj movie napisany Statut VKŁ. Adrazu taki lamant pačynajecca))
Krinž
22.01.2026
Vaŭkałak , Tak! Heta šlahier i chit usich časoŭ !)) Heta kruciej za asinavy koł!
Imia
22.01.2026
Rabić niejkija hłabalnyja vysnovy tolki na padstavie adnych hałahrup Y-chramasomy - vielmi sumnieŭnaja ideja, tam vialiki ŭpłyŭ vypadkovaści idzie. Zavitaŭ adzin zamiežnik-mužčyna ŭ viosku, naradziŭsia ŭ jaho syn (užo napałovu hienietyčna miascovy), a dalej tak vypadkova supała, što ŭ jaho adnyja syny naradžalisia - jany hienietyčna na 75% buduć miascovymi, kulturna i linhvistyčna - na 100% miascovymi, a voś hałahrupa ŭ ich budzie jak u dzieda. A kali b u zamiežnika naradziŭsia nie syn, a dačka, to i nie było b anijakaha ŭpłyvu na hałahrupy.
U dadatak usie adroźnieńni pa pracentach raspaŭsiudžańnia hałahrup u papulacyjach vielmi zaležać ad taho, jak farmiravać vybarki. Kali zajechać u adnu viosku i praanalizać u ich Y-chramasomy, to tam budzie mocny ŭpłyŭ vypadkovych faktaraŭ: u kaho naradžalisia dočki, a ŭ kaho syny. Heta jak u adnoj vioscy treć nasielnictva maje adno proźvišča, a ŭ susiedniaj takoha proźvišča moža naohuł nie być, zatoje budzie svajo vielm raspaŭsiudžanaje proźvišča. Ci značyć, što hetyja ludzi hienietyčna supier dalokija - nie, a voś hałahrupy ŭ ich lohka mohuć być zusim roznymi.
Biełarus
22.01.2026
Imia, nie fantazirujcie, vybarki robicca z usich rehijonaŭ krainy. Tamu vašyja tezy mima.
Imia
22.01.2026
Biełarus, adkul Vy heta ŭziali? Pra krajniej miery ŭ pryviedzienym artykule niama nivodnaha słova ni pra toje kolki čałaviek składała kožnuju vybarku, ni pra toje, jak ich farmiravali, da i naohuł nie skazana dadzienyja z adnaho daśledvańnia ci z roznych. Paraŭnoŭvajecca Viciebščyna i Paleśsie, heta moža značyć i toje, što heta prosta krajnija dadzienyja, ale moža značyć i toje, što dla daśledvańnia bralisia žychary niejkaj adnoj vioski ŭ Viciebskaj vobłaści i adnoj adniekul z Paleśsia.
Plus naściarožvaje, što bolšaść pryviedzienych pracentaŭ čamuści zakančvajecca na 0 (10%, 20%, 40%), to bok uzrovień pahrešnaściaŭ albo ŭ daśledvańniach niejki vielmi vialiki, albo heta ŭžo historyk tak paakruhlaŭ. Dla jakasnych daśledvańniaŭ pahrešnaść u bolš jak 3% - heta vielmi šmat.
chamsa
22.01.2026
cikava. dziakuj. ale ja daŭno niešta padobnaje padazravała)
Širli-Myrli
22.01.2026
Krolikov: Mienia jeŝio Fiodor Pavłovič, učitiel moj niezabviennyj, naučił ich otličať. Praskov́ja Aleksiejevna: Fiodor Pavłovič? A on po kakomu priedmietu? Krolikov: Da on po siejfam był śpiecialist. Miedviežatnik. Ty, hovorit, nadień na nieho myślenno šapočku etu ichniuju śpiecialno, srazu uvidiš, mason ili naš čiełoviek. Praskov́ja Aleksiejevna: I čieho tolko nie pridumajut ludi! Krolikov: Nu myślenno, jeśli čiestno, u mienia nie vsiehda połučajetsia. Na vsiakij słučaj ja jejo s soboj nošu. Kak kakoje somnienije — nu-ka, druh, primieŕ! Praskov́ja Aleksiejevna: Čieho? Krolikov: Šapočku! Praskov́ja Aleksiejevna: Začiem? Krolikov: Da kak žie vy, mama, nie ponimajetie? Oni nas hojami sčitajut! Praskov́ja Aleksiejevna: A kto eto? Krolikov: Da chrien ich znajet!
Linhva-bija-hidra śviadomy
22.01.2026
"...Našy prodki nie raz mianiali movu i samaśviadomaść. Heta značyć, što naš vybar nie nakanavany kryvioju. ...», — reziumuje Viačasłaŭ Nasievič. --- "Nie, nie spalu, adkazaŭ kamsamolec Chaj lepiej serca mnie spalić śviniec!"
Tolik
22.01.2026
Słavianie viernuliś s bałkan obratno eto čuš
Nie poniał
22.01.2026
Tak kto etot Nasievič - istorik ili archieołoh, ili linhvist, ili hienietik? Sovsiem zaputał. Jeśli čto, bałtskaja idieja - našie spasienije ot russkoho mira. A Nasievič, kažietsia, sidit v Minskie i hoszarpłatu połučajet?
Treba šukać inšy paratunak
22.01.2026
Nie poniał, na mifach uratavacca ad niečaha nie mahčyma. Jakimi b pryhožym jany nie byli.
Mindoŭh, karol litvinaŭ
23.01.2026
Nie poniał, rasiejskaja ideja - hetaje zamiest źniščanaj Litvy ŭtvaryć Letuvu, a litvinaŭ zrabić biełarusami, kab całkam vyniščyć pamiać ab Vialikaj Litvie j niepieramožnych litvinaŭ.
feafania
22.01.2026
Adkryŭ Amieryku, heta daŭno viadoma, što letuvisy - etničnyja fina-uhry, jakija byli asymilavany nievialikaj kolkaściu bałtaŭ, jakija byli inda-eŭrapiejcami. Častka prodkaŭ biełarusaŭ karystałasia bałckimi movami (što vidać pa jaćviažskich proźviščach cipa Šurpa), ale hienietyčna bałty tyja ž słavianie, bo indaeŭrapiejcy, ich adroźnić niemažliva. Užo šmat artykułaŭ było na hetuju temu.
Achmied
22.01.2026
feafania, šurpa eto sup uźbiekskij.
Siensacyja
22.01.2026
Historyk Nasievič raźbiŭ uščent pracy hienetykaŭ Aleny Kušniarevič, Mikuliča i inš....
Pcič
22.01.2026
Niekamu ŭ dupie mulaje. Aby razvieści nas z bałtami. Pucinskija šmatxadovački.
Neafit
22.01.2026
Spadary historyki, padkažycie, kali łaska, ci možna ŭziać hieny z pareštkaŭ Vitaŭta, Alhierda, Hiedzimina i vyśvietlić, kim jany byli - bałtami ci słavianami? Heta pastaviła b kropku ŭ šmat jakich žorstkich sprečkach...
Krinž
22.01.2026
Neafit, Možna taksama ŭziać dnk umoŭnaha Usiasłava(čaradzieja),Śviatasłava i hd imieny nie razu nie bałckija..Ale heta ničoha nam nie daść, bo, naprykład ,Karalem Polščy i Vialikim Kniaziem Litvy byŭ švied-Vaza, taksama Stefan Batoryj byŭ z Transilvanii i hd. Taki padychod nie spracuje.
Śpiec
22.01.2026
Neafit, ni mova, ni nacyjanalnaje samavyznačeńnie čałavieka hienami nie kadyrujecca. Kali ž brać hapłahrupy, jak u artykule, to ŭ siońniašnich naščadkaŭ Hiedyminavičaŭ - heta hapłahrupa N1c1, jakaja raspaŭsiudžana jak siarod bałtaŭ, tak siarod słavian.
Obr
22.01.2026
Cikavaje pytańnie. Na ziemlach Biełarusi spačatku žyli nośbity N, a potym pryjšli nośbity R1a ? Ci na advarot ?
Palašučka
22.01.2026
Obr, raspaŭsiud N u Jeŭropie - źviazvajuć ź fina-ŭhrami, a R - ź inda-jeŭrapiejcami. Ličycca, što finna-ŭhry pryjšli na terytoryju Biełarusi raniej za inda-jeŭrapiejcaŭ. Adpaviedna N mahło krychu raniej raspaŭsiudzicca za R. Adnak varta ŭličvać, što adnosna asobnych archieałahičnych kultur jość niaŭpeŭnienaść u ich dakładnym suadniasieńni z movaj i moža nie być hienietyčnych daśledvańniaŭ.
Žvir
22.01.2026
Hapłahrupa N pryjšła da Bałtyjskaha mora i ŭ Kareliju z Urała nie na pustoje miejsca, a da ŭžo nasialaŭšych rehijon słavian i asymiliavała ich u tym rehijonie. U aryhinale tymi "prychadniami" byli, i zastajucca, fina-vuhry (finy-kareły), a vynik ich zmiašannia z słavianami = t.z. bałty, u jakich zachavałasia 40% toj uralskaj hapłahrupy N...
Prychod uralcaŭ (hapłahrupy N) u ciapierašniuju Kareliju i da bierahoŭ Bałtyki i nadaŭ słavianam toj mihracyjny viektar na poŭdzien i na zachad, što ŭ svaju čarhu pryviało i da tych ukraplenniaŭ u nazvach hidronimaŭ...
Dziŭna, ale tut, u kamentarach, užo daŭno hulali ŭsie tyja "vysnovy", jakimi vo padzialiŭsia spadar historyk. Padobna, što jon prosta systematyzavaŭ infarmacyjy, što atrymlivaŭ z kamentaroŭ, dy znajšoŭ joj navukovaje paćvierdžannie...
Obr
22.01.2026
Aŭtar ničoha nie skazaŭ, što ŭ biełarusaŭ taksama prysutničaje hiermanskaja hapłahrupa. U rajenie biareścia žyli hoty. Pa adnoj viersii ŭ vyniku kantakta panajechaŭšych indajeŭrapiejcaŭ z karennymi vuhrafinami źjaviłasia bałckaja mova (mova prodkaŭ prusaŭ, a nie sučasny pruska-vuhorski žamojcki suržyk). U vyniku kantakta pratabałtaŭ z hotami źjaviŭsia novy suržyk-pratasłavianskaja mova. Słavianskaja mova ŭ vyniku handlevych kantaktach i nievialikaj mihracyi raspaŭsiudziłasia ŭ čechasłavaččynu, na Elbu, Bałkany. Tak čechi-heta słavianamoŭnyja kielty. Razam źmihrantami avarami-obrami (jany zasnavali kałoniju ŭ Kobrynie) pryjšli siudy iliryjskija hieny. Słavianskaja mova raspaŭsiudziłasia i na poŭnač. Bałty i słavianie-heta linhvistyčnyja terminy. Nijakich bałckich i słavianskich hienaŭ nie isnuje, bo movy maładyja. Bolš navukovyja terminy słavianamoŭny i bałckamoŭny.
Baraban
23.01.2026
To bok Zianon Paźniak, što pachodzić ź Vilenščyny, u vialikaj stupieni jość fina-vuhram?
Obr
23.01.2026
Baraban, jen indajeŭrapiejec. U jaho indajeŭrapiejskich hienaŭ bolej, jak i va ŭsich biełarusaŭ i ŭkraincaŭ.
Čym hienietyčna adroźnivajucca biełarusy i litoŭcy: novyja danyja
Aha, a jašče jany patomki rymlanaŭ,praŭda biez ułasnaj piśmiennaści,ale infa 100%))
I što vy prapanujecie na prykład? Tobok jany buduć vydumlać što zaŭhodna za naš rachunak, a my musim maŭčać, bo tam žyvuć biełarusy? Heta nazyvajecca šantaž... Pa druhoje: Rana ci pozna ŭsie hetyja vysmaktannyja z palca mity stanuć jašče bolš śmiešnymi i niedarečnymi i kahości čakaje vielmi chałodny duš.
Čym dalej jany prasoŭvajucca ŭ svajej chłuśni i pychi, tym bolš baluča im budzie padać. Biaskonca chłusić nie atrymajecca, a za hanarlivaść i podłaść -spytaje sama historyja.
( Darahi maderatar-fizkult pryvitańnie, aj hot jor point) )
nažal, bolšaść našych susiedziau tak ličać. Ukraincy z Łajtvijcami tolki bolš delikatnyja u hetych pytańniach.
Tak! Heta šlahier i chit usich časoŭ !)) Heta kruciej za asinavy koł!
U dadatak usie adroźnieńni pa pracentach raspaŭsiudžańnia hałahrup u papulacyjach vielmi zaležać ad taho, jak farmiravać vybarki. Kali zajechać u adnu viosku i praanalizać u ich Y-chramasomy, to tam budzie mocny ŭpłyŭ vypadkovych faktaraŭ: u kaho naradžalisia dočki, a ŭ kaho syny. Heta jak u adnoj vioscy treć nasielnictva maje adno proźvišča, a ŭ susiedniaj takoha proźvišča moža naohuł nie być, zatoje budzie svajo vielm raspaŭsiudžanaje proźvišča. Ci značyć, što hetyja ludzi hienietyčna supier dalokija - nie, a voś hałahrupy ŭ ich lohka mohuć być zusim roznymi.
Plus naściarožvaje, što bolšaść pryviedzienych pracentaŭ čamuści zakančvajecca na 0 (10%, 20%, 40%), to bok uzrovień pahrešnaściaŭ albo ŭ daśledvańniach niejki vielmi vialiki, albo heta ŭžo historyk tak paakruhlaŭ. Dla jakasnych daśledvańniaŭ pahrešnaść u bolš jak 3% - heta vielmi šmat.
ale ja daŭno niešta padobnaje padazravała)
Praskov́ja Aleksiejevna: Fiodor Pavłovič? A on po kakomu priedmietu?
Krolikov: Da on po siejfam był śpiecialist. Miedviežatnik. Ty, hovorit, nadień na nieho myślenno šapočku etu ichniuju śpiecialno, srazu uvidiš, mason ili naš čiełoviek.
Praskov́ja Aleksiejevna: I čieho tolko nie pridumajut ludi!
Krolikov: Nu myślenno, jeśli čiestno, u mienia nie vsiehda połučajetsia. Na vsiakij słučaj ja jejo s soboj nošu. Kak kakoje somnienije — nu-ka, druh, primieŕ!
Praskov́ja Aleksiejevna: Čieho?
Krolikov: Šapočku!
Praskov́ja Aleksiejevna: Začiem?
Krolikov: Da kak žie vy, mama, nie ponimajetie? Oni nas hojami sčitajut!
Praskov́ja Aleksiejevna: A kto eto?
Krolikov: Da chrien ich znajet!
--- "Nie, nie spalu, adkazaŭ kamsamolec
Chaj lepiej serca mnie spalić śviniec!"
Aby razvieści nas z bałtami.
Pucinskija šmatxadovački.
Možna taksama ŭziać dnk umoŭnaha Usiasłava(čaradzieja),Śviatasłava i hd imieny nie razu nie bałckija..Ale heta ničoha nam nie daść, bo, naprykład ,Karalem Polščy i Vialikim Kniaziem Litvy byŭ švied-Vaza, taksama Stefan Batoryj byŭ z Transilvanii i hd.
Taki padychod nie spracuje.
Prychod uralcaŭ (hapłahrupy N) u ciapierašniuju Kareliju i da bierahoŭ Bałtyki i nadaŭ słavianam toj mihracyjny viektar na poŭdzien i na zachad, što ŭ svaju čarhu pryviało i da tych ukraplenniaŭ u nazvach hidronimaŭ...
Dziŭna, ale tut, u kamentarach, užo daŭno hulali ŭsie tyja "vysnovy", jakimi vo padzialiŭsia spadar historyk. Padobna, što jon prosta systematyzavaŭ infarmacyjy, što atrymlivaŭ z kamentaroŭ, dy znajšoŭ joj navukovaje paćvierdžannie...